kontroverza

Rodinné oslavy sú miesta ako stvorené pre vraždu. Vždy tam niečo zomrie – buď mladosť alebo dôstojnosť. Je to ale dobrá sociologická sonda do životov ľudí naprieč generáciami, vzťahmi, rozvodmi, deťmi a dávnymi milenkami. Hlúpi dedinčania, energickí seniori a novopečené matky sa miešajú pri stand by stolíkoch s ožratými podnikateľmi z Tešedíkova, ktorí si za svoj životný štýl vybrali pečenie prasiat a živú cimbalovku aspoň 2x do týždňa.

„Nepôjdeš mi to nafotiť, Lara? Strašne by sa Fero tešil,“ požiadala ma Sima – žena oslávenca, ktorého mali všetci radi. Neviem, či preto, lebo bol super alebo preto, lebo ho len málo poznali. Každopádne, vždy, keď som ho stretla so Simou, dokázal ma pobaviť. A v istej životnej fáze to začne byť dôležitý ľudský benefit.

„Jasné, bude to mať ako darček,“ sľúbila som jej, keď sme spolu skúšali šaty, ktoré by sedeli jej – aj ich trojročnej dcére.
„Neni to ináč prehnané, že budeme mať rovnaké šaty?“ zamyslela sa, keď stála na gigantickej bielej točni pred zrkadlom v salóne pre družičky.
„Je to prehnané. Ale vystihuje to cieľovú skupinu, babky, tetky a ženy, ktoré nemajú dcéry, budú pišťať a fotiť si vás. Tieto si neber, vyzeráš jak mrkva, zlato. Ukážete nám niečo, v čom vynikne jej fajnová riť?“ otočila som sa na predavačku. Zasmiala sa.
Poobzerala som sa okolo seba a premýšľala, či niekedy prídem do takého salónu kúpiť niečo pre seba. Stroskotali mi všetky vzťahy, ktoré som kedy mala, čiže bilancia nie je bohvieaká. Skúšala som to s geronťákmi, ženami, aj informatikmi. Nič z toho nebolo pre mňa. A tak žijem sama v centre Bratislavy s mačkou, ktorú som nenechala sterilizovať – pretože si myslím, že niečo také by žena žene urobiť nemala. A fotím.
„Ideme k tebe na kávu?“ povedala Sima po troch hodinách skúšania šiat na oslavu 40-tych narodenín otca svojej dcéry. Tak mu hovorí, lebo nevie, ako ho volať. Nie sú manželia, nie sú ani snúbenci, ale povedať „priateľ“ je divné, keď s niekým žijete a máte s ním dieťa.
„A koláčik,“ usmiala som sa a pobozkala ju na líce. Bolo to skvelé dievča. Niekto by povedal, že celkom obyčajné. Kým som ju nepoznala, mala som obyčajných ľudí za príliš nezaujímavých. Netvrdím, že jej život je prechádzka LSD záhradou, ale zahorela som láskou k nej hneď, ako som ju spoznala. Distribuuje toľko ľudského dobra, že sa do rebríčka mojich top 10 najobľúbenejších ľudí dostala pred Elona Muska. Lebo svoju dcéru pomenovala Natália, nie X Ash Sériové číslo.

„Ja ináč nechápem, komu ty furt pečieš, keď si stále sama v tom byte,“ zamyslela sa cestou k môjmu staromestskému ateliéru. V tejto štvrti celý môj nový život začal. Kúsok od rozhlasu, medzi tehlovými domami, v ktorých žili len marketéri, herci, umelci a pár hipsterských ožranov.
„Ani neviem, prečo to robím, je to zvyk,“ usmiala som sa, ale bolo mi trocha smutno. „Jedávajú to väčšinou ľudia, čo sa chodia fotiť, kým čakajú na svetlá alebo čo, tak im to Marcel nakrája a urobí im kávu… Marcel je najlepšia asistentka na svete,“ cítila som sa ako Sarah Jessica JebnutáAmerickáFeminaComedy, keď zamestnala Luis zo St. Luis.

Nakŕmila som ju, vzala som si tašku s foťákom a vydala sa na cestu za dokumentárnou fotografiou z malomestskej veselice. Vyhovovala mi táto úloha. Mohla som sa skryť za objektív, zastihnúť esenciu okamihu v jeho najrýdzejšej forme – tu a teraz. Momentky sú vysoká škola fotografie. Vedieť si počkať na chvíľu, ktorá je dostatočne zaujímavá. Na emóciu, ktorá je taká silná, že vykríkne z obrázku a nedá vám spať. Spomínate si na šialené zelené oči indického dievčaťa zo Shutterstocku? Presne to som hľadala.
Zmapovať terén trvalo pár minút. Sto ľudí, štyri generácie, veľa tylu. Muži držali svoje ženy okolo pása a predstavovali ich okoliu. Decentne sa popíjali welcome drinky a baby pod 40 si merali, ktorá má dlhšie nechty. Tie nad 40 sa hádali, ktorá má dokurvenejší život a nezvládnutejšie deti.

„Tomáš príde aj so Stelou?“ spýtala sa asi dvanásta žena oslávencovej matky.
„No už by sa patrilo, veď ju tu nikto nepozná, Fero hovoril, že je to dobré dievča,“ ukázala smerom ku svojmu synovi.
„Ale veď aj Tomáš nikam nechodí, furt len robí, tak ani nemal kedy,“ snažila sa dáma vo fialovej róbe ospravedlniť neslušné správanie nejakého rodinného tajnostkára.
„Psst! Sima!“ zašepkala som, keď prechádzala okolo v najvyšších podpätkoch v galaxii.
„Už fotíš, láska? Ja beriem Ferovi novú košeľu, lebo 50 ľudí mu gratulovalo a už sa spotil…“ zasmiala sa.
„Kto sú Tomáš a Stela?“ hovorila som potichu ako detektív na svojej supertajnej misii.
„Tomáš je Ferov bratranec, Stela je jeho frajerka. Už sú tu? Ináč oni sú super, budú sa ti páčiť, každý ich má rád,“ skríkla len tak v behu s Ferovou košeľou v ruke.

Stála som a čakala, kedy dverami ozdobenými balónovou girlandou prejde očakávaný pár večera. Kým som do seba tlačila tretiu kocku syra, za mojim chrbtom sa ozval nadšený oslávenec: „Tomáško, Stelinka, velice pekne vítam!“ objímal nonšalantne vysokého jebača v raybanoch, ktorý do brány vchádzal s akými zvláštnym pohupom. A cigaretou. Asi meter za ním šlo dievča v dlhej sukni.
„Je to ona?“ naklonila sa pani vo fialovom k oslávencovej matke.
„Ja neviem, asi áno,“ dívali sa smerom k dievčaťu, ktoré srdečne objalo oslávenca.
Tomáš chodil pomaly a vychutnával si pohľad na známych. Z každej strany na neho ktosi mával a podával mu poldecáky. Stela sa za ním posúvala v odstupe a zdesene sledovala ľudí, ktorí sa na ňu pozerajú, čosi si šepkajú, ale nikto nevie, čo a či vôbec niečo má povedať.
„Tomáš, ty si taký nevychovaný, ani nevieš predstaviť priateľku?“ povedal ktosi a slim fit týpek zastal. Otočil sa, mávol rukou a povedal „Jáj… sorry… Stela,“ a kráčal ďalej. Dievča ostalo zarazene stáť v kruhu cudzích ľudí a duchaprítomná oslávencova švagriná k nej priskočila.
„Ja som Táňa, veľmi rada ťa spoznávam, už sme o tebe veľa počuli,“ pobozkala ju na obe líca.
„My sme sa už videli, však?“ spýtal sa jej manžel a podal Stele ruku.
„Áno, asi pred rokom, na hokeji,“ pritakala.

Zmätená Stela kráčala ďalej priestorom a hľadala pohľadom chlapa, ktorý k nej úplne nevedome nepriznával. Bolo fascinujúce to sledovať. Prišiel tam sám za seba. Podával chlapom ruky, bozkával ženy na líca, odpovedal na otázky a nonšalantne sa smial na prijebaných vtipoch. O svojej priateľke hovoril len ako o svojej kolegyni. Že je to človek, s ktorým pracuje, vedeli všetci. Že s ňou aj žije sa ľudia počas večera náhodne dozvedali a zaskočené výrazy tvárí budú lemovať fotoalbum tohto večera.

„A ty taká sama si tu?“ spýtal sa Stely muž od vedľajšieho stola.
„Ahoj, Peťo, dlho som ťa nevidela,“ objala ho.
„Poznáš tu vôbec niekoho, more?“ zasmial sa.
„Nie,“ pokrútila hlavou.
„A kde máš chlapa?“ rozhliadol sa po areáli.
„Neviem, niekde pije alebo čo,“ mykla ramenom.
Skupinka zhúlených štyridsiatnikov, ktorá prechádzala okolo nich, zavetrila príležitosť.
„Tu je niekto, koho nepoznám!“ povedal chlapík v tigrovanej košeli.
„Jak nepoznáš, čo si kokot? Veď to je Tomášova frajerka. Stela, zoznám sa s Feťom,“ ukázal na postmortem verziu Dana Nekonečného a ona mu podala ruku.
„Ty si Tomášova frajerka? Neverím. Vôbec,“ začal sa smiať.
„Dovoľ, aby som sa spýtal ešte raz, Feťko… čo si kokot?“ snažil sa Peťo zmazať jeho nevhodnú poznámku.
„Akože nie tak som to myslel, len šak som Tomáša nevidel dlho, akože asi mi nestihol ani povedať, že má novú priateľku, prepáč. Ako dlho ste spolu?“
„Rok a pol,“ povedalo dievča s trpkým úsmevom a v očiach mala také vzorce, že som čakala, kedy sa zloží alebo niekoho zabije.
„Ahá, šak ale boli sme spolu aj na Oliho oslave, aj na tej oslave, čo robila hentá… no tá frajerka hentoho, jak sa volá? Taká Ruska či čo je ona,“ snažil sa spomenúť si. „Ale ty si tam nebola, to už by bolo aj dlhšie jak rok a pol?“ zamyslel sa.

Nie, nebolo to dlhšie ako rok a pol. A videla som to v Stelinej tvári veľmi zreteľne. Muži po chvíli odišli a nechali Stelu a Peťa osamote.
Ten hľadal pohľadom kamaráta, ktorému by naznačil, že dosť dojebal úvod a bolo by vhodné, aby to nekurvil ďalej.
„Prečo ťa Tomáš nepredstavil, keď ste prišli?“ spýtal sa potichu a vážne.
„Nikdy to nerobí. Hanbí sa za mňa,“ povedala pokojne a zapálila si cigaretu.
„Nech ti nejebe,“ zasmial sa Peter a zapálil si tiež. „Šak ty si popiči, každý to vie, kto ťa pozná.“
„Mňa tu nikto nepozná. Máš na to nejaké iné vysvetlenie?“ v očiach mala pokoj a istý druh šialenstva zároveň. Urobila som jej snáď tisíc fotiek – jej tvár bola taká veľavravná, že nepotrebovala komentár.
„Vysvetlenie si pýtaj od frajera, nie odo mňa, moja,“ vzdychol a potľapkal ju po ramene.

Korzujúc medzi hosťami objavila Stela Tomáša. Po tom, čo musela tridsiatim ľuďom odpoveď na otázku kto vlastne je. V polovici večera im začala hovoriť, že je kamoška oslávencovej ženy, čo bola v ten večer určite väčšia pravda, ako to, že je Tomášova frajerka.
„A ty kde si sa stratila?“ zasmial sa Tomáš s rukami vo vreckách úzkych džínsov.
„Ja? Kam si sa stratil ty?“ zatínala sánku a prisahám bohu, že nebyť tam toľko ľudí, jebla by mu.
„Som sa zakecal tu s kamošmi, ideme si sadnúť už, ňe?“ vybral sa smerom k stolu s ich menovkami.
Uprostred cesty zastal a posadil sa na jedinú voľnú stoličku pri partii hlučných východniarov.
„Ale neblázni, kto je to tu!“ prisadol si k partičke a všetci pri stole začali výskať. Stela ostala stáť a dívala sa, ako sa Tomáš púšťa do dialógu s ľuďmi, s ktorými ho evidentne spájalo viac ako len hladina alkoholu v krvi a mala pocit, že za posledných osem metrov úplne zabudol, že tam je. Ešte nikdy sa necítila viac „navyše“.

Dievča s krásnymi vlasmi sa otočilo od stola a pozrelo na zaskočenú Stelu.
„Ty patríš k nemu?“ zašepkala smerom k Stele.
Prikývla a mykla ramenom zároveň.
„Joooj, veď poď, urobíme ti miesto,“ usmiala sa.
„Nie, vďaka, porobím pár fotiek,“ vrátila jej Stela úsmev, vytiahla telefón a upokojovala sa mierením kamery na tancujúce deti.
„Bože, to je kokot,“ zasmiala som sa sama pre seba a zamyslela sa nad chlapmi, ktorí vezmú do spoločnosti frajerku, aby ju následne ignorovali.

Pretože to sú tí istí chlapi, ktorí jej potom budú tvrdiť, že si veci domýšľa, že to tak nie je a že jej šibe.
Stela sa posadila na prvú voľnú stoličku, ktorú našla a scrollovala instagram. Pretože na žúre, kde jediný, koho poznáš, spomína na 20 rokov staré jebačky so „starými kamoškami“ zo sídliska a kope do seba rum, jak keby sa chcel reinkarnovať do punčového rezu, sa toho veľa robiť nedá.
„Stela? Prisadni si k nám, chceli by sme ťa spoznať,“ otočil sa manžel súcitnej dámy z klbka východniarov.
Stela vstala a posadila sa vedľa Tomáša, ktorý jej bol celý čas chrbtom, pretože vehementne rozdával vizitky a ohuroval svojich priateľov nejakými pracovnými pičovinami, ktoré som vytesnila.

Neboli tam spolu. Stela a Tomáš. Boli tam tak nejak vedľa seba a jej to nevyhovovalo ani zamak. Blúdila očami po priestore a rozmýšľala, kadiaľ ujsť. Chcelo sa jej kričať, kopnúť ho do hlavy, rozškrabať mu ksicht a rozdupať mu gule podpätkami, ale vystačila si len s obsesívnym otáčaním zapaľovača v ruke.
„Chceš niečo jesť?“ otočil sa zrazu Tomáš jej smerom.
„Hej, ideme si vziať?“
„Poďme!“ povedal a Stela sa postavila a odkráčala smerom ku švédskym stolom. Čosi si šomrala, kým zistila, že ju nikto nepočúva. Ostala pri cateringu sama. Tomáš nevstal. Keď sa vrátila, stále pokračoval v dialógu so „starou kamoškou“. Súcitné dievča s manželom sa na Stelu usmiali akosi ľútostivo. Pravdepodobne nikto nechcel povedať „Vyzerá to, že ťa tvoj frajer poslal po žrádlo, aby sa ťa zbavil, kým si pokecá so „starou kamoškou“.
Až taká stará nebola a na kamošku sa jeho opilecká charizma rozliehala akosi príliš intenzívne.
„Idzeme na parket, ňe?“ spýtal sa Tomáš „starej kamošky“ a vystrelil zo stoličky.
„Ideš?“ spýtala sa „stará kamoška“ Stely a až vtedy Tomášovi doplo, s kým tu vlastne je.
„Jáj… ideš?“
Stela pokrútila hlavou. Sedela na stoličke a dívala sa, ako jej frajer drží okolo bokov „starú kamošku“, ktorej jeho rumový dych asi nevadí.

Vstala a šla sa prejsť. Park vedľa areálu bol veľký a plný lavičiek. Posadila sa na jednu z nich a zasunula si kolená pod bradu. Dívala sa do tmy a premýšľala, čo tu vlastne robí. Prečo tu je a prečo sa musí cítiť takto. Prečo ju neustále vystavuje situáciám, po ktorých prestáva mať rada samú seba a poťažmo aj jeho. Prečo nie je schopný pochopiť ten stupeň poníženia, ktorým si žena v takejto situácii prechádza. Rýchlo si utrela slzu, ktorá jej roztápala mejkap a bilancovala v hlave všetky stretnutia, ktoré kedy s Tomášom zažili a on ju predstavil iba menom – alebo vôbec. Na všetky oslavy, na ktoré dostal pozvanie, ale ani mu nenapadlo spýtať sa, či by chcela ísť tiež. Na všetky náhodné stretnutia s rodinou na ulici, keď on viedol s niekým konverzáciu a ona iba stála a čakala, či niekto aspoň povie „Ahoj, my sa poznáme?“

Asi po hodine kráčal rovnakým smerom Tomáš s jointom a pískal si.
„Dig, hej, ženo. Čo tu robíš?“ zasmial sa. Opilecky, hlučne, nechutne.
„Máš chvíľu čas?“
„No jasné!“ posadil sa a našpúlil pery.
„To si nechaj. Keď okolo nikto nie je, už mi dáš aj pusu?“
„To čo má byť?“ zatváril sa urazene a všetky ženy vo vesmíre by mu najradšej odtrhli tú najebanú hlavu a hrali s ňou petang.
„Priviedol si ma na party, na ktorej si ma evidentne nechcel. Celý večer ma ignoruješ, že vyzerám jak arabská žena, čo chodí za chlapom 5 metrov. Keď sa tvoji kamaráti spýtali kto som, mávol si rukou a povedal moje meno. Vieš jak to znelo? Ako – sorry, decká, toto je taká piča, ktorú som našiel pri ceste, tak som ju sem dovliekol. Štyrikrát si sa na mňa vyjebal v procese, ako sme spolu mali niekam ísť. A na parket ma musela najprv zavolať tvoja „kamoška“, kým si pochopil, aký si…“
„Aký som čo?“
„Kokot!“
„No vidíš. Vety treba dopovedať. A si hysterická, len tak mimochodom.“
„Chodia za mnou cudzí ľudia a pýtajú sa, kto som. A ty sa venuješ babe, ktorá tu kamoškám rozpráva, že s tebou chodila a vraj – joj, zabudla dodať, že do triedy,“ pardovala „starú kamošku“.
„Smiešna si. Fakt,“ rozosmial sa na celý park. „To je všetko, čo si chcela?“
„Povedal si, že nebudeš piť a si najebaný,“ vzdychla.
„No a čo? Šak som na oslave, ňe?“
„Nenávidím toho východniara v tvojom vnútri. Strašne, strašne ho nenávidím. Neznášam tú časť teba, ktorá vychádza von, keď si najebaný. Neverím ti. Vôbec,“ pokrútila hlavou.
„Jak neveríš?“ zarazil sa.
„Neverím ti, keď si najebaný. Si presne taký, ako všetci východniari. Alkohol ako ospravedlnenie na sériu pičovín, ktoré sa stanú, keď si človek nedáva pozor. S kým by si dnes skončil na izbe, keby som tu nebola, povedz,“ pasívno-agresívny úsmev mala evidentne nacvičený z tohto vzťahu.
„Nechápem, o čom rozprávaš, ale znieš, že si viac najebaná ako ja,“ nevedel klamať. Vôbec.
„Ten východniar v tvojom vnútri musí zomrieť. Aj keby som ho mala zabiť,“ vstala, odhodila ohorok z cigarety a sadla si do prvého taxíku, ktorý stál odparkovaný pri vstupe na party.

Chvíľu som stála s foťákom opodiaľ a dúfala, že to dievča sa už nikdy nevráti. Bola taká urazená, smutná a ponížená, že by ma naozaj sklamalo, keby prišla späť. V mojich predstavách odišla kamsi k moru, vzala si len to, čo mala v ten večer v kabelke a už sa nikdy nevrátila späť. Pretože keby ostala, už navždy by jej kdesi na backende behala otázka toho večera: „A ty si kto?“
Myslela som na ňu niekoľko dní, kým som vyvolávala fotky na Ferovu Stenu slávy. Chcela som mu vytvoriť inštaláciu, ktorá by rozprávala príbehy. 40 fotiek precízne poskladaných do storybaordu som zaniesla Sime cez víkend cestou do fitka.
„Ahoj, len ti to podám a idem,“ zakričala som jej zdola, keď som ju videla fajčiť na balkóne.
Vyniesla som dielo na druhé poschodie v obrovskej krabici a súkala ho Sime do bytu.
„Boha, to je paráda!“ dívala sa na 3D inštaláciu „40 Storytellings“ a bola ohromená. Čítala si, ako sa dané príbehy volajú, pýtala sa, čo odzrkadľujú, hodnotila, aký moment z večera práve zachytávajú…

Do obývačky pribehla jej malá dcéra a radostne pobehovala okolo fotiek, kým jedna z nich aj s rámom nespadla na zem a nerozbila sa.
„Hiii, Naty! Čo si to urobila?“ hrešila ju mama.
„Prepáč, nechcela som. Tá fotka sa ako volá?“ spýtalo sa dievčatko previnilo.
Zodvihla som ju a zadívala sa na momentku, v ktorej Tomáš čosi horlivo vysvetľuje, sedí chrbtom k Stele a tá prechádza ukazovákom pravej ruky po okraji pohára.
„Mŕtvy východniar a veľmi smutné dievča. Tak sa volá,“ otvorila som kôš a fotku aj s pár črepina doň vložila.
„A vlastne, vieš čo? Je to teraz lepšie, aspoň si bude Fero furt myslieť, že má 39!“ povedala oslávencova manželka.
„Je to tak lepšie,“ cynik v mojom vnútri uznanlivo prikývol.