Ak sa ma spýtaš, prečo ťa ľúbim, iba myknem plecom.
Neviem, ako sa na to odpovedá, ani ktorá odpoveď by mohla byť správna či korektná. Viem iba, že to tak je a že ma to teší. Vidíš, možno to by mohla byť správna odpoveď. Ľúbim ťa, lebo ma to teší.
Ak sa ma spýtaš, kedy som bola najšťastnejšia na svete, viem to celkom presne.
Keď sme sa stretli druhýkrát a ty si za mnou prišla z konca sveta po dvoch dňoch, lebo si chcela vedieť, či tam ešte som. Myslím, že na mojej láske nikomu nikdy nezáležalo tak veľmi, ako vtedy tebe.
Ak sa ma spýtaš,čo mám na tebe najradšej, tak ti asi poviem, že tvoje vône, lebo ich je veľa a každá časť tvojho tela má vlastnú.
Kamkoľvek v noci rozospatá opriem nos, viem, k čomu som privoňala. Inak voňajú tvoje vlasy, inak tvoja šija, inak tvoje pravé rameno… Marylin Monroe si na spanie vraj obliekala len dve kvapky parfému. Ja si obliekam vesmír tvojich vôní. A tak je to správne.
Ak sa ma spýtaš, prečo som ešte stále s tebou, vždy poviem niečo, čo ťa pobaví.
“Lebo moja druhá milenka dnes nemohla” alebo “Iba kvôli tomu luxusnému zadku”. Milenku nemám, ale to s tým zadkom je do istej miery pravda. Je to ranný rituál, ktorý mi vždy vleje do tela pokoj. Odhrniem ti perinu, vkĺznem pod ňu rukou a čipkovaný lem tvojich nohavičiek sa zavrtí pod mojim dotykom. Nedokážeš si ani predstaviť, koľko radosti spôsobuje iba fakt, že si tam. Že si naozajstná, hmatateľná a mäkká ako nedeľné buchty starej mamy.
Ak sa ma spýtaš, ako si predstavujem budúcnosť, zopakujem ti to, čo hovorím stále.
Malý dom na kraji mesta, čierny pes, ryšavý kocúr, krb a tvoje rastúce bruško. V mojej predstave budúcnosti sme vždy traja. Ty, ja a Ono. Lebo ty si matkou bez dieťaťa. A to nie je správne.
Ak sa ma spýtaš…
Tak ti odpoviem.
Lebo rozprávať sa s tebou v tme a bozkávať ti pri tom líca – to sú chvíle, ktoré zo mňa robia človeka, akým naozaj chcem byť.
Celá debata | RSS tejto debaty