kontroverza

Kdesi som čítal, že entity, ktoré stretávame, sú dvojaké. Niekto je človek a niekto len zážitok. Spomínam si, že som to vnímal zbytočne negatívne. Vravel som si, že by som nechcel byť pre niekoho len zážitkom. A potom som stretol ženu, ktorá pre mňa bola takým zážitkom, že som pred to slovo už nikdy nedal LEN.

Oženil som sa síce hlúpo, ale rozviedol som sa veľmi múdro. Bolo to zlé. Miestami také zlé, že som si nebol istý, či nestrácam rozum. Pamätáte si na chvíle, keď ste vo vzťahu s niekým natoľko stratili seba samého, že na konci dňa ste už nemali ani silu premýšľať, kým vlastne ste? Na druhej strane, keď si tie udalosti zoradíte logicky za seba a stále vám vyjde, že ten kretén nie ste vy, možno to nie je psychóza. Možno je to manželstvo. Kdesi uprostred rozvodového pekla, vypadávania prvého detského chrupu a odúčania od plienok, som v náhodné letné popoludnie vkĺzol do sveta online datingu. S tak zlými výsledkami, že som si radšej kúpil permanentku do fitka a pár hodín psychoterapie, než aby som absolvoval ešte jedno nezmyselné rande so ženou, ktorá hľadá nového otca pre deti, ktoré si už nepamätá, s kým má, ale objavila svoju vnútornú hodnotu. Vykašľal som sa na randenie a začal sa s ľuďmi baviť iba tak, bez zjavného zámeru odpaniť im anál. No ale, človek mieni, internet mení, ocitol som sa v diskusii so ženou, ktorá sa ma v prvej správe spýtala, či viem, že môj nick je názov escort služby. Nevedel som a pobavilo nás to oboch. Dodnes som sa vlastne nedozvedel, odkiaľ to vedela ona, ale nechcem si myslieť, že tam mala profil.

Rozprával som sa s ňou odvtedy vlastne každý deň. Lebo… neviem, zvykol som si. Robí mi asi dobre, že na svet okolo seba nie som celkom sám. Anonymita internetu je príjemná. Najmä, keď ste k niekomu autenticky úprimný a ten človek vás nevidí a nepočuje. Môžete povedať čokoľvek. Občas máte šťastie a narazíte na človeka, ktorému poviete, čo vás serie a koľko scenárov v hlave na vraždu ste už vytvorili, a on vás neodsúdi. Povie vám na oplátku čosi zo svojho pekla a potom už je veľmi jednoduché myslieť si, že ste našli spriaznenú dušu. Mala za sebou toľko bizarných príbehov, že aj Donutil by jej závidel. A ja som si myslel, že budem len ďalším takým. Trvalo to polroka. To je 183 dní. Teda 183 dobrých rán. Tieto good morning messages sa vôbec nepreceňujú. Niektoré mužské podcasty o tom pochybujú, ale môj prieskum nie. Málokedy si však poprajeme dobrú noc. Asi preto, že odpadávame pri telke v náhodných časoch. Alebo pri uspávaní detí, ktoré ešte stále trvajú na mojej prítomnosti a ja som za to naozaj rád. Zvyknem si predstavovať, že je tam s nami a vždy si pri tom uvedomím, že mám priveľa ľudí v posteli a primálo rúk na emotional support. Myslím, že popriať niekomu dobré ráno, je vždy pekné. Som tak nejak vyrozumel, že ženy oceňujú záujem. Nie je to vlastne také ťažké, pre špeciálne lenivých to autocorrect napíše za vás. Preto by som rád do záznamu uviedol, že ak vám niekto neodpíše celý deň, týždeň, mesiac či rok, tak fakt nemá veľa práce. A ak áno, preboha, nečakajte na niekoho, kto na vás nemá ani dve sekundy po prebudení. To nemôže fungovať.

Nepoznám nikoho, ako je ona. Je to jemný a krehký človek… so slovníkom čierneho rappera z Vyšných Ružbachov. Keď ju vidíte, príde vám ako láskavá, skôr veselá osoba. Potom začnete počúvať, čo hovorí a chvíľami dvíhate obe obočia a zapchávate uši okolitým deťom… a potom začnete vnímať ako to hovorí a musíte sa smiať. Mám rád jej príbehy. A jej príbehy, to je ona. Takže by som povedal, že mám rád aj ju. Túto cudziu ženu z internetu, ktorá na mne dokáže do nepríčetna vyadorovať každý centimeter štvorcový. Nie preto, že odo mňa niečo chce. Ona si len nedokáže pomôcť. Viem oceniť, keď sú ľudia bezbranní voči svojim emóciám. Pripadá mi to rozkošne obdivuhodné. Ja som sa k vlastným emóciám dostal až niekedy pred štyridsiatkou a stále je čo objavovať. Ale ona našla desiatky metafor, popisujúcich vlhkosť jej nohavičiek po tom, čo som jej poslal fotku z kúpeľne po rannom behu. Presne tak, lebo kríza stredného veku a potreba validácie od niekoho, kto dokáže zmysluplne formulovať komplimenty, sa prehnali aj mojim životom. Nebudem sa preto cítiť zle. Len som ju nechal, aby bola sama sebou a užil som si jej vyhrotenú naozajstnosť.

Trvalo mesiace vytiahnuť ju na kávu. Po všetkom neuveriteľnom, čo mi o sebe povedala, som chcel vidieť, či je skutočná. A bola. Už som si skoro myslel, že zostane len pri občasných debatách pri kofeíne a koláči, keď sme raz večer sedeli v centre mesta a pohľadom odsudzovali turistov.
,,Moja terapeutka chce vedieť, prečo si ma nikdy neuháňal,“ zaborila lyžičku do hustej peny na cappuccine, pretože kurviť cudziu kultúru a piť cappuccino po západe slnka, to je jej spôsob globálnej rebélie.
,,Lebo to robili všetci a nikomu to nefungovalo,“ uškrnul som sa a ona na moment zvraštila čelo a premýšľala, ako som to myslel. ,,Prežil som s tebou tri vzťahy za šesť mesiacov, kam som ťa mal uháňať,“ rozhodil som rukami a ona zase chvíľu prepočítavala a potom sa začala nepríčetne smiať.
,,Im such a whore,“ jej teatrálnu zúfalosť som si tiež rýchlo obľúbil.
,,Akože áno, ale mne to na tebe nevadí. Ty máš len nezbednú pičku na ceste za veľkou láskou,“ zasmial som sa a ona vytreštila oči a chytila sa šokovane za ústa.
,,Ja viem veľmi presne, prečo si ma nikdy neuháňal. Lebo s niekým ako si ja by si nikdy nežil,“ mávla rukou. Trochu smutne. To nie je dojem, ktorý som chcel vyvolať. Povedala mi o sebe všeličo, na čo nie je pyšná. Nedokáže prestať sharovať, cíti sa bezpečne a tak tliacha. To tak ženy robia. A vlastne sama sebe spôsobila oversharovaním stav, že si vraví, že kto už by ju po tom všetkom, čo o nej vie, chcel. ,,A možno aj preto, že si si v nejakej fáze povedal, že ty nemusíš nikomu dokazovať, prečo si najlepší,“ pokrčila plecia aj kútiky úst.
,,A musím?“
,,No, I dont think so,“ pokrútila hlavou a ja som videl, ako sa jej za rohovkami začali rozbiehať všetky výpočtové procesy.

V jednom z nočných rozhovorov sme sa dohodli, že sex bude až na treťom rande. Verili sme tomu pár dní, ale vyzliekol som ju tri minúty po príchode na to druhé, takže… strategické plánovanie zjavne nie je naša silná stránka. Môj najobľúbenejší zvuk je ten, ktorý vydáva hrdlo a lono ženy, ktorej sa dotýkam. Je to lepšie, ako pípnutie výplaty na účet. Lebo je to osobné. Nielen, že jej je dobre… je jej dobre so mnou. Po piatom orgazme som zapol v telke nejakých nacistov a nechal ju fetovať moju pokožku ako drogového psa. Alebo ako mačku, ktorá si markuje svoje teritórium. Nie som si istý, kto z nás je golden retriever a kto black cat. Ale preskúmam to a dám vám vedieť.

Jej psychologička si myslí, že to dopadne tragicky, lebo niekto sa zamiluje a niekto nie. Neviem, čo sa stalo všetkým tým ženám, ktoré prestali veriť na dobré konce. Možno sa nezamiluje nikto. A možno my obaja. A možno som na smetisku dejín našiel poslednú žijúcu fosíliu a moje deti budú mať parádnu macochu. A možno sa o rok iba zasmejeme na tom, ako sme jeden druhého nedokázali mať dosť. A možno, ale naozaj len možno, bude niekto chvíľu trochu smutný. Ja si myslím, že by sme nemali prichádzať o príležitosti na skvelé momenty, len preto, lebo niekedy v budúcnosti možno bude niekto chvíľu smutný, že nedostal, čo chcel. Dokonca mi príde veľmi hlúpe, ak ľudia nedokážu zniesť ten kúsok trápnosti a emocionálneho zranenia a prestanú sa s vami stretávať, iba preto, že vy to tak necítite. Byť dospelý nie je vždy zábavné, ale zahodiť fakt, že si s niekým rozumiete nad rámec svojich štandardných skúseností, len preto, lebo váš kamarát sa nenamotal tiež, je úplná pičovina. To je ako už nikdy neísť do Tesca, lebo pred 4 rokmi vám tam na zem spadla fľaša vodky a rozbila sa. Všetci sa pozerali a museli zavolať týpka s mopom. Nikto si to nepamätal už polhodinu po tom, čo sa to stalo.

Otočil som hlavu a musel som sa usmiať. Mám rád ten nepríčetný spôsob, akým sa na mňa pozerá. Keby mohla, zjedla by ma. Viem to, lebo mi to povedala. Ale ani nemusela, vidím. Nikoho nezneužívam na externú validáciu, ale keď už k nejakej prídem, tak si ju rád užijem. Necítim sa vinný, lebo chcem, aby sa na mňa niekto takto pozeral. Jej obsesívna hlava to potrebuje. V podstate to robím skôr pre ňu ako pre seba. Som filantrop.

,,Hm?“ vyrušila ma z analyzovania vplyvu jej žiarivej osobnosti na môj život.
,,Prosím?“
,,No že či máš dnes čokoládovú alebo ovocnú náladu,“ držala v jednej ruke maliny a v druhej čokoládu.
,,To je Sofiina voľba,“ nie som si celkom istý, či si potrebuje vždy zamestnať ruky aj niečím iným, ako gniavením môjho tela, alebo jej obsesívne varenie v mojej kuchyni má čosi spoločné s love languageom, ktorému dobre rozumiem.
,,Urobíme také aj také,“ rozhodila rukami a vyberala poháre z linky.
,,Ja len že… čo ideme variť?“
,,Glasscaky. To sú cheesecaky do skla. Veľa výhod, už nezajebeš žiadne náčinie, nemusíš čakať, kým to stuhne, vždy to vyzerá pekne a dá sa to zabaliť a nerozjebať cestou do roboty,“ v živote nikto v mojej kuchyni nerobil glasscaky a to nielen preto, že som doteraz nevedel, že existujú.

Niekedy je zmyslom celého toho randiaceho šialenstva nájsť človeka, s ktorým dožijete. Neviem, ako vy, ale ja by som rád dožil obklopený priateľmi, ktorí ma budú mať radi presne takého, aký som. To sú ľudia, ktorí robia emotional support fašírky v jeden deň a fitness koláčiky na druhý deň, lebo majú pochopenie pre vás, aj pre vaše kalorické tabuľky. A ak sa pýtate, kde je láska a celá tá romantická psychadélia, tak neviem, aké sú vaše predstavy o romantike, ale podľa mojej strany spektra je máločo romantickejšie, ako mať osobnú roztlieskavačku. Skôr, ako mi diagnostikujete narcistickú poruchu, odpovedzte si na otázku – o kom zo svojho okolia ste presvedčený, že vás chce bezpodmienečne vidieť uspieť? Lebo na konci dňa záleží naozaj iba na tom.

Prove me wrong.