kontroverza

Nerada mením svoje zvyky. Keď sa v niečom udomácnim, očakávam, že to tak zostane navždy. Či už ide o vzťahy, jedlo alebo bežecké trate. Keď som pred rokom naposledy bežala po tejto dráhe, položila som donuty na smetiak a rozlúčila sa s Filipom. Jeho žene sa nepáčilo, že chodí behať s niekým, kto má prsia, tak sa prišiel rozlúčiť. Je to valídny argument. Nebola som urazená, len smutná. Lebo naozaj, naozaj nerada mením svoje zvyky. A na Filipa a jeho sprosté reči som si zvykla. Aj na pohľad na jeho dlhé nohy a vzďaľujúci sa chrbát, keď bežal do kopca o toľko rýchlejšie ako ja.

Zvyšok roka som behávala po inej trase. Asi som sa bála, že ho stretnem. Ale tak nejako si myslím, že začal tiež behávať inde, lebo mal rovnaký strach ako ja. Prešlo veľa času a dnes som sa inštinktívne vybrala klusať cestou pri skejtparku. Ktovie prečo mi prišlo trochu úzkostlivo. Slnko bolo ešte nízko, čajky dosť vysoko a vzduch stále studený. To mám na behaní pri oceáne najradšej. Ten vzduch. Keď sa nadýchnem z plných pľúc, môj svet je o kus lepší a môj mozog trochu živší.

V sluchátkach mi nahlas hralo Faded a prebiehajúc okolo desivého stromu na rohu som zahliadla známe farby. Na lavičke o pár metrov ďalej si Filip zaväzoval šnúrky. Nenechaj sa rozhodiť, bež ako o život, povedal môj mozog a ja som ho poslúchla. Prebehla som okolo neho a neobzrela sa. Pridala som do tempa, až som cítila, ako ma pália svaly na lýtkach, ale neprestala som. Šprintovala som do toho kopca v aleji ako šialená. Už-už som si myslela, že som mu ušla, keď ma predbehol.

,,Héééj!“ otočil sa, rozpažil a bežal pospiatky. Vyzeral šťastne. Zamávala som mu a bežala ďalej. Nevyťahovala som sluchátka z uší, nezastavovala som. Len som bežala. ,,Ale noták! Chodím sem už pár dní len kvôli tebe!“ kričal, lebo vedel, že ho nepočujem. Pridala som a dobehla až k hornému okraju dráhy a vyčerpane sa oprela o strom. Filip doklusal za mnou a díval sa na mňa pohľadom akože vážne?
,,Ahoj,“ vytiahla som si štuple z uší a zhlboka predýchavala môj nadľudský výkon.
,,To je všetko, čo mi povieš?“ zasmial sa.
,,Asi hej,“ naťahovala som si rozhorúčené svaly na nohách.
,,Ale ale, niekto tu aj strečuje, pyšný som! A vyzeráš super. Takže si neprestala behať, len si sa mi vyhýbala. Chápem to. Ale ja som sem tiež nechodil, aby si vedela. Behal som v tom parku, kde žijú tie divné vtáky,“ ukázal smerom k národnému parku na okraji mesta.
,,Už si sa rozviedol, či čo tu robíš?“ oprela som si nohu o lavičku a naťahovala stehenné svaly. Na týchto nohách keby stála republika, hneď je šecko v porádku!
,,Nie,“ zasmial sa. Sadol si na lavičku a oprel si hlavu o dlaň. ,,Chýbala si mi. Hneváš sa veľmi?“
,,Ja som sa nehnevala. A stále sa nehnevám. Bol si jediný, kto mi prišiel dospelo oznámiť, že už ma nechce vidieť, namiesto toho, aby ma ghostol, takže… nemala som prehnanú reakciu,“ mykla som ramenom.
,,Myslel som na teba. Niekedy. Možno aj častejšie, než niekedy. Rád som s tebou behal… a ešte radšej som mal tvoje príbehy…“ usmial sa.
,,Tie sú tam, kde vždy, mohol si si čítať celý rok,“ posadila som sa vedľa neho a dívala sa do diaľky.
,,Nemohol som… nechodil som tam. Mal som pocit, že by to bola emočná tyrania a tomu ja neholdujem,“ krútil hlavou.
,,Vy ste dobre jebnutí,“ zasmiala som sa.
,,My?“ zvraštil čelo.
,,Bruno mi povedal to isté. Sedem rokov chodil čítať iba nadpisy,“ rozosmiala som sa ešte viac.
,,Bruno sa ozval?“ díval sa na mňa šokovane, ako keby som mu prezradila spoiler rozpozeraného seriálu.
,,Hej,“ prikývla som a vyložila si nohy. Oprela som sa lakťami o kolená a stále som mala problém sa na Filipa pozerať.
,,A čo má nové?“
,,Vedel by si, keby si ma čítal,“ žmurkla som.
,,A čo máš nové ty?“ vzdychol.
,,Rozišla som sa s frajerom, odišla som z krajiny, dala som výpoveď v práci, kúpila som si ďalšiu mačku, našla som si novú prácu a vrátila som sa späť,“ veľa sa mi stalo v tak krátkom čase.
,,A čo Batman?“
Mykla som ramenom.
,,Fakt? Nič?“
Pokrútila som hlavou.
,,Výmena rolí, zaujímavé. Keď jeden odíde, druhý sa vráti, čo si o tom myslíme?“
,,Nemyslíme si o tom nič. Nepremýšľame o tom a je nám to jedno. A Bruno sa nevrátil. Prišiel povedať, ako sa má a zas zmizol v útrobách internetu.“
,,Rozlúčil sa?“
,,Nie. On sa nelúči, aby sa mohol znova vrátiť. Pamätáš?“ citovala som ho.
,,Mám pocit, že sa ti stalo čosi zlé. Vyzeráš veľmi zmierene. Alebo vyhorene. Neviem presne, čo to je. Ale postrádaš emócie a to je veľmi čudné,“ bol trochu rozpačitý.
,,Nepostrádam, len ich viem korigovať,“ usmiala som sa. ,,Ty sa máš ako?“
,,Stále rovnako, nič sa nezmenilo. Dokončil som pergolu! To je môj úspech posledných mesiacov.“
,,Prečo si sem prišiel? Bola som si istá, že už ťa neuvidím.“
,,Ja neviem. Uvedomil som si, že dobrí kamoši nerastú na stromoch. A asi aj to, že sa nenechám komandovať… hlavne, keď sa nie je čoho báť,“ odkašľal si.
,,A nie je sa čoho?“ podpichla som.
,,Možno sa vtedy bolo čoho. Trochu. Ale stále si myslím, že keď sa medzi nami nič nestalo, je to safe.“
,,Chceš vidieť novú mačku?“
,,To teda chcem!“
,,Tak poď,“ kývla som hlavou a v pomalom tempe sme s Filipom odklusali z bežeckej dráhy k môjmu bytu.

Vošli sme dnu a prievan z otvorených dverí terasy rozhádzal papiere z konferenčného stolíka po podlahe.
,,Pôsobivé entreé,“ zasmial sa.
,,Ja iné neviem!“ položila som kľúče od bytu na kuchynskú linku a zavolala na mačky.
,,Bože, aká si maličká, poď sem,“ sklonil sa k môjmu novému prírastku do svorky a vzal ju na ruky. ,,Ako sa volá?“
,,Volá sa Ellie. Ľúbi sa ponosovať. Vydržala by na rukách celý deň,“ usmiala som sa. Filip ju hladkal po malej hlave a privoniaval k nej, ako ženy privoniavaju k bábätkám.
,,Ja proste… milujem mačky,“ vzdychol. Rozosmiala som sa. ,,Čo je na tom smiešne?“ smial sa tiež.
,,Neviem, keď to povie dvojmetrový Thor, je to trochu smiešne. Mal by si sa mojkať s bengálskym tigrom alebo čo. Idem do sprchy, hneď som tu. Kľudne sa niečím ponúkni,“ ukázala som na chladničku.
Keď som vyšla von obalená do osušky, Filip sedel na gauči, v telke bol pustený môj obľúbený playlist a on hrýzol do banánu v obkľúčení mojich mačiek.
,,Keď ti ten uterák spadne, neviem, čo urobím,“ povedal s plnými ústami.
,,Zdvihneš ho, čo asi,“ žmurkla som sa zasmiala sa. ,,Hladná som,“ zobrala som si banán a sadla si k nemu. Ellie si sadla do môjho lona a uvelebila sa tam.
,,Pekná osuška,“ zahryzol do posledného sústa.
,,A to si ešte nevidel to pod ňou,“ vyložila som si nohy na stolík.
,,Nehraj hustú, láskavo,“ chytil ma za stehno a celé moje telo zamrzlo. ,,Vidíš? Len reči!“ jeho smiech sa rozliehal mojim bytom.
,,Nehrajme tu kto z koho, nemôžeš vyhrať,“ roztiahla som stehná kúsok viac od seba a zadívala sa mu do očí.
,,Myslíš?“ posunul ruku o kúsok vyššie. Mačky evidentne vycítili zmenu energie, tak všetky potichu odkráčali.
Rýchlym pohybom som sa presunula obkročmo na jeho stehná. Filipova ruka bola stále medzi mojimi a jeho tvár iba pár centimetrov od tej mojej. Prehodila som si ruky okolo jeho krku a dívala sa mu do očí. Čakala som, kto z nás sa začne smiať skôr. Alebo kto prvý povie, že ten druhý vyhral. Ale boli sme ticho. Len sme sa na seba pozerali. Vytiahol ruku pomaly spod mojej osušky a obe dlane mi položil na zadok. Privrel oči a nadýchol sa mojej čokoládovo-kávovej vône.
,,Stále voniaš ako koláč,“ usmial sa.
,,Presne,“ zašepkala som a oprela špičku nosa o tú jeho.

Otvoril oči, stisol mi v dlaniach obe polky a uhryzol ma do spodnej pery. Bol najvyšší čas to zastaviť, ale ani jeden z nás toho nebol schopný. Zaborila som mu brušká prstov do vlasov a bozkávala ho, ako keby to bolo to posledné, čo v živote urobím. Zodvihol ma a položil na gauč vedľa seba. Osuška spadla na zem a Filip sa prisal k mojim prsiam ako lačné batoľa. S nechtami zaškrabnutými do mojich bokov sa posúval nižšie a keď jeho hlava zmizla medzi mojimi stehnami, prehla som sa v páse, ako keby do mňa udrel blesk. Môj mozog zaplavil dopamín a ja som dúfala, že to bude trvať navždy. Po pár minútach som sa pod jeho dotykmi roztriasla a počula som, ako sa spokojne usmial. Bozkával ma na vnútornej strane stehien, kým som nezačala znova pravidelne dýchať a potom ma uhryzol do kolena. Obaja sme sa zasmiali.
,,Musím bežať, ale tento obraz si vyryjem do mozgu navždy,“ ukázal na moje nahé telo ležiace na gauči.
,,Bež ako o život, lebo si ťa nechám,“ žmurkla som a zamávala mu.

Nerada mením svoje zvyky. Keď sa v niečom udomácnim, očakávam, že to tak zostane navždy. Či už ide o vzťahy, jedlo alebo bežecké trate. A dnes som sa rozhodla, že mojim zvykom bude jeho krásna tvár prisatá na mojom lone. Naozaj, naozaj nerada mením svoje zvyky.