Ona: ,,Nečakala som, že vezmeš to pozvanie vážne.”
Ona: ,,A ja som nečakala, že ťa ešte niekedy uvidím… respektíve, že ty budeš chcieť vidieť mňa.”
Ona: ,,Naposledy sme sa nerozlúčili bohvieako…”
Ona: ,,Hnevala si sa veľmi?”
Ona: ,,Veľmi.”
Ona: ,,A dlho?”
Ona: ,,Dlho.”
Ona: ,,Ešte sa hneváš?”
Ona: ,,Nie, myslím, že už nie.”
Ona: ,,Prečo?”
Ona: ,,Pretože…”
Ona: ,,Pretože?”
Ona: ,,Pretože to trvalo štyri roky. Pretože je to veľmi dlhý čas na to, aby človek hodil za hlavu takú vec. Pretože keď ma zobúdzali a uspávali tvoje slová, tak som zaspávala a vstávala rada. Pretože milujem tvoje zuby a rada ťa rozosmievam len preto, aby som ich videla. Pretože si krásna a šibe ti tak strašne, že to spolu vytvára roztomilý kontrast. Pretože keď si predstavím, že vedľa mňa ležíš nahá, mám zimomriavky všade. Pretože sme spolu toľko varili a nakupovali, že som si denne hovorila, že nechápem, prečo nie si tu, netlačíš do seba moje raňajky v mojich perinách s mojou poviedkou na monitore, ktorú som ti zosnovala, kým si spala. Pretože bozkávať ťa na rozospatý zátylok je tá najpríjemnejšia fatamorgána, akú si moja myseľ bola schopná vytvoriť. Pretože ťa ľúbim. Odvždy a navždy.”
Ona: ,,To je dosť dôvodov na odbúranie hnevu.”
Ona: ,,To je všetko, čo mi povieš?”
Ona: ,,A čo by si chcela počuť?”
Ona: ,,Prvýkrát niečo úprimné. Skús.”
Ona: ,,To od teba nebolo fér.”
Ona: ,,Viem.”
Ona: ,,Ale… touché.”
Ona: ,,Uhm.”
Ona: ,,Chýbala si mi.”
Ona: ,,Lebo si nemala koho čítať?”
Ona: ,,Nie. Lebo mi nemal kto písať.”
Ona: ,,Bola som niekedy viac ako autor?”
Ona: ,,Vždy.”
Ona: ,,Klameš.”
Ona: ,,Tomu nemôžeš rozumieť…”
Ona: ,,Pokús sa vysvetliť mi to, mám dosť času.”
Ona: ,,Ja by som aj, ale v tejto polohe…”
Ona: ,,Čo sa ti nepáči na tejto polohe?”
Ona: ,,Páči sa mi na nej všetko. To je asi ten problém. Tie tvoje ruky…”
Ona: ,,Prestaň vzdychať a hovor.”
Ona: ,,Prestaň mi miesiť prso ako cesto na buchty a možno začnem!”
Ona: ,,Dobre. Počúvam…”
Ona: ,,Chýbala si mi, lebo ťa potrebujem. Lebo potrebujem, aby si ma milovala. Lebo potrebujem presne tú formu lásky, ktorú dávaš iba ty. Lebo obsahuješ všetko, na čo mám fetiš. Lebo ma počúvaš. Lebo si to so mnou vydržala tak dlho a nikdy si ma za nič neodsúdila. Aj keď si mohla. A asi aj mala… Lebo robíš najlepšiu pečenú kačicu. Lebo iba ty vieš, že namiesto toho, čo robím, chcem roznášať noviny v Španielsku. Lebo tú vyfarbenú mapu Autom do Delhi, ktorú si mi dala, mám stále na stene.”
Ona: ,,Takže kačicu, vravíš…”
Ona: ,,Hej. Tú polnočnú…”
Ona: ,,Dodnes tomu, inak, nerozumiem. Kto už by piekol o polnoci kačicu…”
Ona: ,,Ten, kto prišiel rozčúlený a hladný z roboty a tvrdohlavo nástojil na tom, že to zvládne.”
Ona: ,,Aspoň tie lokše sa dali jesť…”
Ona: ,,Už mi zasa môžeš hnietiť prso.”
Ona: ,,Iba?”
Ona: ,,Rob si so mnou čo len chceš…”
Ona: ,,To mi nehovor.”
Ona: ,,Prečo?”
Ona: ,,Lebo si začnem.”
Ona: ,,A ako by to vyzeralo, približne?”
Ona: ,,Najprv, by som ťa pobozkala tu… potom tu… tu by som sa zdržala dlhšie… no a tuuu…”
Ona: ,,Bože…”
Ona: ,,Prosím?”
Ona: ,,Ešte…”
Ona: ,,Ako si praješ.”
Ona: ,,Presne… presne tam.”
Ona: ,,Vieš o tom, že vzdycháš do rytmu?”
Ona: ,,Do akého?”
Ona: ,,Highway to hell, namôjdušu.”
Ona: ,,To by bolo príslušné.”
Ona: ,,Rada sa s tebou milujem.”
Ona: ,,Rada som tebou milovaná.”
Ona: ,,Už nikam nechoď…”
Ona: ,,Ostanem.”
***
Ona: ,,Dobré ráno.”
Ona: ,,Dobré, malé.”
Ona: ,,Vyspatá?”
Ona: ,,Ako roky nie.”
Ona: ,,Raňajky?”
Ona: ,,Áno, prosím.”
Ona: ,,Kávu máš na stole.”
Ona: ,,Asi som v nebi. Ale už sa pomaly oblečiem, nech stihnem…”
Ona: ,,Ale veď si povedala…”
Ona: ,,Poznáš ma. Bol spln. Všeličo natáram.”
Ona: ,,Aha. Áno. Poznám ťa. Bol spln. Všeličo natáraš…”
Celá debata | RSS tejto debaty