kontroverza

Nie som odborník na detskú psychológiu. Mám síce adekvítne vzdelanie, no nie adekvátnu prax. Kedysi som však tiež bola dieťaťom a z tohto titulu si myslím, že vám mám čo povedať. Tiež mi rukami prešlo pár detí na spektre a žiadne nedošlo k fatálnej ujme, môžete ma pokojne brať vážne.

Na úvod treba povedať, že ADHD generácia neznamená deti posledných 20 rokov. ADHD je gén strážcov jaskýň. Boli to tí, ktorí v noci nemohli spať (lebo poruchy spánku sú súčasťou ADHD diagnózy) a dávali pozor, či sa neblíži nebezpečenstvo, kým lovci odpočívali pred ďalším výkonom. V čase lovcov a zberačov to bola osoba, ktorá si všimla každý šuchot, rýchlo reagovala na zmeny a nezostávala dlho pri jednom podnete, mohla byť teda výborným stopárom alebo strážcom. ADHD je teda staré ako ľudstvo samo. Prečo sa teda o ňom hovorí až teraz? Pretože psychoanalýza ako odbor vznikla iba pred 125 rokmi. Mali na robote dôležitejšie veci, ako ADHD.

Preto dnes, keď máte podozrenie na ADHD/ADD, nie ste v tom sami. Anilen vo vlastnej rodine. Zamyslite sa, či náhodou vaša chaotická mama na tom nie je rovnako. Či váš otec, ktorý neudrží pozornosť ani 5 minút a všetkým skáče do reči, nie je váš súputník. Či ten dedo, ktorý celý život sedel na jednej stoličke, pil kávu z rovnakej šálky a musel mať svoje ranné rituály, nebol tak trošku autista (byť tak trošku autista je ako byť tak trošku tehotný, tiež to neexistuje).

Dnes už vieme, vďaka ľuďom ako je Dr. Russell Barkley, svetový odborník na ADHD, že ADHD je problém výkonných funkcií mozgu. Barkley, ktorý má sám dcéru s ADHD, vďaka ktorej objavil svet neurodivergencie aj ako odborník, často hovorí, že ADHD nie je problém pozornosti, ale problém sebaregulácie v čase. Dr. Barkley vníma ADHD ako súbor neurologických problémov, ktoré je potrebné regulovať pre dobro pacienta.

Na druhej strane názorového spektra je Dr. Ned Hallowell, psychiater, ktorý sám trpí ADHD a jeho pohľad na túto vývojovú anomáliu je skôr pozitívny – vníma ADHD ako superschopnosť, ktorá ľudí núti byť kreatívnymi, energickými a myslieť originálne, pretože ADHD mozog spája informácie, ktoré by neurotypický mozog nikdy nespojil.

Obaja majú pravdu. Preto ak pracujete s deťmi, ktoré majú ADHD, mali by ste sa ponoriť do oboch prúdov. Musíte rozumieť aj všetkým nástrahám, nepríjemnostiam a stresu, ktorý detský mozog s ADHD prežíva v rôznych situáciách a zároveň chápať, ako dostať z takého dieťaťa všetky jeho superschopnosti.

Je dôležité podotknúť, že existuje mnoho detí s ADHD, ktoré majú rôzne poruchy učenia – dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia… pre takéto deti je dobré zvážiť individuálny študijný plán, ak majú správne prosperovať. Hovorme však v tomto prípade o deťoch, ktoré sú schopné sa zaradiť do školského procesu bez špeciálneho plánu, len s drobnými odchýlkami od normy, ktorú len s obtiažami spĺňajú aj neurotypické deti.

Objavte ich silné stránky a venujte sa im
Žiadne dieťa by nemalo tráviť 80% času tým, čo mu nejde, len aby sa v tom stalo priemerným. To je koncept slovenského vzdelávania. Ak máte 4-ku z matematiky, celý víkend sa moríte v číslach, ktoré vás nezaujímajú. Ale aby ste vďaka tej 1ke z angličtiny dostali od rodičov letenky do Londýna, nech môžete praktizovať, čo viete najlepšie, to nie.

Deti s ADHD však nedokážete zlomiť a donútiť ich, aby venovali pozornosť niečomu, čo ich nezaujíma. Pretože to nedáva zmysel. A ak to nedáva zmysel, my to robiť nebudeme. Spomínam si na svoju základnú školu a v tej dobe nesmierne osvietené učiteľky, ktoré pochopili, že bude pre všetkých lepšie, ak si budem môcť pod lavicou čítať knihy starých Rusov, pretože mi to dá viac, ako slovné úlohy z matematiky, po ktorých som bola zúfalá sama zo seba.

Čo baví dieťa s ADHD zistíte ľahko. Stále o tom hovorí a neustále kvôli tomu vyrušuje alebo nerobí, čo má. Ale je len na kreativite pedagóga, ako dokáže získať jeho pozornosť. Ak učíte geografiu a váš ADHD študent nie je ochotný robiť nič, len hrať alebo pozerať futbal, nechajte ho nakresliť mapu sveta podľa futbalových teamov. Bude sa baviť tak, že nebude vnímať, že sa vlastne učí.

Doprajte im základné ľudské práva a slobody
Kde sa vôbec vzal nápad, že deti počas hodiny nemajú jesť a piť? Pozrite sa na seba v práci. Ako počas toho, ako odpisujete na maily chrúmate croissant a pijete kávu. Pretože váš mozog podáva výkon a potrebuje doplniť energiu. Prečo si myslíme, že sú na tom deti inak? Nechajte svojich študentov fungovať rovnako, ako fungujú ľudia, ktorými sa o pár rokov stanú. Nechajte ich upokojovať svoj neurosystém tak, ako potrebujú a kedy to potrebujú. A ak to znamená dať si tabuľku čokolády počas hodín nemčiny, budiš. Fuhrerovi z toho knírek neodpadne, Lieblings.

Poriadok a farby
Nemyslite na vhodné študijné (alebo aj pracovné) prostredie ako na niečo nechutne sterilné. Deti s ADHD potrebujú podnety. Ja som celý svoj dospelý život mala v kancelárii farebný tulivak, farebné lepiace papieriky, farebné perá, farebné fixky na tabuľu… Ak som mala podať svoj najlepší výkon, musela som mať okolo rozptyľovače, vďaka ktorým si môj mozog pospájal farby so stranami v knihe a tie zasa s informáciami na nich. Je to trošku okľuka, vravíte si? Áno. Celé ADHD je vyjebaná okľuka, pretože máte takú odchýľku od normy, že inak ako okľukou k tomu ísť nemôžete. Vytvorte ADHD deťom zábavné, farebné, no usporiadané pracovné prostredie. Pôjde im to oveľa lepšie.

Nenúťte ich sedieť v jednej polohe
Drvivá väčšina ADHD detí trpí aj hypermobilitou / hyperflexibilitou. Tá spôsobuje, že sedenie v jednej polohe je nepríjemné, miestami až bolestivé. Väčšinu života, ak mi to situácia dovoľuje, sedím v tureckom sede. Pretože mi to príjemne napína svaly a je mi tak pohodlnejšie. Ale každú hodinu sa potrebujem prejsť, vyložiť si nohy na stôl alebo si ľahnúť. Ak máte možnosť nechať ADHD deti počas vyučovania zmeniť polohu, budú vám veľmi vďačné. Nie je ich chyba, že ich svalstvo pracuje inak, buďte empatickí.

Nestojte o ich čas, ale o ich skilly
Jednou z mojich najväčších výziev v rámci kariéry bolo, ako fakturovať moju prácu. Pretože robím veľmi rýchlo. A pri hodinovej sadzbe to nie je bohviečo. V škole to býva rovnaké. Ak niečo urobíte rýchlo, tak ste podľa mnohých pedagógov nevenovali úlohe dostatok času.

Pri ADHD deťoch neriešte ich postup. Riešte výsledok. Ak je správny, nech vám je jedno, ako k nemu dospeli. Ich myšlienky možno nedávajú zmysel vášmu neurotypickému mozgu. Ale ich neurodivergentná hlava poskladala informácie atypickým spôsobom a vďaka tomu častokrát rýchlejšie, ako keby sa držali overených postupov. Nenúťte ADHD dieťa vysvetľovať jeho postupy, častokrát nemá tušenia, ako sa to stalo, skrátka mozog poskytol obraz, ktorý dieťa zapísalo. Je to veľmi bežný jav.

Používajte myšlienkové mapy
Ak hľadáte naozaj efektívny spôsob, ako učiť deti (nielen tie s ADHD), využite najjednoduchší a najefektívnejší spôsob – myšlienkové mapy. Ľudská myseľ nevníma v odrážkach. Nedokáže efektívne rozvíjať koncepty, keď ich vidí len ako text pod sebou. Ak sa chcete naozaj efektívne učiť jazyky, vytvárať príbehy, poňať veľa teoretických informácií – myšlienková mapa je najlepší spôsob, pretože mozog vníma priestorovo. Dodnes si neviem predstaviť pracovať bez myšlienkových máp a zato, že viem, že vôbec existujú, vďačím mojej ročníkovej vedúcej z vysokej školy, ktorá mala ADHD jak delo a nebyť tejto metodiky, tak by nikdy nemohla vymyslieť čosi tak pôsobivo traumatizujúce, ako Od Kuka do Kuka či Raťafáka Plachtu.

Nie je to na poslednú chvíľu, je to NAČAS
Deadline je najlepšia motivácia, hovorí sa v marketingu. A je to nepochybne pravda. U ADHD ľudí to platí dvojnásobne. Aj keď máte mesiac na projekt, pri poruche spektra sa vám často stane, že odkladáte a odkladáte, lebo prokrastinácia je jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich symptómov pri ADHD. Napokon vás deadline doženie k tomu, aby ste dokončili a odovzdali prácu. Ak patríte medzi úzkostné typy pedagógov alebo rodičov, skrátka dajte ADHD dieťaťu skorší termín odovzdania práce. Aj tak ju bude robiť v posledný možný deň. A všetci budú spokojní. Easy.

Pozitívna motivácia zaberá skôr ako krik a ponižovanie
Aj toto platí na všetky deti a väčšinu dospelých – ak budete vyžadovať splnenie úlohy krikom a ponižovaním, nemôžete očakávať najlepší možný výsledok. Ak však chcete dostať z ADHD dieťaťa maximum – motivujte ho pozitívne, ideálne z toho urobte súťaž, ktorú sa oplatí vyhrať. Keď sa máme s kým porovnávať, núti nás to zapracovať na svojich silných stránkach skôr, ako keď nás niekto zhadzuje. Trash talk k neurodivergentnému človeku urobí oveľa viac škody ako osohu. Náš nervový systém je už beztak v neustálom strese. Nepotrebujeme ďalší.

Vytvorte bezpečné miesto pre ich neregulované emócie
ADHD ľudia trpia masívnou emočnou dysreguláciou. Máme preťažený neurosystém, priveľa kortizolu a primálo dopamínu a serotonínu. Ak ide o ženy, tie majú celkovo o 52% menej serotonínu ako muži, teda aj väčšiu náchylnosť k depresívnym či úzkostným stavom. Ak sa dieťa s ADHD rozplače, nahnevá alebo bezhlavo vybuchne v nejakej emócii, dovoľte mu ju uvoľniť a následne mu ju pomôžte regulovať. Nevysmievajte sa mu, neponižujte ho, nekričte naň. Nezabudnite: Prísni rodičia (a pedagógovia) vytvárajú skvelých klamárov.

ADHD deti nie sú hlúpe. Práve naopak. Ich spôsob vnímania je unikátny a ich nápady sú jedinečné. Keď budete premýšľať o ADHD ľuďoch, nepredstavujte si emočne neregulované trosky. Predstavte si plavca Michaela Phlepsa, gymnastku Simone Biles, speváka Justina Timberlakea, fyzika Alberta Einsteina, basketbalistu Michela Jordana, komika Trevora Noaha, kuchára Jamieho Olivera alebo herečku Emmu Watson. Predstavujte si ľudí, ktorí sú výnimoční v tom, čo robia a potrebujú na to len pár drobných úprav ich prostredia, aby to mohli robiť najlepšie, ako vedia.

Stojí to za pokus, nie?

*Ďalšie časti ADHD série nájdete TU.