Zostala som stáť vo dverách a dívala som sa ako spíš. Nikdy si nemal to srdce mi to zakazovať, lebo vieš, ako sa mi páčiš, keď si prirodzený. Jednu nohu vystretú a druhú pokrčenú na paplóne. Podišla som k oknu a otvorila ho, mal si tam strašne vydýchaný vzduch.
Na chvíľu som si ľahla za teba, aby som ti svojim bruchom zohriala holé kríže. Okopírovala som siluetu tvojho tela, boli sme celkom rovnobežní. Pritisla som sa ti prsiami k chrbtu a opatrne ťa pobozkala na zátylok. Bolo mi trochu do plaču, ale nechcela som ťa zobudiť, tak som prehltla vzlyk a opatrne prešla bruškami prstov po tvojom ramene, predlaktí, až k tvojim bruškám… chvíľu som na nich zakrúžila a potom som nám ich poprepletala.
Zaborila som nos do tvojich vlasov a nasala vôňu, ktorú som vždy vdychovala po ránach, keď už si neležal vedľa mňa, ale vankúš bol ešte teplý. Zahmýril a usmial si sa. Ktovie, čo ti behá po rozume…
Postavila som sa a prešla na druhú stranu. Chcela som ti vidieť do tváre. Nikdy mi nestačilo iba sa dívať… veď vieš. Vystrela som ukazovák a prešla po kontúre tvojho malého nosa. Opatrne k perám a palcom som ich obe rozvlnila. Nabrali zvláštny tvar, vyzeral si smiešne. Nahla som sa a čosi som ti šepla do ucha. Potom som ťa pobozkala na horúci lalôčik a vstala som.
Prehodila som ti cez chrbát deku a vyšla zo spálne. V kuchyni bola v drese jedna neumytá šálka. Vyhrnula som si rukávy a začala ju drhnúť. Akoby tam namiesto kávových usadenín bola všetka moja láska a ja som sa ju snažila odtiaľ dostať preč. Nešla. Zažierala sa do stien ešte viac a ja som hystericky otvorila balkón a s uvoľňujúcim krikom ju vyhodila von. Neviem, prečo to teatrálne gesto, že sa rozbila neznamená, že škvrny z jej stien zmizli. Práve naopak, je ich teraz oveľa viac, kúsky šálky sa trbliecu vo svetle pouličnej lampy a vysmievajú sa mi.
Čosi si zo spánku zamrmlal. Prišla som do spálne. Sedel si na posteli, hlavu si mal sklonenú v dlaniach, akoby si nad niečím tuho rozmýšľal. Vstal si, podvedome si dlaňou prešiel po bruchu a s neprítomným výrazom vošiel do kúpeľne. Po chvíli si sa vrátil, ľahol si si naspäť, prikryl chrbát a zaspal si. ň
Potichu som privierala dvere na spálni a chystala sa na odchod.
„Tú šálku som mal veľmi rád, už mi také veci nerob, maličká,“ zamrmlal si, otočil sa na druhý bok a zaspal.
Tak dlho sa snažím byť neviditeľná a zabúdam nato, že ty máš skrátka iba príliš dobrý zrak…
Smutné. Tiež mám svoju obľúbenú ...
Celá debata | RSS tejto debaty