Aký išiel, takú našiel

Na tom, aká žena vás vychovávala, závisí celý váš život. Moja mama mala kopu mantier, keď sme vyrastali. Hovorievala, že ženy, ktoré nevedia variť, nevedia nič o láske. Alebo: ,,Podľa toho, ako sa chlap správa ku svojej mame, sa bude správať aj k tebe“. Keď som začala chodiť na strednú a ona spoznala moje kamošky, pritvrdila.

,,Keď je to v poriadku v kuchyni a spálni, bude to v poriadku aj v ostatných miestnostiach,“ povedala a postavila predo mňa šálku s kávou.
,,Vieš, že si impertinentná?“ fúkla som do peny.
,,Ani neviem, čo to slovo znamená,“ mávla rukou.

Sedela som na terase, čítala knihu a sŕkala ľadovú kávu z vínového pohára.
,,Prečo si to nedáš do šálky?” zasmiala sa Mia a sadla si do kresla oproti mne. Vyložila si dlhé nohy na nosné stĺpy a dívala sa na svoje čerstvo nalakované nechty.
,,Lebo chcem piť víno ako každá správna matka z predmestia! Ale nechutí mi. Okrem toho, tento pohár sa skvelo drží, čokoľvek povieš s vínovým pohárom v ruke, znie ako životná múdrosť,” odpila som si a gestikulovala vystretým ukazovákom držiac pohár na červené.
,,Mami, ty si na hlavu,” zasmiala sa a odpila si.
,,Ja som nikdy netvrdila opak,” mykla som ramenom a čítala ďalej.
,,Počuj,” posadila sa a položila lakte na stehná, ako jej otec, keď mi chce povedať niečo dôležité.
,,Počúvam,” zatvorila som knihu.
,,Koľko si mala rokov, keď si prvýkrát… vieš…”
,,30!” vypálila som.
,,Mami!” hodila po mne ozdobný vankúš, vzala si moju vínovú kávu a oprela sa.
,,Mala som 15, bolo to hrozné a už sme sa viac nevideli. Prečo?”
,,Lebo premýšľam… bolo to v 15-tich skoro alebo neskoro?”
,,Pre mňa skoro, ale všeobecne si myslím, že by to mali baby stihnúť, kým odídu zo strednej… vidíš, zámerne nehovorím – kým pôjdu na výšku – aby som ťa nestresovala!” žmurkla som.
,,Ale ja predsa chcem ísť na výšku.”
,,Zlato, neunáhli sa. Je toľko super vecí, ktoré sa dajú robiť, namiesto vyciciavania daňových poplatníkov na slovenských školách, ktoré ťa naučia len slopať a zajebávať sa,” vyložila som si nohy na druhý trám a zapálila cigaretu.
,,Včera sa učiteľka pýtala, či niektorý z našich rodičov nechce prísť do školy rečniť o budúcnosti – ty to nebudeš!” zasmiala sa.
,,Ak je podľa nich jediná možná predstava budúcnosti to, že budete naveky chodiť do školy, tak mi ich je ľúto,” mávla som rukou a zadívala sa na svoje nechty na nohách. ,,Nemáš lak?”

Mia vstala, prešla cez terasu do zimnej záhrady a keď sa za ňou zatvárali dvere na obývačke, všimla som si, aké má úžasné držanie tela. To má po Leovi. Ja sa hrbím jak stará ťava na metadone. Vrátila sa s mačkou a košíkom plným dekoratívnej kozmetiky.
,,Niektoré tieto veci tam máš snáď roky,” vyberala som jeden po druhom laky na nechty, trblietky a očné tiene.
,,Kradla som ti to, keď som bola malá a bolo mi to potom ľúto vyhodiť,” hladkala mačku a zdvíhala ju nad hlavu, ako v Levom kráľovi.
,,Nemala by si ju nosiť von, potom bude kňučať pri dverách,” prehrabávala som sa spomienkami na časy, keď bola Mia ešte dieťa a páčilo sa jej mať každý prst inej farby. ,,Aj ja som si v tvojom veku lakovala nechty len na čierno.”
,,Keby vymysleli tmavšiu farbu…” mykla ramenom.
,,Prečo si sa pýtala na sex. Máš niekoho?” uškrnula som sa.
,,Nie, len uvažujem,” vstala a dala mačku na strom. Tá chvíľu nehybne stála na konári a zdesene sa dívala dolu. ,,Ty si fakt indoorový typ,” povedala jej Mia, zložila ju a strčila cez otvorené dvere dnu.
,,Mala by som byť tradičná mama a povedať ti, že sexovať máš začať až po svadbe, ale to by som bola fakt zlá mama. A fakt hlúpa žena. Je to súčasť dospievania, ale nemala by si to robiť len preto, aby to už bolo za tebou. A hlavne to nerob s niekým, kto to nikdy predtým nerobil, to býva katastrofa,” zasmiala som sa.
,,Mala si pred ockom veľa frajerov?” rýpla si.
,,Koľko je veľa?” vrátila som jej otázku a začala v mysli počítať, koľko chlapov prešlo mojim životom.
,,Čo ja viem, desať?” zamyslela sa.
,,Tak potom som mala veľa chlapov,” prikývla som a dopila zvyšok kávy.
,,Tak koľko?”
,,Teraz dostaneš ďalšiu cennú lekciu od svojej múdrej mamy – toto číslo nikdy nikomu nepovedz. Je to tajomstvo, ktoré si ženy berú do hrobu. Hlavne preto, že nech je to číslo akékoľvek, vždy vyvolá pobúrenie. Moja mama mala len jedného chlapa – môjho otca.”
,,Preboha!” vytreštila oči.
,,Vidíš? Si pobúrená. Rovnako, ako by si bola pobúrená, keby ti teda Šima povedala, koľko ich mala ona,” zasmiala som sa.
,,A koľko?”
,,Čo ja viem, stovky,” mykla som ramenom, vytiahla z košíka čierny lak na nechty a rozhrkala ho.
,,Od akého čísla je žena už kurva?” vybrala si druhý lak a začala si lakovať nechty na rukách.
,,Kurva se neříká! A neviem, je to individuálne. Nemyslím, že existuje číslo, ktoré z teba urobí kurvu. Niektoré ženy len dlho hľadali. A keď máš 30 a stále si sama, skúšaš kde sa dá. A k tomu patrí aj sex,” vyšla som za hranicu nechtu a pomaľovala si kožu. ,,Do riti,” odstraňovala som ešte mokrý lak nechtom na palci pravej ruky a utierala ho do trávy pod nami.

Ako dieťa som si vôbec neuvedomovala, aké je to šťastie, keď má dievča možnosť hovoriť s mamou na rovinu. Aj moja mama taká bola. Pili sme spolu kávu na terase vždy, keď prišla z práce a rozprávala mi o tom, čo za celý deň zažila. Mala som pocit, že som dospelá, keď sa ma pýta, čo si myslím o jej kolegyni, ktorá sa rozvádza alebo o kolegovi, ktorí s tou kolegyňou začal spávať. Mala som 13 a moja predstava o vzťahoch bola do značnej miery pokrivená faktom, že naši boli stále spolu a dokonca sa milovali. Moji priatelia nemali to šťastie, väčšina z nich žila v dvoch domácnostiach a neustále počúvala hádky o to, kto si tento rok berie Vianoce a kto letné prázdniny.

,,Prečo si si zo všetkých tých chlapov vybrala ocka?” vynechala prostredník a maľovala ďalší prst.
,,Lebo bol najkrajší!” povedala som víťazoslávne, zodvihla som pravú ruku a kvapky laku mi popadali na stôl.
,,Všetko zašpiníš,” zasmiala sa. ,,A pýtam sa vážne!”
,,Ja to aj myslím vážne. Znie to odporne a povrchne, ale ja som nemusela premýšľať. Mám len šťastie, že má aj iné kvality, pravda je taká, že som chcela byť jeho žena v momente, ako som ho uvidela. Ale mala by si vedieť, že to nie je štandard. Niekedy to dosť trvá, kým človek pochopí, s kým chce prežiť život.”
,,A pochybovala si niekedy?”
,,O čom? Či to bol správny výber? Nie, ani na sekundu,” pokrútila som hlavou.
,,A myslíš, že niekedy pochyboval on?” vzala si ružový lak a natrela si ho na fuckera. Nežný rebel je to moje dieťa.
,,Jeho vzťah ku mne sa vyvíjal roky. Nemal to tak ako ja. V čase, keď som ho spoznala, bol rád, že je sám. Mal predtým dlhý vzťah a potreboval byť chvíľu single. Páčil sa mu jeho život a myslím, že mu nie celkom vyhovovalo, že som doň zasiahla svojou romantickou predstavou o tom, ako my dvaja budeme spolu, či už chce alebo nie,” zasmiala som sa, keď som si spomenula na tie – pre mňa nekonečné – roky, počas ktorých sme ja a Leo boli iba priatelia.
,,Nebola si z toho v depke?” zamračila sa.
,,Bola. Dlho. Roky som si myslela, že sa mu nepáčim, pretože som sa na to pozerala cez svoju optiku, nie cez tú jeho. Myslela som si, že nie som jeho typ a mala by som so sebou niečo robiť. Ale čím dlhšie s niekým si, tým viac si uvedomuješ, ako rôzne ľudia vnímajú. Niektorí si mysleli, že je so mnou preto, ako píšem. Keď sme spolu začali pracovať, naši známi tvrdili, že ma má len na to, aby na mojom talente zarobil.”
,,To je riadne hnusné,” zvýšila hlas.
,,Je. Tí ľudia už nie sú v našom živote, lebo neznášam, keď ho niekto osočuje z toho, že ma nemá dosť rád. Pritom mal len iné kritériá ako ja. Nezaujímalo ho, či som dosť pekná. Zo začiatku ho naozaj najviac zaujímali moje texty. Pretože v nich som to najviac ja. Páčilo sa mu, ako píšem, ako premýšľam a ako rozprávam. Páčili sa mu moje červené vlasy a veľké prsia. A na ten zvyšok si zvykol a začal ho mať rád taký, aký je. Aj moje hrubé stehná, aj moje emočné výlevy, aj moju neskonalú túžbu rozprávať sa,” myslím, že som to nikdy nedefinovala presnejšie.
,,A ocko mal pred tebou koľko žien?”
,,Nemám tušenia, myslím, že menej ako ja chlapov, ale nevrav mu to, bol by urazený,” zasmiali sme sa.
,,Ste žiarliví? Nikdy som vás nepočula hádať sa vlastne… vy sa vôbec nehádate? Alebo to len nerobíte predo mnou?”
,,Ja žiarlivá som. On sa tvári, že nie. Ale nikdy sme sa nehádali. Máme na väčšinu vecí rovnaký názor a na tie, v ktorých sa nezhodneme, radšej zabúdame,” zamávala som na môjho muža, ktorý stál v okne obývačky a díval sa na nás. ,,Prinesieš nám ešte 2 kávy, láska?”
,,No jasné,” usmial sa a šiel do kuchyne.
,,Keď som bola malá a pýtali sa ma, ako sa volajú moji rodičia, hovorila som, že Láska a Muc,” zasmiala sa nahlas a ja s ňou. ,,Nikdy ste sa neoslovovali menom,” rozhodila rukami.
,,Myslím, že som ho v živote neoslovila menom,” zamyslela som sa.
,,Prečo?”
,,Neviem, odkedy som mu mohla hovoriť Láska, využila som to. Predtým som nemohla, boli sme len kamoši, bála som sa ho aj dotknúť,” zatriasla som hlavou, keď som si spomenula na noci na jeho gauči, keď sme pozerávali Marvelovky a držali si odstup pätnástich centimetrov.
,,Podľa mňa mám vďaka vám totálne mylnú predstavu o tom, ako vlastne fungujú dnešné vzťahy,” zasmiala sa.
,,Úprimne, Miuška, to bol náš cieľ. Chceli sme ti ukázať len to najlepšie, čo sa ľuďom vo vzťahoch môže diať. Nepripravili sme ťa na nezhody, hádky a nenávisť. Pretože na to nepripravili ani moji rodičia mňa. A ja si tak nejak myslím, že ak na to nie si pripravená, tak to do tvojho života ani nepríde,” Leo vyšiel von s dvoma šálkami kávy a položil ich pred nás. Sadol si ku mne a zapálil si cigaretu.

,,Čo riešite, ženy?” vyložil si nohy na stôl.
,,Babské veci,” povedali sme obe naraz.
,,Mám ísť preč?” zasmial sa.
,,Nie, ostaň,” zvalila som sa na neho a pobozkala ho na brucho. ,,To je ďalší dôvod – jeho brucho,” zašepkala som a Mia sa zasmiala.
,,Nechutné, mami. Ne-chut-né!”
,,O čo tu ide?” hladkal ma môj muž po vlasoch.
,,Mia sa pýtala, prečo sme stále spolu. Povedala som, že preto, lebo ty si pekný a ja mám prsia.”
,,Ja ľuďom hovorím, že preto, lebo ty dobre varíš a ja po tebe upratujem,” potiahol si z cigarety.
,,Hej, aj preto. Zapíš si to do zoznamu, ukázala som prstom na Miu.”
,,Ale na jedlo som zbalil ja teba skôr ako ty mňa,” zamyslel sa.
,,Tomu neverím!” udivila sa Mia.
,,Ani ja,” pozrela som sa na môjho muža a zvraštila čelo.
,,Varil som ti prvý. Robil som krídelká. A ty si vyjedala syrovú omáčku lyžičkou z hrnca ako jogurt,” zasmial sa.
,,Vlastne áno! To bol môj prvý večer v jeho byte. Vtedy pochopil, že už neodídem. Keď ti muž navarí, nikam nechoď! Aj to si zapíš.”
,,Budem potrebovať pero a papier…” fúkala si na nechty na nalakovaných nohách.
,,Nikdy si nefúkaj na nalakované nechty, to je mýtus,” povedala som a potiahla si z Leovej cigarety.
,,Aj to si zapíš,” povedal Leo a zasmial sa.
,,Smeješ sa mojim mantrám?”
,,To by som si nedovolil, aj ja mám mantry!” povedal víťazoslávne.
,,Akože aké?” spýtala sa Mia a odpila si z kávy.
,,Nebuď kokot. Kým si zdravý, všetky ostatné problémy sú pičoviny. Jediná všeobecná pravda je relativita. Všetko je len uhol pohľadu. Nula sa nikdy nebude rovnať jednej. A tak…” zahasil cigaretu a vstal. ,,Idem urobiť pizzu. To je vlastne ďalšia mantra – pizza je vždy dobrý nápad,” pobozkal nás obe na čelo a šiel dnu.
,,Vybrala som ti výnimočného otca, čo ty na to?” dívala som sa za ním, ako odchádza.
,,A čo tvoje mantry, mamy?” zasmiala sa.
,,Ja mám len jednu – aký išiel, takú našiel. Keď máš pocit, že tvoj muž je kokot, bude to tým, že si piča. Keď žiješ s niekým, kto je podľa teba to najlepšie, čo sa ti mohlo stať, musíš byť skrátka úžasná,” vyložila som si nohy a zadívala sa do slnka.
,,Idem si to zapísať,” povedala svoju prvú mantru, zbalila šminky do košíka a išla pomôcť svojmu otcovi zabaliť mozarellu do okrajov pizze.
Lebo ak niekam môžeš dať syr, tak ho tam daj. Zapíšte si to.

3420 dní

23.11.2024

Veril by si, že už je to toľko? Život má 25 000 dní a ja som ti darovala šťastnú sedminu z nich. Bez rozmyslu. Sebareflexie. Bez okolkov. Čakanie na teba je zenový koan. Niečo, čo sa nikdy nestane, ale masochisticky rada to mám, a vždy sama sebe sľúbim, že už s tým prestanem, ale potom ma to v mozgu začne omínať. Poviem si, že to predsa tentokrát bude [...]

Zázračnica

17.11.2024

Naozaj by ma zaujímalo, kto vymyslel, že Vianoce sú časom pokoja a radosti. Evidentne niekto, kto nemal rodinu. V mojom svete boli Vianoce vždy synonymom pre stres a paniku. Pritom, vždy som ich mal rád. Páčili sa mi gýčové americké filmy, kde sa rodiny vydekorovali z podoby a všetko svietilo a voňalo jablkami a škoricou. Také Vianoce si človek zaslúži! Nie slovenské rady na [...]

Milosrdná klamárka

13.11.2024

,,Čítal som tvoj posledný blog. Nechceš mi niečo povedať?“ uškrnul sa. ,,Aby si neveril všetkému, čo čítaš na blogu, na ktorom publikujem beletriu?“ žmurkla som. ,,Is he back?“ spýtal sa vážne. ,,Nope,“ rozhodila som rukami. ,,Ale povedala by si mi, keby áno, však?“ vyzeral skoro zneistene. ,,Hovoríme si predsa všetko,“ usmiala som sa. [...]

loď na Dunaji, potápanie lode,

Na Dunaji sa potápa loď, hasiči a policajti spustili záchrannú akciu

23.11.2024 11:05

Krajským policajtom vyrazil na pomoc aj Hasičský a záchranný zbor.

Pakistan bomba

Pakistan čelí vlne krvavých náboženských konfliktov, pri najnovšom výbuchu zomrelo viac ako 30 ľudí

23.11.2024 10:28, aktualizované: 10:52

Od leta si sektárske konflikty v nepokojnom okrese Kurram v provincii Chajbar Pachtunchvá vyžiadali okolo 150 mŕtvych.

Andrej Danko, Rudolf Huliak

Vylúčenie Danka z koalície? Huliak navrhuje radikálne zmeny vo vláde, chce úplný rozpad SNS

23.11.2024 10:22

Je neprípustné, aby Andrej Danko namiesto riešenia problému ohrozoval vládnu koalíciu svojím vyjadrovaním, tvrdí Huliak.

SR Košice Tomko Cirkev rozlúčka pohreb KEX

Odluka na stole? Stále viac Slovákov odmieta prispievať na cirkvi cez dane

23.11.2024 09:21

Na Slovensku rastie počet podporovateľov odluky cirkví od štátu.

kontroverza

Všetko sa to stalo. Niečo naozaj, niečo iba v mojej hlave. Tieto príbehy vznikli potme. A tak by ste ich mali aj čítať.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 333
Celková čítanosť: 994203x
Priemerná čítanosť článkov: 2986x

Autor blogu

Odkazy