kontroverza

Muži hovoria, že so ženami je to náročné. Roky som im neverila, ale potom som sa raz do jednej zamilovala a pochopila som, že muži majú pravdu. Je to s nami náročné. Ako hovorí Mišo Szatmary: ,,Ja chápem ženské nálady, mne keby každý mesiac päť dní krvácal penis, tiež nie som príjemný.”

,,Ahoj, čo robíš?” bliklo mi na monitore v okne s Brunovým menom.
,,Zomieram a ty?”
,,Deje sa niečo?”
,,Cyklická žena…” napísala som sa krčila sa v rohu postele s kolenami pod bradou, lebo to bola jediná prijateľná poloha.
,,Daj si nejaké lieky,” odpísal.
,,Ďakujem, to je skvelý nápad, samej by mi to ani nezišlo na um…”
,,Asi ti nie je tak zle, zazrel som sarkazmus:-)”
,,Je mi strašne, som bez liekov a Kejt odišla, nemám koho otravovať svojimi potrebami. A chcem zmrzlinu a pekný film a niečo chlpaté na hranie.”
,,Chlpaté na hranie? Ruského zápasníka?”
,,Tí vraj majú chlpaté aj dlane!”
,,Lebo veľa masturbovali a Boh ich potestal.”
,,Ak by to tak bolo, mal by si na dlaniach bobríky jak pornohviezdy osemdesiatych rokov.”
,,:-)”
,,Čo sa smeješ!”
,,Si smiešna, aj keď ti je zle. Ako to robíš?”
,,Neviem, ale stojí ma to veľa síl, Bruno, tak si idem len tak v tichosti trpieť. Have a nice day.”

Vypla som okno s jeho menom, do uší si pustila Caluma Scotta a dúfala, že tie bolesti predýcham. Keď som mala šestnásť, ani som nevedela, že k tomu dňu v mesiaci prišlo. Necítila som vôbec nič a tancovala som rovnako, ako tie divné ženy v reklamách na Always v bielych nohaviciach. Neviem, komu by reálne v tomto období bolo do tanca, ale copywriteri pracujúci pre reklamky sú asi neempatickí muži.

Asi po hodine niekto sústavne zdola zvonil, tak som sa odgúľala z postele a ani sa nespýtala, kto to je. Bola nedeľa a ja som predpokladala, že si buď niekto zo susedov zabudol kľúče alebo priniesli letáky. Otvorila som bzučiakom a vošla do kúpeľne. Omyla som si tvár ľadovou vodou a krčila sa pri umývadle, keď ktosi zaklopal.

,,Možno by si mi mala dať kľuče,” povedal Bruno s veľkou papierovou taškou v jednej ruke a Ritou v druhej.
,,Čo tu robíš?”
,,Choď si ľahnúť,” kývol hlavou a prešiel okolo mňa do kuchyne.
,,Prečo si prišiel? A odkiaľ si prišiel, z amerického filmu?” ukazovala som prstom na papierový sáčok, do ktorého by vošiel aj jeho pes. Ktorý sa mi, mimochodom, uvelebil na vankúši v rohu gauča.
,,Naposledy si vravela, že sme kamoši, tak sa správam ako kamoš. Chlpaté na hranie už máš,” ukázal na Ritu, ,,no a potom tu ešte máme čokoládovú zmrzlinu, makadamovú zmrzlinu, tvarohovú zmrzlinu,” vykladal to všetko na linku.
,,Nemám rada tvarohovú zmrzlinu.”
,,Tá je pre mňa, nebuď taká egocentrická. Termofor je dosť dobrá vec, nechápem, ako ho môžeš nemať doma. Vzal som ti ružový a keďže som pri tom vyzeral ako debil, budeš ho používať. Pani v lekárni mi dala panadol femina, ale zobral som aj menštruačný čaj a analgetické čapíky, keby ti náhodou prišlo tak dobre, že by si si chcela nechať niečo strčiť do zadku. Oh, a extra malé tampóny,” povykladal ten bizarný nákup na kuchynskú linku a ja som sa začala smiať tak, že som mala pocit, že mi exploduje maternica.
,,Ja asi halucinujem,” udrela som sa do čela.
,,O polhodinu prinesú čínu,” usmial sa a keby som vládala, tak by som vstala a veľmi ho objala, lebo niekedy sa stane, že urobí pre mňa niečo nepredvídateľne milé a ja som z toho hotová, pretože sa to nedeje často.
,,Extra malé tampóny?” zvraštila som čelo.
,,Od pása nadol si ako desaťročná aziatka,” mykol ramenom.
,,Ty si teda dobre sprostý,” chcela som po ňom niečo hodiť, ale po ruke som mala iba Ritu a tú som na to príliš ľúbila.
,,Empirická skúsenosť,” uškrnul sa a zodvihol ľavé obočie. Pozerala som sa na neho, ako upratuje ten nákup a strká zmrzlinu do chladničky, plní mi termofor horúcou vodou a keď zabzučal zvonček, skočil dolu po čínu. Nie hocijakú, po čínu z M.Phongu, lebo ju mám najradšej. A on si to, ktovie prečo, pamätal.

Preložil mi rezance (a nie ryžové, ale normálne, lebo iba tie mám rada… a aj to si pamätal…) a jarné závitky na tanier, do veľkého hrnčeka nabral tri kopčeky z každej zmrzliny a postavil to predo mňa. S pohárom vody mi podal tabletku a ja som ju zapila a zvalila sa na roztiahnutý gauč.
,,Mám ťa kŕmiť?” spýtal sa direktívne.
,,Oh, áno, daj mi to do pusy,” otvorila som ústa a privrela oči.
Zasmial sa. A prisahala by som, že aj kus zapýril.
,,Máš rada, keď je zmrzlina trochu roztopená, však?”
,,Mám. Ako si vedel?”
,,Ja to mám tiež rád, lebo z nej potom neoziabú zuby a lepšie sa kĺže po jazyku.”
,,Ešte pre mňa nikto neurobil nič také pekné,” usmiala som sa a bola som naozaj vďačná. A naozaj prekvapená.
,,Ani ja som ešte nikdy pre nikoho neurobil nič pekné a povedal som si, že už by bolo načase,” uškrnul sa, ľahol si vedľa mňa a Rity a naše prsty sa stretli kdesi na jej chrbte.
Dala som si tú ruku pod hlavu. Nechcela som, aby si myslel, že ho zvádzam nepatrnými dotykmi, za ktoré vlastne mohol sám, lebo ja som ju hladkala ako prvá.
,,A ešte niečo!” povedal a vytiahol z vrecka nohavíc čierne USBčko.
,,Ak je na tom nemecké fekal porno, tak to si pozrieme radšej, keď mi bude menej nagrc.”
,,Osem romantických komédií v originále s českými titulkami,” usmial sa.
,,Pamätáš si všetko, čo ti poviem?” nechápavo som sa na neho dívala.
,,Všetko nie, lebo tebe sa huba nezastavila odkedy ťa poznám, ale pamätám si bizarnosti. Napríklad to, že nemáš rada slovenské titulky.”
,,České sa mi ľahšie čítajú.”
,,Si zvláštna. A drž si ten termofor poriadane,” vzal ho do ruky a pritlačil mi ho k podbrušku. Keď sa ma tam naposledy dotkol, malo to celkom iný kontext, ale bol rovnako opatrný. Zaujímavé.

Ležala som tvárou k nemu a s Ritou v náručí prikrytá perinou a zatvárali sa mi oči.
,,Na chvíľku si…”
,,Len spi,” povedal zhovievavo a pohladkal ma po vlasoch. Keby som bola menej unavená, asi by som si namýšľala, ale takto som len zatvorila oči a pokojne odfukovala.
Zobudila som sa asi po dvoch hodinách a prvé, čo som uvidela, bola jeho usmievajúca sa tvár.
,,Ruženka je hore?” roztiahol kútiky.
,,Pozeráš sa na mňa ako psychopat, keď spím?”
,,Si ma to naučila.”
,,A na čo si prišiel?”
,,Že raz za polhodinu roztomilo zachrapkáš.”
,,Nieee,” zaborila som tvár do vankúša a on sa rozosmial. Vyzeral šťastne. A ja som tú emóciu z jeho tváre nedokázala vyhodnotiť. Asi ani pochopiť…

Rita spala so mnou a keď som sa začala hýbať, zobudila sa tiež.
,,Je príjemne teplá. Ako ten termofor,” povedala som a pobozkala ju na hlavu.
,,Úplne z nej pri tebe odchádza hyperaktivita, je totálne zen,” usmial sa.
,,Vstaň, prosím a otvor hornú skrinku, niečo pre ňu mám.”
,,Máš päťlitrovú fľašu plnú odmien pre psov?” zvraštil čelo, keď vytiahol moju skrýšu pamlskov.
,,Daj mi dva, nech ti nekazím výchovu úplne.”
,,Veď ty ani nemáš psa.”
,,Ale ty máš dvoch,” mykla som ramenom.
Usmieval sa a krútil hlavou. Podal mi dve malé kostičky a ja som jednu z nich vzala a chcela ju vložiť Rite do úst.
,,Nedávaj jej to len tak, veď nech pre to niečo urobí, preto sa to volá odmena.”
,,Rituška, daj mi pusu,” povedala som a ona sa mi ňufákom obtriela o líce.
Dala som jej kostičku do úst a on sa udrel dlaňou do čela.
,,Takto to robíš aj s mužmi. Kŕmiš, kým sa nezamilujú,” zasmial sa.
,,Myslíš?”
,,Viem.”
Natískala sa mi otázka, či to má z vlastnej skúsenosti, ale vravela som si, že už som si raz domýšľala a nebolo to práve vhodné, tak som ju len prehltla.
,,Tak asi hej, no,” zívla som.
,,Čo chceš robiť?”
,,Dajme si nejaký film. Teda, neviem, chceš už ísť?”
,,Nie, môžeme si dať film. Ktorý?”
,,Ukáž, čo tam máš,” strčila som USBčko do portu a v zložke ONA sa mi zobrazilo osem priečinkov s filmami, ktoré mám rada.
,,Dáme si S láskou Rosie,” usmiala som sa.
,,Nevidel som to, môžeme.”

Mám ten film rada, lebo symbolizuje všetko, čo sa mi na ľuďoch páči. Je o priateľstve, ktoré vzniklo v útlom veku, o mužovi a žene, ktorí si roky nedokázali povedať, čo k sebe cítia a keď to cítila ona, necítil to on a kým to on začal cítiť, ona bola slobodnou matkou a on bol ženatý s blondínou, ktorú všetci neznášali, lebo skladala obrúsky do tvaru labutí a chodila na manikúru trikrát do týždňa.
,,Lily Collins je prekrásna žena,” povedala som.
,,Hej, ujde,” mykol ramenom a až vtedy som si uvedomila, že ležíme obaja na boku, Rita sa mi krčí na bruchu a on ju hladká rukou položenou na mojom boku.
,,Ujde?! Je krásna!”
,,Dobre, tak je.”
,,Aj Sam Claflin je krásny,” dojímala som sa.
,,Tento? To fakt?”
,,Čosi, veď on je nádhernučký celý,” usmievala som sa na neho.
,,Veď ani nemá bradu, čo sa ti na ňom páči?”
,,Má jamky v lícach a má také tie oči, ňuňuňu,” uštipla som ho do líca. ,,Prepáč,” zháčila som sa, keď sa na mňa zamračil.
,,Ty ani nemáš jednotný vkus!”
,,Mne sa páčia rôzni ľudia, to nezávisí od toho, ako vyzerajú.”
,,A od čoho?”
,,Od kombinácie vizuálu a charizmy, z ktorej mi vlhnú gaťky.”
,,Aj z tohto by ti?”
,,Oh, že či…”
,,Asi to vypnem,” odfrkol.
,,Nepáči sa ti ten film?”
,,To je babský film,” bol zrazu akoby urazený a mňa to veľmi bavilo.
,,Nechceš vedieť, ako to skončí?”
,,Budú spolu, nie?”
,,No isteže áno, veď je to film o láske.”
,,A to si museli toľko naubližovať, kým sa k sebe dostali?” spýtal sa a tá otázka znela viac, ako keby som ju položila ja.
,,To sa pýtam pomerne často,” usmiala som sa na neho a zhlboka sa nadýchla.

Zaklapol počítač a ja som sa k nemu zasa otočila tvárou. Dívala som sa a uvedomovala si, že to možno pôjde. Že možno budeme môcť byť priatelia, lebo to predsa nemôže byť nikdy zlé, keď sa ľudia chcú spolu priateliť a dokážu prekusnúť vlastné egá a pocity krivdy z toho, že ich niekto nechce.

,,Prečo si dnes prišiel, Bruno?” spýtala som sa.
,,Lebo ti bolo zle a nikto iný tu nebol.”
,,Už mi veľakrát bolo zle a nikdy si neprišiel.”
,,Nechcel som, aby ti bolo zle.”
,,To je od teba milé. Aj všetko, čo si urobil. Naozaj. Ak muž kupuje miniatúrne tampóny a ružový termofor…” zasmiala som sa.
,,Tak čo?”
,,Tak je to asi naozaj dobrý kamarát.”
,,Kamarát…”
,,Bruno?”
,,Áno?”
,,Čo sa deje?”
,,Vôbec nič.”
,,Niečo sa deje.”
,,Nič sa nedeje.”
,,Nebuď žena, Bruno. Nehovor mi nič, keď vidím, že niečo.”
,,Ľúbiš ma ešte?”
,,Čo prosím?”
,,Je to jednoduchá otázka.”
,,Prečo sa na to pýtaš?”
,,Lebo to chcem vedieť.”
,,Toto je mŕtva téma, Bruno, dohodli sme sa. Sme priatelia.”
,,Chýba mi to.”
,,Čo?”
,,To, ako si ma mala rada. Ako si mi to stále hovorila, ako si sa správala tak, že ma máš rada… ja viem, že som to posral a viem, že na to nemám nárok, aj sa na seba hnevám, že som taký excentrický chuj, ale ak mám byť celkom úprimný, vyhovovalo mi, že ma niekto má rád, lebo ma väčšinou nikto nemá.”
,,A ako si si to predstavoval? Že ja ťa budem celý život tvrdošijne milovať a ty, aby si sám pred sebou ostal chlapom, sa budeš tváriť, že mi to len zdvorilo toleruješ a že o to vlastne vôbec nestojíš?” nechápala som jediné slovo, ktoré zo seba ten človek vysúkal.
,,Asi áno,” rozhodil rukami.
,,To si o mne myslíš, že som až taká hlúpa?”
,,Myslím, že si až taká dobrá. A že ja som až taký dement, že som si to uvedomil neskôr.”
,,Bože, Bruno…” pretrela som si tvár rukami a potrebovala sa prebrať.
,,Čo?”
,,Ty si neuveriteľný. Chceš odo mňa, aby som ťa navždy mala rada a neočakávala reciprocitu?”
,,Kto povedal, že to nie je recipročné?”
,,A kto povedal, že je?!” skríkla som.
,,Priniesol som ti tampóny!” skríkol tiež.

Začala som sa smiať. Veľmi som sa začala smiať. Bolo to celé bizarné a pritiahnuté za vlasy. Keď som mu prestala dávať lásku, o ktorú nestál, tak zázračne pochopil, že ma má radšej, ako si myslel a namiesto toho, aby explicitne povedal: ,,Milujem ťa,” skríkol: ,,Priniesol som ti tampóny.”

Ženský cyklus je všetkým dobre známy. Každý vie, aký má priebeh a aké nástrahy číhajú na ľudí, ak sa pripletú cyklickej žene do cesty. Ale uvedomujem si, že aj muži majú svoje cykly – nechajú ženu zamilovať sa, odmietajú ju, ona to akceptuje, prestáva milovať a oni po tej láske začnú túžiť. A my hlupane, ovplyvnené hormonálnymi zmenami, tomu zväčša znova dáme šancu a keď muži dostanú, čo chceli, po chvíli ich to znova omrzí a… stále dokola.

Radšej keby vám každý mesiac krvácal penis, chlapci. Mali by ste v sebe menej bordelu…