Neboj sa

Neviem, či ste si niekedy uvedomili, aký je rozdiel medzi mužskou a ženskou posteľou. Muž má v posteli len to nevyhnutné, minimalistické, úplne základné. Ideálne neutrálne. Žena má v posteli kopu farieb, malých vankúšov, plyšové zvieratká a všetko to vonia krásne a sladko. U chlapa nevonia vôbec nič, lebo by ho to rozptyľovalo.

Sedel som na jej posteli s fialovými plachtami a zelenými vankúšmi, ktoré sa striedali so šedými vankúšmi a modrými vankúšmi a boli tam aj nejaké biele a ružové vankúše… a chvíľu som bol zmätený. Potom som sa na to pozrel komplexne a uvedomil som si, že to spolu vlastne akosi bizarne ladí. Že to ladí dokopy, a hlavne, že to ladí k nej.

,,Pivo?” spýtala sa stojac pri chladničke.
,,Pivo vždy!” povedal som.
Mala krátke nohy do polovice zahalené károvanou sukňou a bosé chodidlá. Vždy mala bosé chodidlá, aj keď bola vonku zima. Neznášala ponožky a papuče.
Podala mi fľašku a cinkla o ňu svojou. Veľkú misu s maslovým popcornom postavila medzi nás. Sadla si vedľa mňa, ale nie tak blízko, ako by som čakal, že si sadne. Šťuchla do medzerníku a na obrazovke sa začal odvíjať dej hororu. Tvárila sa, že sa vôbec nebojí, ale zvierala tú fľašu presne tak, ako by chcela zvierať moju ruku, keby mala dosť odvahy na to sa ma dotknúť.

,,Čo to teda pozeráme?” spýtal som sa a hrabol rukou do pukancov.
,,Volá sa to Identita, je to z roku 93 a režíroval to James Mangold. Pred pár rokmi robil Wolverina,” usmiala sa.
,,Aké to má hodnotenia?”
,,7,3 na IMDB, 76% na CSFD,” nespúšťala oči z monitoru.
,,Ty si sa to naučila naspamäť?”
,,Vedela som, že budeš chcieť fakty,” mykla ramenom, ale nepozrela sa na mňa.
Musel som sa usmiať. Nespomínam si, že by ma chcel niekto pochopiť tak veľmi, ako to chcela ona. Alebo možno nie pochopiť, možno len ohúriť, ale každopádne, podarilo sa jej oboje.

Počas prvej polovice filmu nepovedala ani slovo, keď sa bála, strčila si tvár do vankúša a dotkla sa ma vždy len nedopatrením, ak sme mali v miske s pukancami ruku naraz.
,,Panebože, panebože,” opakovala, keď sa hudba stupňovala a ja som sa už nemohol dívať na to, aká je vystrašená a hustá.
,,Ak chceš, poď bližšie,” povedal som.
,,Nie, to je v pohode,” odpovedala hrdo a stále si zakrývala tvár.
Vstal som a chcel si vziať z chladničky ďalšie pivo.
,,Kam ideš?!”
,,Idem si len po pivo.”
,,Idem s tebou.”
,,Sú to tri metre.”
,,Tak to zastavím.”
,,Filmy sa nezastavujú.”
Postavila sa, nechala ho bežať a šla tie tri metre ku chladničke v tesnom závese za mnou. Keď sme si sadli, misku s pukancami položila na stôl a keď som vystrel pravú ruku, sadla si tak blízko, že sa ma dotýkalo jej bedro. Pri ďalšom hrozivom zábere, otočila tvár do mojej hrude a ja som sa zasmial. Mám rád jej roztomilosť.

Chytil som ju okolo ramien a ona vydýchla. Nie tak klasicky, ale ako keby z nej niečo opadlo. Uvoľnila sa. Zmäkla. Položila si ľavé líce na moje rameno a dívala sa s úplným pokojom. Prestala mať strach z toho, čo vidí.
,,Tento druh filmov sa volá survival horor. Hlavnými znakmi sú jednota prostredia a obmedzený počet postáv,” povedala, keď sa práve vo filme nič zaujímavé nedialo.
,,Ďakujem za informáciu,” usmial som sa, lebo sa tvárila úplne vážne, keď mi to hovorila.

Začala si narovnávať krk a preťahovať krčné svalstvo sprava doľava. Inštinktívne som jej podoprel zátylok a keď sa moje prsty dostali do jej vlasov, z úst jej vyšiel zvuk, ktorý ani teraz nedokážem dešifrovať. Bolo to niečo medzi stonom, zakňučaním a… rujou.
Keď si ho uvedomila, vytreštila oči a potom ich prudko zatvorila.
Vybuchol som smiechom a ona si zložila tvár do dlaní.
,,Prepáč, ja…” ospravedlňovala sa.
,,Ale veď ja som nič nepovedal.”
,,Ale ja som to nechcela urobiť, to mi ušlo,” a zasa prestala byť mäkká. Napli sa jej všetky svaly. Už sa zasa bála. Nemal som ani tušenia čoho vlastne.

Zaboril som jej ruku do vlasov znova a ten zvuk sa zopakoval. Ale tentokrát som jej neprestával masírovať šiju bruškami prstov. Privierala oči a hrudník sa jej zdvíhal rýchlejšie, zabárala nechty do látky pod sebou a snažila sa nevzdychať, ale veľmi jej to nešlo.
Prestal som, ona otvorila oči a trochu smutne sa na mňa pozrela.
,,Prečo to robíš?” spýtala sa.
,,Lebo sa ti to páči,” usmial som sa.
,,Nemáš rád, keď sa pri filmoch ľudia rozptyľujú a nám už ušli aspoň štyri minúty.”
,,Nemal som rád veľa vecí, kým som ťa nespoznal.”
,,Napríklad?”
,,Fľaškové pivo a iných ľudí v mojej osobnej zóne,” pevne som ju chytil za pravé rameno, lebo som vedel, že by sa odtiahla okamžite.
Usmiala sa a zadívala sa mi na pery. Som síce z matfyzu, ale vedel som, čo to znamená. Preglgla, usmiala sa a znova sa mi pozrela do očí, na ten jej štýl – všetko je v pohode a som nad vecou.
Myslím, že čakala, že ju pobozkám a myslím, že som idiot, že som to neurobil. Otočila hlavu k monitoru a dodívali sme sa na ten film v úplnej tichosti.

Film skončil a ona sa na mňa pozerala úplne vydesene.
,,No way!” povedala s úľakom. ,,Aká pointa!“
Zasmial som sa.
,,Tak, asi by som mal ísť domov,” povedal som pro forma.
,,Ty už nikdy nepôjdeš domov!” zahriakla ma a prehodila si cezo mňa obe nohy.
,,Toto ma má zastaviť?” díval som sa na nohy len o kúsok dlhšie, ako bola šírka mojich stehien.
,,Nó… sú síce krátke, ale zato hrubé,” mykla ramenom.
,,Mám rád tvoju sebairóniu,” zasmial som sa a chytil ju za stehno.
Strnula.
Úplne.
Prestala sa hýbať a myslím, že aj dýchať.
,,Si okey?” spýtal som sa.
Prikývla.
,,Ak ti to vadí, tak to nebudem…”
,,Nie. Nevadí mi to.”
,,Tak čo si taká zaseknutá vždy, keď sa ťa dotknem?”
,,Som z toho zmätená a neviem, koľko si potom môžem dovoliť ja,” urobila grimasu, ktorú robievajú deti, keď vám chcú povedať, že nafarbili psa nazeleno.
,,Skús si dovoliť a ja ti poviem.”

Dala si zo mňa dolu nohy, chvíľu len tak sedela a potom, ani neviem ako, som si uvedomil, že si na mňa obkročmo sadla. Chytil som ju za boky a usmial sa. A ona sa rozosmiala veľmi. Zliezla zo mňa a sadla si s pokrčenými kolenami opäť do rovnakej polohy, v akej bola predtým.
,,Ty si len chcela vedieť, či by som ti to dovolil?”
,,Uhm.”
,,A teraz si spokojná, keď vieš, že hej?”
,,Uhm.”
,,Si zvláštne dievča.”
,,Uhm,” povedala úplne zamatovo s perami opretými o moje ucho.
,,Testuješ hranice?”
,,Chcela som si privoňať,” hovorila stále pošepky a hladkala mi krk špičkou nosa.
,,A ako mi vonia tepna?”
,,Pulzujúco.”
,,To nie je druh vône.”
,,Ty tomu tak rozumieš,” usmiala sa a pobozkala ma na pulzujúco voňajúcu tepnu.

Chvíľu sme obaja mlčali. Iba sme sedeli, dívali sa na čierny monitor, ona mala hlavu na mojom ramene a ja ruku na tom jej.
,,Mohol by si tu dnes ostať na noc, prosím?” spýtala sa a pozrela na mňa zdola veľkými modrými očami.
,,Mohol.”
,,A chceš spať tu alebo na gauči?”
,,Tu.”
,,A ja mám spať tu alebo…”
,,Chcem spať s tebou,” povedal som rozčúlene, lebo presne túto vetu zo mňa chcela dostať.
Zachichotala sa a úplne prirodzene, bez prípravy, ako keby sme to robili roky a každý deň, mi so smiechom chytila ľavé líce dlaňou a pobozkala ma.
Opäť som cítil, ako vydýchla. A povedal som si, že to nemôžem pokaziť, lebo keď ju zablokujem, ostane už tvrdá a nebude sa s ňou dať urobiť vôbec nič.
,,Máš naozaj krásne pery,” povedal som, keď sme sa od seba odlepili.
,,Naozaj krásne bozkávaš,” zaklipkala očami.
,,Bolo to také, ako si si to predstavovala?”
,,Na to ti neodpoviem,” žmurkla.

Vstala, vzala zo stola riady a odniesla ich do výklenku v kuchyni.
,,Vyzerá to, že sa zasa až tak nebojíš,” postavil som sa za ňu.
,,Nemám sa čoho, keď si so mnou,” otočila sa ku mne a dívala sa na mňa zdola uprene a šťastne. Dlho som si predstavoval, ako vyzerá, keď je šťastná, lebo som mal dlho pocit, že vlastne šťastná vôbec nie je.
,,Ani mňa?”
Zasmiala sa a udrela ma do hrude. Pobavene.
Chytil som ju oboma rukami za ramená. Pevne. Pozrel som sa jej do očí a zopakoval svoju otázku.
,,Nie, Bruno, ani teba,” usmiala sa mäkko a objala ma. Pritisla tvár k môjmu soláru a s roztiahnutými dlaňami mi hladkala chrbát. Zovrel som ju pevne, tak, ako mi o tom zvykla písať, vraj – ako keby som ju práve našiel. Zaboril som jej jednu ruku do rozpustených vlasov voňajúcich po brusniciach a pobozkal ju na čelo.
,,To som rád,” zašepkal som jej a začal som rozumieť tomu, ako hovorila, že nám dvom funguje telepatia. Mal som na moment pocit, že cítime to isté. Viem, že to nie je biologicky možné a že ma asi nepripraveného zasiahla kombinácia jej emócie a mojej hladiny alkoholu, ale keď bola takto blízko a nechcela ma pustiť, cítil som, ako ma všetka tá jej neopodstatnená láska prestupuje.
,,Ešte,” povedal som a zhlboka sa nadýchol.
A ona zhlboka vydýchla.
Vedela presne, čo chcem a ja som z nej tú lásku odčerpával a nechával sa ňou plniť.
Bola žltá.
Tá láska.
Neviem vám to vysvetliť nijako racionálne, ale cítil som, že ma plní čosi zlté. Ako slnko. Svetlo. Teplo.
Voňal som pulzujúco a cítil sa žlto.
Svet bol úplne hore nohami a najviac zmätený som bol z toho, že mi to vlastne až tak nevadí.

Vošla do kúpeľne a nezatvorila za sebou dvere. Počul som čosi šušťať a čosi sa liať a potom rozprávala tak divne. Nakukol som a videl, že sa odličuje a naťahuje si tvár.
,,Môžem sa pozerať?” spýtal som sa a sadol si na vaňu.
,,Na to, ako strácam tvár? Ale iste,” zasmiala sa.
,,V tomto spávaš?” ukázal som na fialové pyžamo s obrázkami sovičiek.
,,Áno, ale iba pred Kejt a keď je tu Denis, nikto iný to nesmie vidieť.”
,,A ja prečo smiem?”
,,Nie si môj frajer, nemusím byť sexy,” uškrnula sa.
,,Ale mne infantilné pyžamká rozhodne pripadajú sexy,” povedal som. Pravdivo.
Pozrela sa do zrkadla a jej uvedomovací efekt v kombinácii s nepríjemnou spomienkou ho skoro rozbili.
,,Ja som… to nebol môj zámer, mne to nedošlo,” spanikárila.
,,Prečo sa takto tváriš?”
,,Ako?”
,,Takto.”
Sadla si vedľa mňa na vaňu a zvesila ramená.
,,Mám si obliecť niečo iné?”
,,Nie, ak to nevadí tebe, tak mne vôbec,” usmial som sa.
,,Dobre,” postavila sa, zotrela si z očí čierne linky a zadívala sa na mňa úplne nahá. Bez mejkapu, bez vylepšení, bez nalíčených dlhých rias, bez rúžu… iba taká, aká bola. Naozajstná.
,,Ty sa nemusíš líčiť,” povedal som a pohladkal ju po tvári, keď som si uvedomil, že to nemá rada. Zvraštila obočie. ,,Prepáč, zabudol som.”
,,Nie, ty smieš,” povedala.
,,Nemáš to rada, nebudem to robiť.”
,,Ale mám rada teba, prosím, neprestávaj sa ma dotýkať,” a ja som sa celkom paralyzovaný jej úprimnosťou díval do tých očí, ktoré zrazu nemali žiaden filter a pochopil som, ako blízko si ma pustila.

Chytil som ju za ruku a odviedol do postele, ľahli sme si, ona sa mi schúlila na hrudi a škrabkala ma na bruchu a ja som jej končekmi prstov prechádzal po ramene. Nič viac nechcela. Nehádzala po mne lascívnymi pohľadmi, ani mi nestrkala prsia k tvári. Ani sa akože náhodou nedotýkala môjho rozkroku.
Vedel som, že keby som chcel, mohol som sa s ňou milovať celú noc. Možno aj čakala na to, že budem chcieť, ktovie. Ale kedysi to chcela tak veľmi a ja som sa tak veľmi bránil, že som mal pocit, že už na to tak nejak nemám nárok. A hlavne som vedel, že keby sa to stalo, tak by som z toho bytu už naozaj nikdy neodišiel.

Zodvihla hlavu a pozrela sa na mňa.
,,Vieš o tom, že ťa budem v noci budiť, aby si šiel so mnou cikať, lebo sa budem báť?”
,,Vieš o tom, že ak ma zobudíš, fyzicky ti ublížim?”
,,Vieš o tom, že fyzické tresty pre mňa nie sú trestami?”
Rozosmial som sa.
,,Vyhrávam jedna nula!” povedala.
,,To bol len tréning!” namietal som.
,,Pôjdeš so mnou teda v noci cikať?”
,,Pôjdem…” vzdychol som.
,,Ale musíš ma len vziať na záchod a potom odísť a keď spláchnem, vrátiť sa po mňa.”
,,Preboha prečo?”
,,Mám hanblivé obličky, nevycikám sa, ak tam budeš stáť.”
,,Ak chceš, aby som šiel s tebou a ak ja kvôli tomu vyleziem z vyhriatej postele, tak to si teda píš, že budem počúvať, ako cikáš!” doberal som si ju, lebo som mal rád, keď do mňa udierala tými malými pästičkami v domnení, že ma to bolí.
,,Ty si úplné zlo!”
,,Ja som ti to vravel. A to ešte nevieš, že z tej misy na teba bude útočiť temná príšera a ty budeš chcieť, aby som zasiahol! Robím to len pre tvoje dobro,” privrel som oči a uškŕňal sa.
,,Prisahám bohu, že sa v noci postavím k posteli a budem sa dívať, ako spíš. Rozpustím si vlasy a budem vyzerať ako Samara z Kruhu. Mám niekde aj bielu nočnú košeľu,” povedala.
,,To neurobíš!”
,,Prečo by nie?”
,,Lebo odídem.”
,,Iste, do toho tmavého schodiska, kde by na teba číhali nástrahy, ts,” odfrkla.
,,Stavíš sa?”
,,O miliardu bitcoinov!”
,,Toľko nie je… a odkiaľ poznáš bitcoiny?”
,,Sim ťa, ja poznám vecí…” mávla rukou.
,,Aj ma ich naučíš?” usmial som sa a natáčal si prameň jej vlasov na prst.
,,Hmm… dobre. A ty ma naučíš čo?”
,,Cikať pred inými ľuďmi.”
,,Bruno?”
,,No?”
,,Treba mi,” zaksichtila sa.
,,Tak poď.”

Otvorila dvere záchoda a ja som dnu vošiel s ňou.
,,No tak to teda za žiadnych okolností!” povedala.
Chytil som jej gumu na sovičkovom pyžamku a stiahol jej ho ku členkom. Kývol som hlavou, aby si sadla, strčil jej ukazovák pravej ruky do pupku a pritlačil.
S úľavným áchnutím som počul prúd, ktorý stekal do misy a usmieval sa.
,,Tak vidíš, že to ide,” pobozkal som ju na čelo a vyšiel von.
Sadol som si na posteľ a keď spláchla, vstal som a prišiel po ňu.
Vošla do kúpeľne, umyla si ruky a prišla si ľahnúť ku mne.

Chvíľu sme iba tak ležali v úplnom tichu.
,,To bolo veľmi zvláštne,” povedala zrazu.
,,Intímne.”
,,Hej.”
,,Zlato?”
,,No?”
,,Teraz treba mne, pôjdeš so mnou?” spýtal som sa a ona sa rozosmiala tak veľmi, že musela zobudiť všetkých susedov. Pri otvorenom okne sa jej smiech rozliehal celým átriovým dvorom a ja som si povedal, že ak by som mal zabudnúť na všetko, čo som kedy počul, videl a zažil, tak toto by bola naozaj jediná spomienka, ktorú by som si chcel nechať.
Smiech dievčaťa bez mejkapu v sovičkovom pyžame, v posteli s farebnými vankúšmi, ktoré chutilo po pive a pukancoch.
Mám pocit, že vtedy som sa prestal báť tiež.

3420 dní

23.11.2024

Veril by si, že už je to toľko? Život má 25 000 dní a ja som ti darovala šťastnú sedminu z nich. Bez rozmyslu. Sebareflexie. Bez okolkov. Čakanie na teba je zenový koan. Niečo, čo sa nikdy nestane, ale masochisticky rada to mám, a vždy sama sebe sľúbim, že už s tým prestanem, ale potom ma to v mozgu začne omínať. Poviem si, že to predsa tentokrát bude [...]

Zázračnica

17.11.2024

Naozaj by ma zaujímalo, kto vymyslel, že Vianoce sú časom pokoja a radosti. Evidentne niekto, kto nemal rodinu. V mojom svete boli Vianoce vždy synonymom pre stres a paniku. Pritom, vždy som ich mal rád. Páčili sa mi gýčové americké filmy, kde sa rodiny vydekorovali z podoby a všetko svietilo a voňalo jablkami a škoricou. Také Vianoce si človek zaslúži! Nie slovenské rady na [...]

Milosrdná klamárka

13.11.2024

,,Čítal som tvoj posledný blog. Nechceš mi niečo povedať?“ uškrnul sa. ,,Aby si neveril všetkému, čo čítaš na blogu, na ktorom publikujem beletriu?“ žmurkla som. ,,Is he back?“ spýtal sa vážne. ,,Nope,“ rozhodila som rukami. ,,Ale povedala by si mi, keby áno, však?“ vyzeral skoro zneistene. ,,Hovoríme si predsa všetko,“ usmiala som sa. [...]

Muchtar Babajev, COP29

Prelom v boji proti otepľovaniu: Desať rokov diskusií priniesli dohodu o uhlíkových kvótach

23.11.2024 20:02, aktualizované: 20:25

Podľa zástancov obchodu s povolenkami (kvótami) to prinesie miliardy dolárov pre nové projekty na pomoc v boji proti globálnemu otepľovaniu.

borrell

Putin či Netanjahu, žiadne výhovorky. Európske vlády musia rešpektovať zatykače ICC, vyhlásil Borrell

23.11.2024 19:09

Štáty, ktoré podpísali Rímsky dohovor, sú povinné rozhodnutie súdu vykonať. Nie je to dobrovoľné, povedal Borrell.

Russia Ukraine War Missiles Explainer

V Moskve sa možno tešia zbytočne, Trump zatiaľ záhadne mlčí. Naozaj zastaví údery s americkými raketami na ruskom území?

23.11.2024 17:30

Ukrajinci sú zvedaví, čo urobí Donald Trump v prípade Bidenovho povolenia vystreľovať americké rakety proti cieľom na ruskom teritóriu.

Pásmo Gazy / Jenin /

Útoky v Gaze zabili izraelskú rukojemníčku, tvrdí Hamas

23.11.2024 16:46, aktualizované: 17:27

Izrael sa bezprostredne nevyjadril.

kontroverza

Všetko sa to stalo. Niečo naozaj, niečo iba v mojej hlave. Tieto príbehy vznikli potme. A tak by ste ich mali aj čítať.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 333
Celková čítanosť: 994496x
Priemerná čítanosť článkov: 2986x

Autor blogu

Odkazy