kontroverza

Ľudia vo vašom okolí sa málokedy zhodnú na tom, kto je pre vás ten pravý. Nestáva sa, že by všetci vaši priatelia, rodičia, deti či známi boli rovnako nadšení z človeka po vašom boku. Niektorí z nich si myslia, že vaša žena je narcistická hlupaňa, ale nepovedia vám to. A niektorí sú presvedčení, že muž, vedľa ktorého zaspávate, má kdesi ďalšie tri ženy a vy ste jediná, kto to nevidí.

Sú však aj vzácne okamihy, kedy si všetci okolo vás myslia to isté – že ste konečne našli svoj svätý grál. Ale vy to akosi nefeelujete. Spomínate si na tú časť Priateľov, kde si Monica narazila zábavného milionára, ktorý prepadol MMA? Všetci jej priatelia si boli istí, že je to dobrý catch. A určite bol. Len nás uchlácholili romantikou, ktorá vznikla po rokoch medzi najlepšími priateľmi (aké uveriteľné), tak sme na Píta celkom zabudli. Pít bol super. Spomínam si, ako som po tej časti sľúbila sama sebe, že ak nájdem niekoho, kto bude super ako Pít, nebudem také hlúpa ako ona. Lenže, žena mieni, hormón mení…

Odkedy si spomínam, mala som zvláštny grafomanský fetiš. Možno to bola len neukojiteľná túžba po pozornosti, ktovie. Ale keď som si nemala s kým písať, môj život bol ako prázdna váza s mŕtvymi kvetmi. Vždy som mala rozkomunikovaných aspoň 5 ľudí, s ktorými som si mohla surfovať na rôznych vlnách, aby som sebou nikoho neotravovala príliš dlho alebo príliš často.

,,Všetky randiace príručky by mi teraz povedali, že som kokot, ale aj keď ma mrzí, že ste sa rozišli – lebo to sa tak má hovoriť – musím sa spýtať, či so mnou teda konečne pôjdeš von…“ čítala som tú správu stále dokola a cítila som, ako mi stúpa tlak na nebezpečnú úroveň. Mali sme akési zvláštne onlinové priateľstvo. Ja a muž s nickom Marvel, čo som si chvíľu myslela, že je referencia na komiksy a keď mi poslal fotku, pochopila som, že je to veľmi… doslovné.
,,Trvá to už hádam rok, prežil som s tebou svoj rozvod, tvoj rozchod a nevšednú austrálsku obsesiu. Myslím, že je čas, aby sme sa konečne stretli. A kľudne môžeme zostať oblečení. Ale keby si chcela, aj by som ťa vyjebal, šak zas… som len človek,“ pobavil ma a navyše mal nepopierateľnú pravdu.

Naša komunikácia prešla mnohými fázami, ktorými si ľudské vzťahy prechádzajú zväčša roky. A naživo. Rozprávali sme sa jeho deťoch, mojich mačkách, našich receptoch, vašich názoroch a ich chybách. Viem všetko o jeho bývalej žene, jeho vnútorných démonoch aj jeho penise. Je to ako žiť s niekým, koho ste nikdy nevideli, ale zažívate ho vo svojej každodennej rutine. Len tak nejak… bez emócie.
,,To nie je bez emócie, to je len bez drámy,“ povedala mi Kejt, keď sme o ňom hovorili na mojej terase.
,,Myslíš?“ žmúrila som do ostrého slnka.
,,Ukáž ho ešte,“ vystrela ku mne ruku a vzala si môj telefón. ,,No veď… akože, ja by som ho nechcela, lebo je to trochu too much, vyzerá jak keby ho poskladalo AI-čko. Ale tebe sa páčia takí ľudia, vždy sa ti páčili. Navyše má deti a odkedy ťa poznám, chcela si byť macocha,“ zasmiala sa a vrátila mi mobil.
,,Strašne som vždy chcela byť macocha,“ naozaj veľmi. Boh žehnaj ženám, ktoré vám vynosili deti a prešli si tým najväčším peklom, aké rodičia zažívajú.
,,No tak čo vymýšľaš, veď má všetko z tvojho obskurného zoznamu mužských kvalít – od pekného brucha, po ostrú sánku. A verím, že vari aj nejakú osobnosť, keď si s ním píšeš tak dlho. Papierový favorit tvojho háremu rozvedených chlapov, ktorí by tebou radi vyplnili svoju krízu stredného veku,“ zapálila si cigaretu a uvelebila sa na ratanovom gauči.
,,A není to málo, Antone Pavloviči?“ rozosmiala som sa a už mi letel dekoračný vankúš do hlavy.
,,Ja ho cením, že neotáľal, lebo ťa zjavne pozná. Vedel, že buď teraz alebo nikdy, lebo za týždeň príde zas niekto, z koho budeš rozkenďúrená a jemu už sa nechcelo čakať. Podľa mňa mal s tebou svätú trpezlivosť,“ ja tak neznášam, keď ľudia majú pravdu, ktorá mi nevyhovuje.
,,Čo ja viem, mala som ho jak denníček. Prečo by ma mal chcieť niekto, kto o mne vie všetko… šak keby som si myslela, že ho niekedy stretnem, nič z toho mu v živote nepoviem,“ nepodceňujme silu anonymnej úprimnosti.
,,A čo keď sa mu práve to páči?“ pokrčila ramenami.
,,Že som mess obklopený chlapmi? No to musí byť velice príťažlivé,“ málokedy sama nad sebou krútim očami, ale v tomto prípade to bol absolútny prejav kritického myslenia. Zdravého.
,,Akože, len tak by som chcela pripomenúť, že má 40 a určite sa vie rozhodovať sám za seba. Čo keby si to vlastne nechala na neho, prečo sa mu páčiš? Čo sa do toho vôbec jebeš?“ tento nihilistický prístup mal čosi do seba. Nemali by sme zbytočne obťažovať ľudí, ktorým sa páčime, zbytočnými otázkami o tom, prečo to tak je. Veď to je ich vec!

Večer, keď som zostala sama s pohárom vína a kopou myšlienok v hlave, môj telefón znova zabzučal.
,,Nad čím toľko premýšľaš, veď v sobotu idem na svadbu a do nedele je ten sixpack preč. Pre koho som ho asi vysekával, piči?“ čítala som Tomášove trefné podjeby a smiala sa.
,,Tak dobre,“ mávla som rukou a dohodla si miesto a čas na ďalší deň. Obaja sme sa báli, že si to rozmyslím. Nerada stretávam online ľudí. Zväčša to dopadne tak, že je niekto sklamaný a potom si zas nemáte s kým celé dni písať o teniskách na behanie, rasistických černochoch alebo rizote.

Kráčala som po promenáde pri rieke a dívala sa okolo seba na spokojné randiace páry, rodiny s deťmi a starcov bez mora, ktorí kráčali po chodníku vyhrievajúc sa na lúčoch babieho leta. Moje horčicové šaty a veľký červený sveter ladili k listom na stromoch a po chvíli som si uvedomila, že aj s nápojom v mojej ruke.
,,Pôvodne som ťa chcel vziať na kávu, ale potom som si spomenul, ako nemáš rada hluk nákupných centier a že vlastne budeš nervózna as fuck, tak by si chcela radšej chodiť, ale zas nerada chodíš bez toho, aby si pila… tak si ti vzal pumpkin spice, lebo je jeseň a ty si vravela, že máš rada jeseň a vlastne aj vyzeráš ako jeseň, tak… na!“ podal mi priesvitný pohár zo Starbucksu a ja som pobavene rozpažila.
,,To je ale veľmi pozorné,“ pobozkala som ho na líce.
,,V kategórii mužskej úžasnosti som nepochybne papierový favorit,“ ponúkol mi rameno, ako starý pán, ktorý kráčal oproti, svojej žene a ja som sa o neho nadšene zavesila a rozrážala topánkami napadané lístie na chodníku.
,,Je to veľmi dobré,“ napila som sa.
,,Fakt? Ukáž,“ otvoril ústa a namieril ich k mojej slamke. ,,Čo ja viem, počkaj,“ zastal, chytil mi tvár do dlane a pobozkal ma. ,,Mmmm, o dosť lepšie,“ žmurkol. Ako ma vôbec niekto, s kým sa rozprávam každý deň, dokázal dostať do takých rozpakov, mi je stále záhadou. ,,Si hrozne tichá,“ zasmial sa.
,,Ja viem, prepáč, ja som mala za desať rokov jedno rande a obaja vieme, ako dopadlo,“ už sú to mesiace, ale stále sa strhávam zo sna.
,,Ale veď sa ukľudni, šak o nič nejde… vypi si kávu, potom ťa vyjebem kdesi v lesíku za kríčkom a pôjdeme domov. Nič veľké, chill,“ rozhodil rukami a síce som vedela, že to hovorí, aby ma pobavil a troch uvoľnil, poznala som ho dosť dobre na to, že mi bolo jasné, že to vlastne myslí celkom vážne.
,,Velice humor a zrazu som zajebaná od kávy a neviem, kde mám nohavičky,“ udrela som ho do predlaktia a nahmatala žilu. ,,Wait,“ usmiala som sa a vyhrnula mu rukáv kdesi k lakťu. ,,Celkom som zabudla, že máš… také,“ zašepkala som a prechádzala mu bruškami prstov po predlaktiach ako nadržaná sestrička na internom.
,,Také,“ rozosmial sa.
,,Ježíš, aj také!“ strčila som mu prst do jamky v líci a niekde tam, na chodníku v aleji jesenných stromov, s prstom v líci (skoro) cudzieho chlapa, zo mňa opadol všetok stres. Vlastne aj keby sme sa dnes videli prvýkrát a naposledy, tak by to zas toľko nevadilo. Lebo niektorí ľudia vedia byť aj len dobrý zážitok, nemusíte si ich nechať navždy.
,,No šak keby som nemal také a také… a také!“ zodvihol sveter aj s tričkom a ukázal mi brucho… ,,tak tu ani nie som! Poznám ťa,“ pritiahol si ma bližšie, lebo vedel, že prvá reakcia bude masívne urazenie. ,,Ako vravím… poznám ťa,“ vzal moju ruku a prehodil si ju okolo pása. Objal ma okolo ramien a pobozkal na ľavý spánok. ,,Prestaň utekať, kým netrénuješ na maratón. Dobre?“
,,Tak dobre,“ vzdychla som.
,,Urobíme dohodu. Ak ťa dnes neurobím, už sa viac nemusíme vidieť. Ale ak hej, tak sa ku mne dnes nasťahuješ. Hm?“ uškŕňal sa, ale myslel to dosť vážne na to, aby ma vydesil.
,,Kde vôbec berieš istotu, že sa s tebou dnes vyspím?“ rozosmiala som sa. Pohoršene!
,,Ale no tak… like… look at me!“
,,Bože, stvorila som monštrum,“ štyridsať rokov hľadal sebavedomie a posilku a keď to konečne niekto ocenil, už nevie, čo so sebou. ,,I’m so proud of you,“ pohladkala som ho po líci.
,,Že som vstúpil do svojej sily?“
,,A do svojho primitívneho, pravekého, maskulínneho kokotna. Proste konečne, už len na to sa čakalo,“ pritisla som sa k nemu bližšie a celý zvyšok našej prechádzky bol presne taký sarkastický roast, aký si dovolíte len s naozaj dobrými kamarátmi.
,,Takže súhlasíš?“
,,Akože s čím?“
,,Ak ťa urobím, sťahuješ sa. Today.“
,,Nemôžem sa dnes nikam sťahovať, mám mačky. A ty máš deti! Čo je to vôbec za prijebaný nápad?“ krútila som hlavou a smiala sa, lebo som ho nedokázala brať vážne.
,,Dharma a Greg sa vzali v deň, keď sa stretli a prišlo ti to super, ale toto je prehnané? Ty máš veľmi čudne nastavené hranice,“ pohladkal ma po vlasoch ako dieťa, keď povie nejakú hlúposť.
,,Oooou, ty si si tak veľmi zapamätal moju obsesiu Dharmou a Gregom, že mi chceš recreatnuť storyline? Ty si ale velice zlatý! But like… nech ti nejebe,“ pobozkala som ho na líce a on zastal. Jeho prsty masírovali temeno mojej hlavy a keď som privrela oči a vzdychla, pobozkal ma. Presvedčivo. Mám istú slabosť na trojdňové strniská a mužov, ktorí robia všetko správne. Aj takých, ktorí presne vedia, aký je rozdiel medzi iniciatívou a nátlakom.
,,Tak dobre,“ zašepkala som.
,,Čo dobre?“
,,Ak ma dnes urobíš, tak sa sťahujem,“ pozerala som sa mu do očí a kútiky jeho úst mu vytvárali sympatické vrásky smiechu.
,,Let’s do it!“ chytil ma za ruku a ťahal k autu.

Vaši priatelia sa málokedy zhodnú na tom, kto je pre vás ten pravý. Ale ak už náhodou áno, nenechajú vás robiť hlúpe veci… samých. A tak, keď som sa po pár hodinách vrátila od Toma s účesom, ktorý nechám na vašej predstavivosti, stála Kejt pred mojimi dverami s veľkou rolkou bublinkovej fólie a banánovými krabicami. ,,Tak sa to robí, do psej matere,“ pleskla ma po zadku a fúkla mi do strapatej ofiny.