kontroverza

*Disclaimer: Tento príbeh je totálne 18+. Čítajte ho sami potme alebo v sprievode zodpovedného dospelého. A lubrikantu.
V robote, prostriedkoch MHD alebo na detských ihriskách ho, preboha, nečítajte vôbec.*

***

Niektoré lásky trvajú navždy. Nedá sa odmilovať, nemôžete sa s nimi rozviesť a aj keď ich opustíte, vždy len na moment a napokon sa pokorne vrátite späť. Taká je moja láska k Trenčínu. Nenarodila som sa tam, nevyrastala som tam… ale je mi tam doma. Pamätám si, ako som pred 20 rokmi kráčala spotená a zmorená slnkom príjazdovkou k letisku a míňala mladých ľudí pripravených na čokoľvek. Vravela som si, že nikde na svete nemôže byť lepšie. A ja neviem, či je to tým miestom, mestom, ľuďmi, atmosférou alebo sa tam každý rok otvorí portál do krajiny zázrakov… ale vždy, keď kráčam po rovnakej príjazdovke, rok čo rok, niečo sa stane. Ako keby ma Trenčín poňal, objal, zhltol… a o 4 dni vypľul lepšiu verziu mňa, len s dojebanejšími hlasivkami a dehydrovanú as fuck.

Na dnešok som čakala mesiace. Možno som naň čakala niekoľko životov, ale v tomto konkrétnom, to boli mesiace. Presne dva. Nemala som tento rok v pláne terorizovať sebou Trenčín, ale stretnúť sa prvýkrát na hudobnom festivale s mužom, ktorého ste nikdy nevideli, zato poznáte každú časť jeho tela aj osobnosti, je možno aj zbytočne odvážny nápad… ale takí sme aj my. Ja a Sunny. Zbytočne odvážni. Prišli sme z konca sveta, každý toho svojho, aby sme sa na 4 dni zatvorili do bubliny, v ktorej budeme len my dvaja. No… a 30-tisíc ďalších introvertov. Ale tí nám tam vôbec neprekážajú.

Bola som neuveriteľne nervózna. Aj vytešená, hysterická, dojatá a hrozne šťastná. Ale hlavne nervózna. Lebo čo ak sa mu nebudem páčiť? A čo ak si nebudeme voňať? A čo ak vlastne vôbec nepríde? Čo ak som sa sem preboha trepala úplne zbytočne a on možno ani neexistuje? Toto som si opakovala, kým na mňa cez oblaky svietilo slnko a prašná cesta pri letisku sa už zapĺňala ľuďmi. Páči sa mi, ako vážne berú dress code. Každých pár metrov som stretla niekoho, koho by módna polícia vyhlásila za fashion icon mesta módy. Pot mi stekal po spánkoch a ja som bola rada, že už mám svoj vek a nemusím si dokazovať vlastnú sebahodnotu množstvom make upu a fixátorom. Pohodlné letné šaty s drobným kvetinovým vzorom mi siahali do polky stehien a šnúrka v dekolte decentne zahaľovala, čo nemusel vidieť každý. Môj dnešný outfit nebol dielom náhody. Poznám svoju cieľovú skupinu. A tá si dnes vyžadovala letné šaty a biele sandále na opálených bosých nohách. Nepriznám mu to, poviem to len vám, ale… nikdy som sa nikomu nechcela tak veľmi páčiť, ako jemu vo štvrtok popoludní.

Strčila som lístok do turniketu, ten zasvietil nazeleno a keď mi sympatický bradáč dával pásku na ruku, strčila som si k zápästiu ešte jeden prst. Neznášam, keď mi dajú pásku príliš tesnú a potom ma celý čas omína. A tiež neznášam, keď ma jej konce šteklia na ruke.

Konečne. Som dnu. Ľudia okolo mňa bozkávajú trávnatú plochu letiska a rúcajú sa vo vypätých emóciách, lebo majú na toto miesto toľko spomienok, ktoré sa práve vynorili a dúfajú v ďalšie… Pohľadom som prechádzala po malých skupinkách roztrúsených tesne za vstupom a snažila som sa nájsť Sunnyho tvár. Dýchala som rýchlo, srdce mi bilo až v krku a roztrasené ruky sa mi šialene potili.
,,Nie nie nie, teraz nebudem mať panic attack, teraz nie,“ šepkala som sama sebe popod nos. Prestala som nervózne kmitať očami po ľuďoch, zhlboka som sa nadýchla, zdvihla hlavu k nebu a vydýchla. Triasli sa mi nohy a na solare sa mi začala vytvárať gulička úzkosti. V jeden moment som otočila hlavu doprava a všimla si muža, ktorý sa na mňa s úľubou díval. Vyzeral pobavene. A tie jamky v lícach by som spoznala aj v miliónovom dave.

Zostala som stáť. Boli sme od seba len pár metrov, no obaja sme na chvíľu potrebovali zastaviť ten moment. Iba na pár sekúnd aklimatizácie. Vykročila som jeho smerom, dva kroky od Sunnyho som zhodila batoh a vrútila sa mu do náručia ako delová guľa. Zavesila som sa mu okolo krku, on ma pevne zovrel v náručí s jednou rukou na temene mojej hlavy a druhou kdesi medzi lopatkami… a ja som sa nekontrolovane a hystericky rozplakala. Hladkal ma po vlasoch a opakoval „Thats okay“, kým som prežívala svoj prvý dnešný mental breakdown. Po chvíli sa Sunny posadil a mňa stiahol so sebou. Sedeli sme na zemi uprostred ničoho, ľudia chodili okolo nás a obchádzali našu bublinu a ja s nohami prehodenými cez jeho stehná a hlavou na jeho kľúčnej kosti, som sa snažila predýchať všetky tie pocity, ktoré sa mi práve diali.
,,Myslíš, že sa na mňa niekedy aj pozrieš?“ uškrnul sa po chvíli.
,,Maybe,“ vzlykla som už o čosi pokojnejšie. ,,Bože, ty krásne voniaš,“ pričuchla som k jeho krku a zhlboka sa nadýchla.
,,Ty tiež,“ pobozkal ma na líce a vytiahol z vrecka balíček papierových vreckoviek.
,,Si vedel, že budem plakať?“ rozosmiala som sa a do jednej z nich si vyfúkala nos.
,,Povedzme, že som rátal s rôznymi alternatívami. Táto bola dosť pravdepodobná,“ neprestával ma hladkať po chrbte a bozkávať na spánky. Otočila som k nemu tvár a prvýkrát sa mu pozrela do očí.
,,Hi, stranger,“ usmiala som sa.
,,Here you are,“ prešiel mi palcom po líci a konečne ma pobozkal. Bola som úprimne rada, že sedíme. Nikdy som sa necítila taká slabá a odovzdaná ako vtedy. Myslím, že by to moje kolená neustáli.
,,Ešte,“ vzdychla som a pritiahla si ho za tričko bližšie. Prišla by som z toho konca sveta aj pešo len pre tento moment. Bozkávali sme sa, ako keby od toho závisel náš život. A možno aj závisel, ktovie. Každý pohyb jeho pier bol informácia, ktorú mi chcel povedať už tak dlho, že sa mu vyryla do DNA. Jeho ruky presne vedeli, kde pritlačiť, kde pohladiť a kde sa iba nástojčivo zaboriť bruškami prstov do mojej kože. Milovala som, ako ma ovládal.
,,Ja som taký rád, že si skutočná,“ zašepkal mi medzi bozkami a nechal ma rozplývať sa pod jeho dotykmi.
,,To je pre teba,“ ešte som trochu smoklila. Podávala som mu sáčok s obloženými rožkami.
,,Čo je to? Ooooooh! Ty si najlepšia,“ pobozkal ma na pravý spánok a rovno do jedného z nich zahryzol. Hovoril mi o chuti na slovenské rožky celé týždne, nemohla som si to odpustiť.
,,Nemali by sme tu sedieť ináč asi,“ uvedomila som si po chvíli.
,,Možno sa odtiaľto vôbec nepohneme,“ nemohla som uveriť, že je tá krásna tvár tak blízko. A môžem ju ovoniavať, bozkávať, hladkať a obdivovať. A pozerať sa, ako prežúva. Prešiel mi dlaňou na hruď a jemne zatlačil. ,,Bojím sa kus o tvoje srdce,“ usmial sa.
,,Ja už vôbec nie,“ hladkala som ho prstami po ruke, ktorá mi tlačila prsia na tom správnom mieste. ,,Moje srdce je v dobrých rukách,“ položila som si hlavu na jeho rameno a Sunny sa zhlboka nadýchol. Vošiel prstami do mojich vlasov a pobozkal ma na čelo.
,,Ľúbim ťa… vieš?“ oprel sa špičkou nosa o môj a ja som mala pocit, že vybuchnem.
,,Panebože!“ skríkla som a odvalila sa. Ľahla som si na chrbát a dramaticky hodila rub dlane o čelo. ,,Ty si tak strašne too much,“ vzdychla som.
,,Ja?!“ rozosmial sa.
,,Jirko, dej mi nitrák!“ zakričala som do davu ľudí, ktorí išli okolo a všetci sa zasmiali.
,,No poď, ty vreco emócií, ideme,“ postavil sa a podal mi ruku. Prehodil si môj ruksak cez rameno a preplietol si prsty s mojimi.
,,Ó! Toto robíme?“ pozrela som sa na naše ruky.
,,Veľmi sa teším na tento víkend. Aj na to, jak budeš z bežných vecí robiť svetové unikáty,“ pobozkal ma do cestičky vo vlasoch a kráčali sme vedľa seba v ústrety dobrodružstvám trenčianskeho letiska.

Prechádzali sme areálom a ja som Sunnymu ukazovala, kde všade sa mi stalo… všetko. Kde som levitovala na Mobyho, kde skákala na Pendulum, plakala na na LP, zimomriavkovala v daždi na Mullerovi… kde som v roku 2018 naposledy videla svoje Pohoda gaťky z limitovanej edície, ktoré už nikdy nenájdem a boli to tie najlepšie gaťky, aké si kedy môj zadok užíval. Mapku s areálom a programom som mu zavesila na krk a keď sa spýtal prečo, pritiahla som si ho za šnúrku bližšie a pobozkala ho: ,,Pre toto,“ obtrela som sa o neho eskimácky. Zistili sme, kde máme zaparkovaný stan a zložili sa. Bol skvelý nápad booknuť Tent Inn stany, ktoré sú už postavené. Náš bol pre 5 ľudí a bolo v ňom všetko, čo sme potrebovali. Matrace, obliečky, prikrývky, vankúše, malý stolík, vešiak, koberec a LED lampa.

Zhodili sme ruksaky na zem a potom Sunny zhodil na zem mňa. Ležala som na chrbte na matraci potiahnutom bavlnenou prikrývkou a on ležal na mne. Pomaly mi prechádzal rukou od kolena vyššie a pevne zovrel v dlani moje stehno. Pozrel sa mi do očí a celé moje telo sa uvoľnilo. Ako na povel. Neovládala som jediný sval, všetko bolo v jeho plnej moci. A ja som sa nikdy necítila viac v bezpečí.

,,Budeš poslúchať?“ zašepkal mi do ucha a zimomriavky prešli celým mojim telom.
Iba som fascinovane prikývla.
,,Here’s what’s gonna happen. I’m gonna watch, you’re gonna play. I’m gonna speak. And you… You are going to be a good girl. Understand?“ sadol si oproti mne a zdvihol pravý kútik úst. Nemôžem uveriť, že čítal aj Lights out! Ako hlboko do hlavy sa mi tento človek chce, preboha, dostať…
,,Yes, Sir,“ chce sa hrať? Ja sa viem hrať! Vyhrnula som si šaty o kúsok vyššie… a ukázala mu prekvapenie na mojom stehne. Na silonky bolo príliš teplo, ale podväzok na stehne som si neodpustila. Viem, čo má rád. Spodný lem šiat som dostala na úroveň bokov a Sunnymu sa naskytol dokonalý výhľad na moje skrz naskrz premočené francúzske nohavičky. Strčila som pod ne ruku a spokojne vzdychla, keď sa môj prst dotkol klitorisu a môj pohľad našiel Sunnyho oči. Chvíľu som krúžila bruškom prostredníka okolo a zašla prstom kúsok hlbšie, aby počul to mľasknutie.
,,Oh, áno, môj obľúbený zvuk,“ kľakol si a chytil mi kolená oboma rukami. Opatrne ich od seba roztiahol viac a čosi v jeho pohľade sa zmenilo. Not to be dramatic, ale myslím, že ho práve posadla moja vagína. ,,Môžeš prestať… ruky za hlavu…“ rozkázal a ja som poslúchla. Celá som sa triasla, ako som sa nemohla dočkať, kedy sa ma dotkne. Čakala som na tie ruky snáď celý život. Opatrne chytil lem mojich nohavičiek, trochu som zodvihla zadok a jedným šikovným pohybom mi ich stiahol ku členkom. ,,Tie si nechám, to je ti snáď jasné,“ strčil si ich do vrecka a ja som sa uchechtla. ,,Oh, boy, here she is,“ pozrel sa medzi moje stehná tak zamilovane, že sa mi trochu chcelo smiať. Bozkával ma na ich vnútornej strane a bol v krásnom tranze. To dráždenie nemalo konca a moja zúfalá vnútorná bitch v nejakej fáze vykríkla: ,,Vylíž ma už, prosím,“ no asi príliš nahlas. Lebo okoloidúci, ktorých v stanovom mestečku pribúdalo, sa zasmiali. A Sunny tiež.
,,Presne to sú slová lásky môjho života,“ sklonil sa a pobozkal ma do mokrého žliabku medzi pyskami. Obaja sme vydali extatický zvuk. Načiahla som sa po malom vankúši vedľa mňa, že budem tlmiť svoje zvuky, keďže sú dve hodiny poobede a látka stanu nie je zvukotesná. ,,Nie… chcem ťa počuť,“ zastavil ma.
,,Ale budú ma počuť všetci!“ zašepkala som.
,,No a čo,“ mávol rukou a ten prekrásny povýšenecký úsmev si budem pamätať navždy. On chcel, aby ma všetci počuli! Nevnímala som okolie. Len Sunnyho jazyk, ktorý adoroval moje lono tým najkrajším spôsobom a ruky, ktoré nemohli prestať gniaviť moje hrubé nohy. Prechádzal mnou elektrický prúd vždy, keď cinkol špičkou jazyka o klitoris a ja som ho prosila, aby neprestával, až som zabudla, kde mám mať ruky. Všetkých desať prstov som mu zaborila do vlasov a pritiahla si ho bližšie, keď začal ukazovákom a prostredníkom kmitať zo strany na stranu hlboko vo mne. Prehla som sa ako luk a roztriasla v orgazme, ktorý nám takmer vytopil stan. Sunnyho hlava zovretá mojimi stehnami bola asi tá najviac sexy vec, akú som kedy videla.
,,Yes!“ skríkol víťazoslávne a utieral si z mokrej tváre zvyšky mojej rozkoše. Zvonka ktosi zatlieskal a zapískal.
,,Wau,“ trochu mi začali slziť oči. Vytekala som z toho chlapa odvšadiaľ. Ľahol si vedľa mňa a bruškom prsta mi len jemne prechádzal po mokrých pyskoch.
,,Happy?“
,,Yeah,“ prikývla som.
,,Good,“ uznanlivo prikývol bradou, vzal moju ruku a strčil si ju do rozkroku. ,,And how about now?“
,,Oh, panebože!“ zovrela som ho v dlani.
,,Pšššt… ešte nie,“ zašepkal mi do ucha, keď sa k nemu blížili moje pery. Kľakol si medzi moje stehná a ako sa vo mne začal centimeter po centimetri strácať, počulo nás celé letisko. A možno nielen to trenčianske.
,,You’re such a good girl,“ zašepkal mi do ucha, keď bol vo mne už úplne na doraz. Prehodila som si členky okolo jeho bokov a hrýzla mu krčnú tepnu, kým do mňa pomaly prirážal.
,,Oh my… is huge,“ vzdychla som mu do ucha a Sunny začal prirážať o kus tvrdšie.
,,Is yours… take it,“ čím dlhšie som ho počúvala a cítila až kdesi v žalúdku, tým bližšie som bola k ďalšiemu orgazmu. Sklonil sa a vzal medzi zuby najskôr jednu a potom druhú bradavku. Miesil moje prsia ako cesto na pizzu a hypnoticky sa díval, ako sa mi rozlievajú po hrudníku a húpu sa v pravidelnom rytme jeho prírazov.
,,Bože, ja milujem, keď si vo mne takto hlboko… vystriekaj ma,“ chytila som mu tvár do oboch dlaní a pozerala sa mu do očí: ,,Prosím, láska, vystriekaj ma,“ vzdychla som a keď sa z jeho hrdla vydral ten najkrajší zvuk na svete, roztriasla som sa tiež. Zovrela som nohy okolo jeho bokov a nechty si razili cestu pokožkou na jeho ramenách: ,,Zostaň tam.“
Jednu ruku mal ponorenú v mojich vlasoch a palcom druhej mi prešiel po perách, kým som ho nezačala cmúľať.
,,Ja chcem s tebou robiť také veci,“ hovoril nepríčetne len pár milimetrov od mojej tváre a s penisom stále hlboko vo mne.
,,Rob si so mnou čo len chceš,“ usmiala som sa a Sunny túto výzvu zobral vážne. Chytil ma za členky a dal mi ich skoro k hlave. Vytiahol ho zo mňa, vstal a pozrel sa spokojne na dielo skazy medzi mojimi stehnami. Zodvihol mi členky a ja som sa už zeme dotýkala len dlaňami. ,,Čo to, preboha, robíme?“ smiala som sa.
,,Potrebujeme, aby to natieklo tam, kam treba!“ šejkoval mnou, ako keby sa snažil dostať guľôčku do jamôčky. Po chvíli ma spustil dolu a ja som sa neprestávala smiať.
,,Mohol si…?“ zakrývala som si tvár a bola si istá, že som úplne červená.
,,Poznáš ma… dvíham šance na naše navždy,“ pobozkal ma na líce a nechal ma položiť si hlavu na jeho pohodlný hrudník.
,,Ty si tak strašne cozy & comfy,“ uvelebila som sa a jeho ruka putovala zákutiami môjho chrbta rovnako, ako sa moja prechádzala jeho torzom.
,,Ty si tak strašne moja budúca žena,“ post nut clarity, welcome.
,,Ľúbim ťa, vieš?“ našpúlila som pery.
,,Mmmm… say it again,“ privrel oči.
,,Ľú-bim-ťa,“ slabikovala som mu do ucha a Sunnyho mozog sa viditeľne topil.
,,Ľúbim ťa, Luna. A asi som to nikdy nikomu nepovedal toľkokrát, ako tebe. Lebo pri tom máš presne tento výraz,“ maznal sa pobavene s mojou tvárou.
,,Akože aký?“ vedela som presne aký!
,,Milujem, keď sa tváriš tak, že si nedokážeš pomôcť. Že nad tebou vyhrala túžba, láska alebo len hormóny. Si vtedy tak veľmi sama sebou. A tak autenticky hotová zo mňa. Tvoja posadnutosť ma robí mužom, akým chcem byť. Hrozne si ťa užívam,“ každé jeho slovo sa zavŕtavalo do temných zákutí mojej mysle a ja som iba chcela zastaviť tento okamih, napríklad na… navždy.

Moje bežné fetiše boli uspokojené. Bol čas na tie menej bežné. Chcela som vidieť, ako sa mu hýbe sánka, keď prežúva. Ako priviera oči, keď mu niečo chutí a či zapíja jedlo počas toho, ako žuje, alebo až potom, keď prehltne sústo.
,,Som hladná,“ vzdychla som a pobozkala ho na bradu.
,,Na čo máš chuť?“ jeho pery našli moje čelo a ja som pri tom stále nedokázala nekňučať.
,,Asi na gyozu,“ zamyslela som sa.
,,Na to v živote nikto chuť nemal, čo to rozprávaš,“ krútil hlavou a začal sa obliekať.
,,Mohla by som sa na teba pozerať do konca života?“ pohladkala som ho po bruchu.
,,To by som uvítal,“ zadíval sa dolu a ja som si uvedomila, že ho vlastne najviac poznám z tohto uhla. Možno preto k nemu tak rada vzhliadam. Poznám ho najmä z podhľadu.

Prechádzali sme sa areálom ruka v ruke a po chvíli ruka v podpecníku, keď sa so mnou postavil do radu na gyozu. Hrýzol do komba cesnak-bryndza-slanina a ja som sa len uškŕňala podpod kofolový fúz, že som si mohla dať tiež, keby som nedbala na fakt, že budem cítiť cesnakom. Tie jeho móresy od protinožcov… S miskou zeleninových knedličkov a zvyškami mastného slaného koláča sme si sadli do tieňa na tulivak a dívali sa po okolí.
,,Kukáš na ženy?!“ spýtala som sa asertívne a Sunny sa začal dusiť smiechom a cestom.
,,Ja som si ináč celé tie týždne myslel, že tie žiarlivostné výstupy sú tvoj druh humoru,“ zaklipkal mihalnicami a pozrel sa teatrálne do strany.
,,Občas sú. Viem, že to ľúbiš,“ usmiala som sa a našpúlila pery. ,,Mmmmm, cesnak, sexy,“ povedala som, keď ma pobozkal.
,,Piči! To mi vôbec nedošlo… fakt som mal chuť na tento slovenský skvost, ja som kokot,“ rozosmial sa a ja s ním.
,,To nevadí, muselo by to byť čosi o dosť horšie, aby ma to odradilo,“ gyoza pod mojimi zubami príjemne chrumkala a ľudia okolo boli takí, ako vždy. Krásni. Chodím sem rada aj preto, že ako estét sa tu dokážem zabaviť, aj keď tu nie je jediný interpret, kvôli ktorému by som sem prišla.
,,Tak, ktoré kapely sú na programe tento rok? Čo chceme vidieť?“ keď prežúva a mandibula mu behá ako zmyslov zbavená, som možno viac hotová, ako keď vedľa mňa leží nahý. Ktovie, či mi náhodou nejebe…
,,Morcheebu by som si pozrela kvôli tomu presne jednému songu. Na Iggyho Popa by sme mohli zaliezť do stanu a šukať a keby sa nám podarilo dieťa z Pohody, povieme mu, že vzniklo na koncerte Iggyho Popa – lebo to je dosť štýlový začiatok štýlového života. Pôjdem sa trošku poknísať na Mullera, kým ešte žije… A potom už len také láskavé klasiky ako Katarzia, Bez ladu a skladu, Fallgrapp a Korben Dallas,“ olízala som drevenú vidličku a premýšľala, ako veľmi chceme zachrániť planétu, že pijeme z papierovej slamky a žerieme dreveným príborom.
,,Korben Dallas je ten týpek, čo má taký hlas, že by si si sadla obkročmo na repráčik najradšej?“ prekrútil očami.
,,Presne ten,“ vyplazila som jazyk v blaženom výraze.
,,Prestaň! Lebo nepôjdeš nikde a budem ťa 4 dni vkuse nakladať,“ hmmm… možno už nikdy neprestanem vyplazovať jazyk…
,,Bože, aká vyhrážka, NO LEN TO NIE!“ zasmiala som sa. ,,Ale mám pre nás aj iný program… nielen Pohodu,“ žmurkla som.
,,Oh, really?“ hodil papier od podpecníku do mojej prázdnej misky.
,,Uhm! Vezmem ťa na miesto, ktoré mám po letisku v Trenčíne najradšej. Je tam taká vežička a chcem na nej dostať pusu. Vždy som chcela, ale chodievala som tam len s kamošmi a to nie je správny zážitok. A pôjdeme sa najesť do najlepšej reštiky, akú tu majú. A potom pôjdeme na kupko, lebo one thing about Trenčín – v čase Pohody sú domáci DOMA. Možno je to tým, že do ich malého pokojného mesta príde na štyri dni ďalšie malé, no nie celkom pokojné mesto ľudí a chcú sa tomu vyhnúť. Ale každý rok si na pár hodín skočím do bazéna a vždy je to skvelý nápad,“ tešila som sa, že mu ukážem miesta cudzieho mesta, ktoré som si adoptovala.
,,To znie dosť parádne. Ako dlho si premýšľala nad všetkým tým, čo sa tu stane?“
,,Since day 1?!“ rozhodila som rukami a Sunny sa zasmial. ,,Ale nie, keď si mi kývol na to, že prídeš, vedela som, čo budeme robiť. Pár rokov som tu nebola, Pohoda mi chýbala. Aj Trenčín, mám tu veľa kamošov. Teda, už nie tu, ale odtiaľto… A keď už o nich hovoríme, aaaaaaa!“ zvýskla som a rozbehla sa k ničnetušiacemu Kubovi, ktorý mi aj s frajerkou kráčali oproti.
,,Ježiiiiš, Mesačná, nazdiš!“ objímal ma silno a Sunny sa v medzičase zoznamoval s Kubovou ženou. ,,Ahoj, ja som Kubo,“ podal mu ruku a pozrel sa na mňa trochu neisto. ,,Kamoš? Či len sa nemám pýtať?“
,,Ty sa hlavne nepýtaj,“ povedala jeho žena, kým mi dávala pusu na líce. ,,Čau, láska!“
,,Presne, počúvaj Denisku, Deniska vie, ako sa máš správať,“ pobozkala som ju na líce.
,,No počkaj počkaj…“ zadíval sa na Sunnyho. ,,Teraz len tak strelím na prázdno a možno poviem úplnú pičovinu, ale to je ten Austrálčan?“
,,Yeah. Hello, mate,“ prikývol Sunny a Kubo sa na nás díval s otvorenými ústami.
,,Doooo piči, ja odpadnem. Nice, nice! Jaký máte plán?“
,,Brezka, Oyshi, kupko… Iggy Pop…“ mykla som ramenom.
,,Brezka, dopiči! Konečne si ideš po pusu po 20 rokoch? Som sa nad tebou pred desiatimi skoro zľutoval…“
,,No ale fuuuuj, incest,“ zvraštila som čelo.
,,No šak presne, humáč. Dobre šak volaj píš, ideme do Martinusu na nejakú politickú onú a potom sa vidíme,“ pobozkal ma na líce a rozlúčili sme sa.
,,Kto to bol a prečo má také vlasy?“ klipkal na mňa Sunny mihalnicami.
,,To bol Kubo. Kamoš. Spolužiak. Kolega. Dopiči, ten človek je jak matrioška. Poznáme sa od strednej školy, on je z Trenčína. Vlastne som vďaka nemu spoznala toto mesto niekedy v čase, keď som nevedela, čo so sebou. Jeho mama ma trochu adoptovala a jeho kocúr tiež. Býva presne pod kopcom, na ktorý dnes vyšlapeme,“ spomínala som na časy, keď som namiesto lavíc gympla drala sedadlá autobusu smer Trenčín, aby som sa s ním a dvoma Tomášmi mohla prechádzať po lesoparku, húliť a daydreamovať o tom, akí raz budeme bohatí a slávni.
,,Máš kamošov všade?“ hladkal ma po zátylku a vyzeral šťastne. Lebo aj ja som bola.
,,Skoro,“ pokrčila som plecia, Sunny mi okolo nich prehodil ruku a chvíľu sme kráčali letiskom len tak potichu.
,,Koľko ľudí o mne vlastne vie?“ spýtal sa kdesi na konci stanového mestečka.
,,Na to, že mám muža, dosť,“ priznala som.
,,Prečo?“ rozosmial sa.
,,Lebo kamošom sa nemá klamať. A ešte aj preto, že neudržím tajomstvo,“ povedala som smutne, lebo túto vlastnosť na sebe až tak neobdivujem.
,,Ja mám vlastne rád, keď o mne hovoríš. Celkovo mám rád, keď si nevieš pomôcť a preváži ťa emócia. Je to očarujúce. Kľudne ma takto veľmi ľúb napríklad aj do konca života,“ pobozkal ma na pravý spánok.
,,Neni to too much?“ spýtala som sa trochu neisto.
,,Je to úplne presne akurát,“ jeho ruka sa presunula z môjho ramena do vlasov.
,,Ty si možno ešte o kus čudnejší ako ja,“ uchechtla som sa.
,,Prečo by ťa vôbec niekto zastavoval… alebo… zmenšoval? Tak sa to hovorí? Dopiči, slovenčina… If you’re too much, let them find less,“ mykol ramenom. ,,Najradšej ťa mám vyhrotenú a keby bolo po mojom, tak by som ťa na peaku ešte pumpol kúsok. Nedesí ma to, nie som decko. A je mi dosť zle z mužov, ktorí vytvoria potenciál na lásku a keď sa žena zamiluje, tak sa zrazu zľaknú. To je čo za koncept? Mňa tvoja láska nedesí. Ani tvoje adoračné seansy, ani to, keď si ku mne bezprecedentne dobrá, hoci ku mne ľudia bývajú zväčša dobrí, asi som mal v živote celkom šťastie. Nie som srab, zvládnem emočné spektrum jedného malého dievčaťa, preboha,“ pritisol si ma k hrudi a ja som konečne, po 35 rokoch života na tejto absurdnej planéte, počula presne to, čo som počuť potrebovala.

Cestou taxíkom na Juh sme sa držali za ruky a ja som mu palcom prechádzala po hánkach. Zastavila som sa pri kĺbe na jeho palci a usmiala som sa. On tiež, lebo presne vedel, na čo myslím. Raz mi poslal fotku, ktorej predmetom nemali byť jeho ruky… ale tak akosi boli. Nedokázala som sa sústrediť na nič iné. Ten kĺb v palci som chcela mať v ústach a prechádzať po ňom jazykom, kým by sme sa z toho obaja nezbláznili.

Taxikár nás vyhodil na sídlisku, len kúsok od paneláku Kubových rodičov. Začali sa mi vynárať spomienky na prehúlené víkendy v trenčianskych výklenkoch a mala som pocit, že som tu nebola tak dlho, že som za ten čas vari aj dospela. Kráčali sme lesoparkom a ja som Sunnymu rozprávala, čo všetko som tu zažila. A on ma počúval, občas sa zasmial a občas ma poľutoval.
,,Na to, že si mala všetkých frajerov z Košíc, si ťa Trenčín značne užil zamlada,“ zamyslel sa.
,,A dnes si ho užijem ja! Pozri, tam,“ ukázala som prstom na starú rozhľadňu.
,,Tam si ideš po pusu?“ usmial sa.
,,Presne tam!“
Vyliezli sme hore ja som ho oboma rukami objala a rozprestrela prsty na jeho lopatkách ako vejáre. Ktovie, či vie, ako krásne bozkáva.
,,Vieš, ja som tu síce prvýkrát, ale tiež som si stihol vytvoriť sen, ktorý by si mi mohla splniť,“ žmurkol.
,,Say less,“ diabol na mojom ramene a kurva v mojom vnútri vedeli presne, čo chce. Oprela som ho chrbtom o zábradlie, kľakla si a vyslobodila démona z jeho šortiek. Možno je to vekom, možno austrálskou stravou, ale tento človek dokáže mať erekciu hádam celý deň! Neviem, čo mi to napadlo, uprostred leta, v čase, keď rodiny s deťmi a psíčkari lemujú všetky lesoparky, fajčiť chlapa na rozhľadni ako keby som nemala žiadnu súdnosť. Ale keď… nemohla som odolať. Myslím, že by som ho vzala do úst aj uprostred námestia. Sunny sa mi celý čas hrčkal vo vlasoch a spokojne stonal.
,,Look at me, babygirl,“ vzdychol a ja som zodvihla zrak. ,,Oh, fuck,“ chytil mi tvár oboma rukami, prirazil hlboko do krku a začal ma kŕmiť bielkovinou ako certifikovaný nutričný poradca. Vysala som z neho každú kvapku a postavila sa.
,,Milujem, keď sa takto zalizuješ… ako mačka,“ pobozkal ma. ,,Nechcem rovno povedať, že by ťa mali zamestnať ako uvítací výbor mesta Trenčín… but… WAU,“ oprel si čelo o to moje a obaja sme sa smiali, kam to naše hormóny dopracovali.
,,Mňa sme už nakŕmili, teraz nakŕmime teba,“ kývla som hlavou a zavolala taxík, lebo v OYSHI ma už čakali morské plody na moje meno.

Kedysi veľmi dávno som si uvedomila, aké je jedlo pre mňa vo vzťahu dôležité. Nielen preto, že sa rada pozerám, ako muži s výraznou sánkou prežúvajú. Je to spoločenská udalosť, pri ktorej sa zdieľajú tanieriky, príbehy aj pocity. Nemohla by som milovať muža, ktorý nemiluje jedlo.
,,Nech sa páči, na pitie?“ spýtal sa sympatický čašník.
,,Limonádu. Veľkú. Nejaké červené ovocko,“ zaklipkala som očami.
,,Malina-jahoda? Môže byť?“
,,Presne. Čítate mi myšlienky,“ usmiala som sa a Sunny trochu prižmúril oči.
,,Prineste nám jednu veľkú a dva poháre, prosím,“ kývol hlavou a čašník s úsmevom odišiel. ,,Ty dokážeš aj neflirtovať, keď hovoríš s nejakým mužom? Či?“ zdvihol pravé obočie. No moment, toto už nebol celkom humor.
,,Prosím?“ zasmiala som sa.
,,Čítate mi myšlienky,“ imitoval ma. A ja som sa smiala na celú prevádzku.
,,Bože, milujem, keď si jebnutý jak ja,“ načiahla som k nemu ruku a pohladkala ho po líci. ,,Prepáč, láska, len ty mi môžeš čítať myšlienky!“
,,Ts… ešte má na pere zaschnuté zvyšky môjho semena, ale bude si tu rozhadzovať šarmom na čašníkov. Dopiči… keby bol aspoň inžinier,“ pokrútil hlavou a ja som sa nemohla prestať smiať. ,,To be honest, som ochotný rozprávať do konca týždňa kokotiny, len aby si sa presne takto smiala,“ bavil sa tiež.
,,Máte vybraté?“ spýtal sa mladík, ktorý sa k nášmu stolu vrátil aj s litrom červenej limonády.
,,Mám podozrenie, že ty vieš presne, čo chcem jesť, takže to nechám na teba,“ ani sa na neho nepozrel.
,,Ty si taký múdry muž! Dáme si hovädzí tatarák, krevetový dim sum, kalamáre s tou paprikovou majonézou, čo chutí jak kus maďarského neba a wakame šalát, ale toho chcem aspoň polkila, s tou malou miskou mi sem ani nechoďte. Na úvod stačí,“ usmiala som sa a čašník tiež.
,,Nie si tu prvýkrát, sa mi vidí,“ zasmial sa.
,,A keď ochutnáš, sľubujem, že ty tu nie si naposledy,“ tešila som sa na každé sústo.
Sedeli sme tam pár hodín. Sunnymu chutilo a mne pohľad na jeho spokojnú tvár robil s mozgom čosi tak krásne, že som nechcela ísť nikam. A keby mi kvapka žltého curry neskončila na šatách, bol by to dokonalý deň.
,,Musím sa ísť najprv prezliecť,“ povedala som, keď sme sa vrátili späť na letisko.
,,Pome, ja by som si aj trochu zdriemol ináč,“ hladkal sa po plnom bruchu.
,,To znie ako skvelý nápad,“ načapovala som do Stanley cupu studenú pitnú vodu a kráčali sme k stanu. Kdesi na polceste som zbadala vonkajšiu sprchu, pribehla k nej a nechala na seba padať kvapky. Vyzliekla som si vrchný diel šiat a urobila z nich akúsi neforemnú sukňu. Stála som pod prúdom vody iba v podprsenke a otáčala tvár k studeným kvapkám. Sunny si vyzliekol tričko a postavil sa vedľa mňa.
,,Keď si mokrý, si ešte krajší,“ pobozkala som ho.
,,Definitívne o tebe môžem povedať to isté, wink wink,“ kráčali sme ďalej. ,,Bože, ako sa húpu,“ pozoroval môj hrudník celou cestou k stanu.

Odhodili sme zbytočné kusy oblečenia a ľahli si príjemne vychladení vedľa seba. Otočili sme sa tvárou k sebe a ja som mu prešla bruškom prsta po vráskach okolo očí.
,,Sú prekrásne,“ vzdychla som si.
,,Vrásky?“
,,Yeah.“
,,Akoto, že ty žiadne nemáš. VEĎ SI STARŠIA AKO JA!“
,,No dovol!“ dramaticky som otvorila ústa v šoku z tejto nečakanej urážky. ,,Po prvé, o tom sa nehovorí, bunny! A po druhé… to ten tuk, Anton! To ten fucking tuk! Keby si mal tuk, ani ty nemáš vrásky!“
Sunny sa hrozne smial. Šteklil ma na bruchu a hrýzol do ramena a dookola opakoval: „Ukáž mi túčiky, hneď!“
,,Poďme trochu spať šak!“ protestovala som.
,,Že Anton…“ udrel sa dlaňou do čela.
,,Volá ťa tak niekto?“
,,Nie, lebo nemám 60 a nepracujem v JRD, dopiči!“
,,Sunnynko?“
,,Áno, láska?“
,,Ja teraz na chvíľočku zavriem oči a dám si šlofíka… a ty urob to isté a nekukaj na mňa jak creep, kým budem spať! Dobre?“
,,Dobre,“ pobozkal ma, pritúlil sa ku mne a kým sme zaspávali, hladkal mi brucho, ako keby v ňom už šípil následky svojho divokého počínania. Spali sme čosi vyše hodiny. Keď som sa zobudila, Sunny ešte spokojne odfukoval… tak som mohla byť creep ja a pozerať sa. Nechcela som sa ani pohnúť, aby sa nezobudil a nepokazila som tú chvíľu, ktorá patrila iba mne. Ovoniavala som mu krk a hladkala pohľadom črty tváre, ktorých som nemohla mať dosť. Konečne som si ho mohla nerušene obzrieť. Neodolala som a pobozkala ho na líce. Trochu sa pomrvil a spal ďalej.

Spomínala som na naše začiatky. Na chvíľu, keď som ho prvýkrát uvidela a nemohla uveriť, že ľudia takí krásni vôbec existujú. Na náš prvý spoločný deň, keď sme sa prechádzali každý po svojej pláži a posielali si fotky a on mi vtedy napísal, že by tam chcel byť so mnou. Aby ma oprášil od piesku a vylízal. Romantik. Prehrávala som si v hlave všetky tie chvíle, keď mi rozprával do uší, kým som šla behať, nakupovať alebo som obracala šnicle na sporáku. Je zvláštne spojiť si tvár s hlasom, keď niekoho stretnete prvýkrát. Vyzerá to trochu, ako keby vám niekto postavil robota na mieru. Občas, keď na mňa dnes Sunny rozprával, zatvorila som oči. Aby to bolo pred mesiacom, keď som ho počúvala hovoriť o balistických raketách… alebo čo to bolo. Pamätáte si staré časy Elona Muska? Keď ešte nebol kokot a chodieval do rozhovorov, kde ho mali za vizionára? Mal veľmi podobný prejav ako Sunny. Bolo počuť jeho premýšľanie.

,,Prisahám, že ma zobudili tvoje hlučné myšlienky,“ povedal ešte so zatvorenými očami. Možno počuť aj moje premýšľanie!
,,Prepáč, láska,“ pobozkala som ho a Sunny ma ovinul jeho dlhými rukami ako liana.
,,Ideme na ten Fallgrapp?“ zívol.
,,Aké sú, keď sú vlasy samy, keď rastú bez hany pred očami, keď v noci nezaspím?“ zaspievala som.
,,Takže asi ideme, ty spievaš, ja tancujem,“ zasmial sa.
,,Nádej vkladám do tvojich rúúúúk, strč ma skrz prst a skúúúúúús ma nezabiť,“ vybrala som z cigaretovej krabičky ubaleného jointa a zapálila ho hneď, ako som vyšla zo stanu.
,,Konečne feelujem ten festivalový vibe,“ usmial sa tak krásne, že som nevedela, či je to marihuanou alebo genetikou, čo sa mu práve udialo s tvárou. Zastala som a pozerala sa na neho ako na svätý obrázok.
,,Čo je?“ otočil sa na mňa.
,,Ty si taký strašne krásny,“ skryla som si tvár v dlaniach a dupkala nožičkami.
,,Bože dobrý,“ rozosmial sa a zobral mi zapáleného jointa. ,,Možno už máš dosť!“ prehodil si pravú ruku okolo mojich ramien a potiahol si.
,,To by si asi nemal, lebo…“ ani som nedopovedala a už sa skoro zadusil. ,,…lebo je tam tabak, láska,“ tľapkala som ho po chrbte.
,,Prečo toľko?“ vyfukoval dym, ktorý sa mu usadil kdesi v priedušnici.
,,Lebo ja sa takto dusím z čistej trávy, preto,“ ten bude dnes v úplne inej dimenzii, šípim.

Pamätám si, ako som mu raz volala cestou na party a už vtedy som si vravela, že presne s týmto človekom chcem ísť na kalbu. Pretože nepokazí žiadnu zábavu a keď tam bude on a navyše pod vplyvom, definitívne nebudem najdivnejšia v kolektíve. Sunny ma na potvrdenie tejto teórie nenechal čakať dlho. Pretancovali sme celú noc, najprv na slovenskú alternatívu a potom na na nejaké európsko-africké rytmy, ktoré by boli lepšie na iných drogách, ale chcela som si zábavu nechať aj na ďalší deň. Myslím, že som sa po prvých dvanástich hodinách do Sunnyho zamilovala ešte niekoľkokrát nanovo.

Mal toľko farieb a odtieňov, ktoré vo virtuále splývajú. A zrazu ho je všade plno. Tak celkom nenásilne a autenticky, ako keby do môjho sveta patril odjakživa. Vedel, kedy som hladná, aj na čo by som asi mohla mať chuť. Neprestával sa ma dotýkať. Jeho ruky ani pery neboli nikdy ďalej ako pár milimetrov od mojej kože. Dva mesiace ma počúval, aby všetko, čo počul, mohol využiť hneď, ako bol dosť blízko. Myslela som si, že bude náročné mať 100% niečej pozornosti. Ale to len preto, lebo som to nikdy nezažila. A už vôbec nie od človeka, od ktorého som presne toľko pozornosti chcela. V náhodných momentoch, keď som mala na brade tatarku z langoša, rozpadal sa mi môj messy bun alebo som stúpila do niečoho, o čom si chcem myslieť, že to bola teplá jablková šťava, mi hovoril, že ma ľúbi. Ako keby to vôbec nič nebolo. Oddelili sme sa iba vtedy, keď sme šli do sprchy alebo keď jeden z nás šiel do stanu a druhý na záchod. Usúdili sme, že je priskoro na zdieľanú toitoiku.
,,Nevedel som, či tu ešte máš nejakú vodu,“ podával mi fľašu minerálky. ,,A našiel som v tej Bille aj ľadové poháriky, aha,“ ten môj mal ružový vrchnáčik. A on sa zas tváril, že o nič nejde. Hodila som sa mu okolo krku a silno ho objala.
,,Ďakujem, že myslíš na môj well being. A že si pamätáš, že neznášam teplú vodu. Ja si ťa tak zaslúžim!“
,,S tebou by som si niekedy chcel zahrať hru bare minimum vs. princess treatment, mali by sme veľmi rozdielne odpovede,“ oprel sa o moje čelo a trel sa špičkou nosa o môj.
,,Ľúbim, keď mi robíš eskimácke ezo,“ zašepkala som.
,,Čo keď robím?“ rozosmial sa.
,,No keď takto priložíš svoje tretie oko na moje a nosíkuješ ma! Čo asi,“ prekrútila som očami.
,,Ideme spať, sú štyri hodiny ráno, ty eskimácke ezo,“ vyzliekli sme sa, ja som si navliekla nejaké jeho tričko a on si vedľa mňa ľahol iba v boxerkách.
,,Nechám si ho, dobre?“ ukázala som na tričko, ktoré som mu práve aj tak rozťahala na hrudníku.
,,Mám tvoje gaťky, je to fér,“ našiel cestu k mojim perám a zľahka ma uhryzol. Urobil si zo mňa malú lyžičku, jeho ruky boli všade, kam dočiahli a ja som pri tomto pocite zvieracej kazajky znižujúcej kortizol upadla do bezvedomia asi po piatich minútach. Spomínam si, že mi ešte čosi hovoril, ale už neviem, čo to bolo. Párkrát som sa v noci prebrala, aby som sa napila a Sunnyho svalová pamäť fungovala bezchybne. Vždy, keď som si ľahla naspäť, chytil ma rovnako a spali sme ďalej.

Jedna z mála vecí, ktoré na Pohode neznášam, je slnko svietiace na stan skoro ráno. Nedá sa mu vyhnúť. Vstala som skôr ako Sunny, obliekla sa a šla po kávu do stánku, ktorý bol len pár metrov od vstupu do stanového mestečka. Keď som sa vrátila, Sunny už rozospatý sedel na posteli. Podala som mu jeho 2Go pohárik a popriala dobré ráno.
,,Oat cap?“
,,Oat cap.“
,,Bez cukru?“
,,Bez cukru.“
,,Ľúbiš ma?“
,,Ľúbim ťa,“ našpúlila som pery a jeho strnisko ma príjemne škriabalo na tvári.
,,Aký je plán na dnes?“ pohladkal ma po tvári a usrkol si z capuccina.
,,Začneme mojim obľúbeným programom na Pohode – raňajkami a posudzovaním ľudí! Chcela som sa ísť kúpať, ale neni na to celkom počko, tak asi pozrieme nejaké hudby alebo čo. A niekedy okolo piatej ťa stripujem jak bombu,“ žmurkla som a Sunny vyzeral, že začne namietať, ale ovládol sa.
,,Ako veľmi dobrý nápad to je, Lunička?“ vzdychol.
,,Je to super nápad, zažiješ večer svojho života,“ zašepkala som mu do ucha a prešla špičkou jazyka po lalôčiku.
,,Tak to aby som ti doprial ráno tvojho života,“ usmial sa a kľakol si. Nechal ma stáť a strčil hlavu pod moju sukňu. Rozkročila som sa o kúsok viac a keď odhrnul lem mojich nohavičiek, bruškami prstov som mu vkĺzla do vlasov. Držal ma za zadok oboma rukami, až som mala pocit, že sa ma snaží odšťaviť ako citrón. A presne v tej chvíli som si uvedomila, že na ňom mám najradšej, keď ma nemá dosť. Sunny zo mňa vylízal všetok egotrip a keď sa mi roztriasli nohy, chytil ma tak pevne, že sme boli len kúsok od toho, aby sa jeho hlava zrástla s mojim lonom.
,,TERAZ môžeme ísť na raňajky,“ postavil sa, zobral mi tvár do dlane a nechal ma ochutnať sa z jeho pier.
,,Raz z teba isto umrem,“ vzdychla som.

Bude to znieť čudne, ale moja obľúbená aktivita na Pohode je módna polícia. Vezmem si zo stánku párky, tresku, kávu, kofolu a koláčik, zaprasím si celé vnútro uhľohydrátmi a rankujem okoloidúcich od 1 – 10, podľa toho, ako veľmi hitli fashion strop, ktorý si toto miesto definitívne zaslúži.

Rozvalení na tulivakoch, s jedlom všade okolo, sme sa pozerali na krásnych ľudí v úžasných outfitoch, ako keby sme boli na tej najväčšej módnej prehliadke na svete.
,,Heeey, girl, nestratila si korunku náhodou?“ zakričala som na dievča v nádhernom kvetinovom overale a kovbojskom klobúku.
,,Nnnn…nie, prečo?“ zarazila sa.
,,Cause YOU LOOK LIKE A QUEEN!“ žmurkla som a ukázala na ňu. Dievčina sa rozosmiala a trochu zapýrila. Poďakovala a pokračovala vo svojej ceste za avokádovým toastom a sójovým lattéčkom. Nebudem ju súdiť, musíte jesť pičoviny, aby ste mohli v overale vyzerať tak, ako ona.
,,Ty si úžasná,“ zasmial sa Sunny s pečienkovými lokšami na papierovej tácke.
,,Aj ty, raňajkujúc lokše,“ krútila som hlavou.
,,Na obed si tak zajebem halušky, že to si ešte nezažila,“ privrel oči v blaženej predstave toho, čo sa o pár hodín udeje v jeho žalúdku.
,,Chýbalo ti Slovensko?“
,,Nie, Slovensko nie. Ale chýbali mi niektoré jedlá, na ktorých som vyrástol a mám ich stále rád. Skús zohnať v Sydney bryndzu, I dare you,“ viem tento mindset pochopiť, aj mne v Portugalsku chýbali rožky, horčica, kofola a Horalky. A párky z Jednoty. Len tie jedny jediné správne! Kým nežijete vonku, nikdy si neuvedomíte, ako veľmi vaše chute závisia od toho, kde ste vyrástli. Lebo mnohí z nás by vymenili pečené krevety za maslový rožok so šunkou a paprikou HNEĎ.
,,Pozri, aké má tá baba úžasné stehná,“ kývla som hlavou k bohyni so širokou panvou a nohami, že keby na nich stála republika, nemuseli by šikovní ľudia emigrovať.
,,Tak teraz sa môžem pozerať? Nebudú cirkusy? Jaké sú na to vôbec pravidlá, kedy mám priepustku?“ bol zmätený z náhlej absencie môjho žiarlenia.
,,Nebolo by lepšie to neanalyzovať a tešiť sa, že si ju dostal, dude?“ moje pravé obočie sa zodvihlo tak vysoko, že by ma za svoju tvár nechcela žiadna botoxová klinika.
,,Asi zisťujem, že ma dosť baví tvoja nepredvídateľnosť. Držíš ma v strehu,“ uškrnul sa. ,,Aha, čo tamten týpek?“ ukázal na bradatého hipstera so sánkou podľa pravítka a úžasne farebnými kérkami po celých ramenách.
,,To je Jakub! Heeeey!“ zamávala som mu. ,,Postavila by som sa, ale som obložená jedlom,“ povedala som mu, keď prišiel so širokým úsmevom až k nám.
,,Drahá,“ pobozkal ma na obe líca.
,,Práve hráme hru Ukáž na najkrajšieho človeka na Pohode a tu láska môjho života sa nehanbila pointnúť na teba. Jakub – Sunny,“ zoznámila som ich.
,,Veľmi ma teší,“ podal mu ruku. ,,A budem mať neskôr určite veľa otázok,“ pozrel na mňa zneistene.
,,I know,“ žmurkla som a našpúlila pery jeho smerom. Znova ma pobozkal na obe líca a rozlúčil sa.
,,I have some questions, lady!“ povedal Sunny nahlas a mne skoro vybehla nosom nakrájaná paprika.
,,Go ahead,“ vedela som, čo príde.
,,Koľko je tu ľudí, ktorých poznáš? A prečo sú všetci Jakub?“
,,Neviem, koľko ich tu je, ale Jakubov kolektujem od puberty. Je to pekné meno. A pekní muži,“ uškrnula som sa. Sunny sa nesmial.
,,Ukážem prstom na jedného nabúchaného hipstera, aj ten ťa isto videl nahú,“ vzdychol.
,,Mmmm…“ zahryzla som si do jazyka a prežúvala raňajky.
,,Čo mmm? Jak mmm?“ viem, že žartoval, ale trochu ho to škrabalo v mozgu.
,,Nepýtaj sa na veci, na ktoré nechceš poznať odpoveď, láska,“ držala som v ruke párok a Sunny mi z neho polku odhryzol. ,,How dare you!“ povedala som pohoršene a on spokojne prežúval.
,,Pozná ten týpek tvojho muža?“
,,Yeah,“ prikývla som.
,,Nebojíš sa, že mu povie, čo tu videl?“ usmial sa.
,,Môj muž prestal byť mojim mužom v momente, ako si sa ma dotkol. Už je to len formalita, ktorú vyriešim hneď, ako prídem domov,“ mykla som ramenom a Sunny sa trochu zarazil. Myslím, že mu začínalo dochádzať, čo sa tu deje a ako veľmi vážne to vlastne je.
,,Na to, aká si citlivá žena, vieš niekedy povedať hrôzostrašnú vec. Ani sa ma to netýka a pritom sa ma to dotýka,“ chytil sa za srdce.
,,To je to moje stellium v Kozorožcovi,“ pokrčila som plecia. ,,Viem byť zlá. Ja len väčšinou nechcem byť.“
,,Hm,“ zostal zaseknutý kdesi vo vlastných myšlienkach.
,,Stalo sa niečo?“
,,Nie, ja len… dúfam, že sa nikdy do nikoho nezamiluješ tak veľmi ako do mňa a neprestanem byť tvojim mužom na lusknutie prsta,“ tieto momenty, keď má valid point a zároveň mám chuť sa uraziť, čo si to o mne myslí, mám vlastne veľmi rada. Lebo je to taký moment absolútnej úprimnosti, ktorá nie je prijemná, ale keď od toho trochu odstúpite, vlastne sa nemôžete hnevať na to, že vás niekto dobre pozná.
,,Budem ťa ľúbiť, kým budem vládať,“ to je maximum toho, čo môžem sľúbiť. Lebo sľubovať niekomu, že ho budete milovať navždy, je nebezpečné. A hlavne je to možno aj klamstvo. Ľudia sa počas života vyvíjajú a menia. Ak sa z neho stane agresívny alkoholik, čo po mne bude hádzať fľaše od borovičky, budem ho ľúbiť, len kým sa im budem vládať uhýbať. Myslím si dnes, že by som ho mohla prestať milovať najviac na svete? Isteže nie. Ale opýtajte sa ma o 20 rokov, 3 deti a 4 ázijské milenky neskôr, či ešte vládzem. Poviem vám.
,,Rád to poviem, aj keď práve nie som v tebe – zbožňujem tvoju hĺbku,“ pobozkal ma na líce.

Chodili sme celý deň po letisku od stanu k stanu, počúvali názory ľudí, ktoré nás zaujímali, aj také, ktoré vôbec. A keď slnko zaliezlo za oblaky a my sme unavení sedeli na balíkoch slamy, prišla tá správna chvíľa na dobrý nápad. Bez ladu a skladu dohrali a ja som Sunnyho chytila za ruku a viedla ho najprv do Billy po snacky a potom do stanu po zážitok.

,,Dnes zažiješ niečo výnimočné,“ kľakla som si a vyberala z nákupnej tašky všetko, po čom bude o tri až päť hodín veľmi túžiť.
,,Mám sa vyzliecť hneď?“
,,Preboha, nechaj kokot v gatiach aspoň päť minút veď,“ krútila som hlavou pobavene.
,,No tak zavlečieš ma do stanu a povieš, že zažijem niečo výnimočné, čo si mám jako myslieť,“ urazene si preložil ruky na prsiach.
,,Niečo pre teba mám,“ vybrala som z ruksaku malú krabičku s figúrkou klauna na vrchu.
,,Čo je toto za witchcraft,“ zobral si ju fascinovane do ruky. Opatrne ju otvoril a vo vnútri našiel pár malých farebných papierových štvorcov. Neisto sa na mňa pozrel a trochu rozpačito sa usmial. ,,Je to to, čo myslím?“
,,V čítaní tvojich myšlienok mám ešte drobné medzery, ale ak sa pýtaš, či sú to najlepšie psychadeliká na svete v ich najčistejšej forme, tak definitivíne áno,“ vybrala som von jeden papierik a roztrhla ho napoly. Jednu polku som si strčila pod jazyka a druhú podala Sunnymu. ,,Nie je to povinné. Ale bude sa ti to páčiť,“ usmiala som sa.
,,Mám si to strčiť pod jazyk a nechať to tam, či to mám prehltnúť?“ zobral si kúsok papierika na prst.
,,Ako chceš,“ mykla som ramenom. ,,Je lepšie to nechať trochu roztopiť pod jazykom, ale ľudia, čo nemajú radi ten pocit papiera v ústach, to môžu aj zapiť vodou. Len ten nástup bude trvať dlhšie. Nebudeš sfetovaný za hodinu, ale možno za tri. Šak ale, neponáhľame sa,“ zasmiala som sa.
,,Koľko toho je v tom papieri a na ako dlho ma to odjebe?“ milujem, keď zbiera dáta.
,,Je to 75 mikrogramov v tej polke, odhadujem to na 10-12 hodín. Ale nečakaj, že budeš len ležať s vyplazeným jazykom. Je to komunikatívna substancia, budeš sa chcieť rozprávať. A jesť. A piť. A jebať jak zmyslov zbavený. A tak,“ uvelebila som sa vedľa neho a z ruksaku vytiahla ďalšiu zázračnú krabičku.
,,Preboha, koľko tých škatuliek máš?!“ prišiel na Woodstock a čuduje sa?
,,Len dve, nemyslím, že potrebuješ viac ako tripy a trávu,“ otvorila som ju, vytiahla voňavú šišku a začala ju drobiť medzi prstami.
,,Oh, damn… stay trippy, little hippie,“ nadýchol sa, vydýchol a strčil si papierik do úst.
,,Dám na teba pozor, neboj,“ vtisla som mu bozk na líce. ,,Poď, trochu sa pomotáme, kým to začne šľapať, potom sa vrátime späť,“ strčila som si do vrecka kokosovú fidorku. Možno ju budem potrebovať. Zapálila som si a vyfúkla dym Sunnyho smerom.
,,Ty si sa narodila v totálne zlej dobe,“ krútil hlavou.
,,Ale keby som sa narodila v 60-kach, dnes by som bola príliš stará ešte aj pre teba, love.“
,,No čo ja viem… taká mamča okolo šesťdesiatky… šak tiež nie zle,“ zamyslel sa.
,,Tvoja cieľová skupina sú vlastne všetky ženy, pri ktorých už to je legálne a ktoré ešte majú tep, žehej?“ vzdychla som si.
,,Noo,“ pozrel sa na mňa trochu previnilo. Šak ale čo má robiť… je len človek a všade okolo sú pičky v letných šatách. Muži sú také chúďatká…
,,Odkedy tripuješ?“ spýtal sa ma s citronádou v ruke tvrdiac, že nikdy nebola taká dobrá.
,,Prvýkrát som mala na výške. Som mala 20-something… A druhýkrát až keď som mala 27. Odvtedy som neprestala,“ cucla som si z jeho slamky.
,,To je dosť neskoro. Aká zodpovedná feťáčka si ty, láska,“ pohladkal ma po vlasoch.
,,Tripy nie sú pre deti. Hoci teda, možno aj sú, lebo v 60. rokoch robili Hoffmann a Leary pokusy na tehotných ženách, ale potom ich kokot Nixon skipol… Learyho syn tvrdí, že výsledky výskumu boli také, aké som aj predpokladala – plody mali viac mozgových spojení, dokázali sa rýchlejšie učiť a v neskoršej mladosti dosahovali lepšie študijné výsledky. LSD nie je neurotoxické. Je to ako potravinka pre mozoček. Ale to hovoríme o mikrodávkach. Makro dokáže podľa mňa poňať len naozaj dospelý a vyrovnaný človek, ktorý vie, že si to má užiť. Inak, keby si mal neodolateľnú chuť maľovať, môžeme ísť do family zóny. Majú fixky. Aj také fúkacie! Len povedz, čo potrebuješ, keď k tomu príde. Zariadime, dobre?“ pritúlila som sa a Sunny sa zhlboka nadýchol vône mojich vlasov.
,,Ty moja potravinka pre mozoček,“ hladkal a bozkával ma. ,,Ty vieš toľko vecí o tak čudných oblastiach. I love it,“ zašepkal mi. ,,Čo mám čakať za pocity?“
,,Farby budú farbiť! Akože červená bude červenšia, modrá modrejšia… svet bude vyzerať o kus krajšie. Budeš dosť neznesiteľne šťastný a zamotáš sa do myšlienkových labyrintov ako ešte nikdy. Možno vymyslíš niečo perfektné, to sa mi občas deje. Veľmi odporúčam vyzuť si topánky a chodiť po tráve naboso, to je na tripe úplne najlepší pocit. Teda hneď po tom dotýkať sa niekoho. Ja sa pri tom najradšej dívam v noci na nebo. Vesmír ti zrazu dosť rozumie,“ tešila som sa na to, čo príde.

Slnko zapadalo za horizont a my sme sa k sebe túlili kdesi pri Kofola stagei, keď mnou prešla dobre známa vlna. Pozrela som sa na Sunnyho a jeho široké zreničky mi prezradili, že sme na tom rovnako.
,,Ten týpek, čo teraz hrá, sa volá Sunnbrella,“ zasmiala som sa a Sunny tiež.
,,To bude môj spirit animal!“ ľahol si na chrbát vedľa mňa. Keď som sa na neho mohla pozerať zhora, boli to vzácne okamihy.
,,No hlavne je to syn Mekyho Žbirku, čo hrá shoegaze. Keby si nevedel, čo je shoegaze, tak to je britský rock z prelomu 80. a 90. rokov – hlučné gitary, nevýrazný spev, you know,“ vytiahla som z vrecka fidorku, polku z nej odlomila a strčila ju Sunnymu do úst. ,,Daj si cukor, je čas,“ z mojej tváre neodchádzal úškrn. Páčilo sa mi, že nevie, čo príde. A páčilo sa mi aj, že ja viem presne. Vlastne úplne vždy okrem tejto situácie sme mali vymenené role. Ja neviem nikdy nič, lebo som ponorená do pocitov, s ktorými sa musím dealovať a on bol natoľko gentleman, že za všetko ostatné v našom vzťahu (a mojom živote) prevzal zodpovednosť za mňa. Úprimne, možno som sa do neho zamilovala, lebo sa vďaka nemu cítim oveľa ľahšie. A nielen pre jeho chubby chick fetiš.
,,Odkiaľ ty vieš toľko čudných vecí,“ bola rečnícka otázka.
,,Občas vytiahnem z hlavy fakt a neviem, kde sa tam vzal a prečo tam namiesto neho nezostal nejaký, čo ja viem, vzorec kyseliny sírovej, alebo čo,“ niekedy by som rada vedela aj niečo prospešné.
,,H2SO4, láska. Kľud, čo zbytočné nevieš ty, to viem ja,“ načiahol ku mne ruku, aby ma pohladkal po tvári. Vzala som ju do dlane a pobozkala ho na hánky.
,,To nie je zbytočné, veď to je dôležitá informácia!“
,,Napríklad prečo? Keby sa ti doma vedľa fľaše s colou váľala nejaká kyselina sírová, aby si ju náhodou nevypila?!“ udrel sa druhou dlaňou do čela a ja som sa rozosmiala, lebo mi práve došlo, že v živote máte asi väčšiu šancu dostať sa k shoegaze hudbe, ako ku kyseline sírovej.

Z davu ľudí, ktorý sa presúval od jedného interpreta k druhému, sa zrazu vynorili známe tváre so širokým úsmevom.
,,Ahá! To je Kubo a Jakub!“ zamávala som im.
,,Metaverse, dopiči,“ vzdychol a neochotne sa posadil.
,,Čaute, papulky,“ vstala som a oboch ich objala.
,,Vo vašej sociálnej skupine sa objímate vždy, keď sa stretnete? Aj keby to bolo 20x za deň? To je aké zlaté. A nevšedné,“ pozeral sa na nás sediac na zemi s pokrčenými nohami a lakťami prehodenými cez kolená. ,,Hi, guys,“ zamával im.
,,Ináč to neni zlý point, som si práve uvedomil, že to robím len s deckami z Akadémie,“ uznanlivo pokrčil Jakub spodnú peru a všetci sme si sadli.
,,Ja si ani neviem predstaviť stretnúť niekoho zo školy a nepomojkať ho, šak by som snáď musel vrátiť diplom! Okrem toho, no veď sa na ňu pozri, no aha ju, no neni miláček?“ uštipol ma Kubo do líca.
,,No to teda jeee,“ urobil Sunny to isté.
,,Neopováž sa!“ vystieral ku mne ruku Jakub a chlapci sa náramne bavili. ,,Nenávidím, dopiče,“ utierala som si moje znásilnené líca.
,,Aj ste boli na niečom fajnovom?“ spýtal sa Kubo a vyťahoval z ruksaku dlhé papieriky, drtičku, tabak, marihuanu a malý mechanický kombajn.
,,Stále nevieš motať brká? Daj sem, LAMO!“ zobrala som mu to a pustila sa do svojho obľúbeného rituálu.
,,Neboli sme na ničom tak zaujímavom, aby sa o tom dalo hovoriť. Boli sme na Brezine!“ povedal víťazoslávne.
,,Fakt? Išli ste na Brezku? Cool, cool… bože, koľko sme tam chodili vyhulovať. Celú mladosť tam robila toto,“ ukázal na mňa.
,,Počkaj, vy ste sa poznali ešte pred výškou?“ zarazil sa Jakub.
,,Jasné, roky. My sme sa spoznali úplne ezo style, dopiči,“ zaspomínal Kubo na naše začiatky.
,,Alečo, tell me more,“ uškŕňal sa Sunny.
,,Long story short: Raz v noci som sa prechádzala po blogu SMEčka a uvidela som tam nejaký príspevok od chalana, ktorý mal skvelú fotku. Blog nič moc, ale ten ksicht bol úžasne zaujímavý. Tak som mu napísala. Ozval sa po pár dňoch, že čítal moje veci a je ohromený a poďme spolu niečo robiť. Tak sme spustili taký online magazín a každý z nás prizval jedného kamoša do projektu. Ja Lindu a Tomáš zavolal Kuba. Boli sme na strednej, prvý asi rok sme sa poznali len cez ICQ,“ zaspomínala som si na časy spred 20 rokov.
,,A keď sme sa potom začali stretávať live… vlastne prvýkrát sme sa stretli tu. Teda nie tu, ale na stanici, prišla na Pohodu o dva dni skôr a behali sme nahúlení po Brezke jak z Anny zo Zeleného domu. No a ona potom išla na Akadémiu a ja som študoval geografiu na UKčke, lebo… neviem už prečo, asi ma inde nezobrali. A toľko do mňa jebala, aby som si podal prihlášku do Bystrice, že som po prvom semestri neodolal a urobil to,“ doplnil môj príbeh Kubo.
,,No a keďže komisia vždy zapriahne pár študentov prvého ročníka, aby pomáhali pri prijímačkách, tak Kubo mal vedomostný test na plný počet bodov,“ žmurkla som na neho.
,,Ty si podvádzal pri prijímačkách?!“ udrel ho do ramena prekvapený Jakub.
,,Ja nie, to ona!“ ukázal na mňa.
,,Nemusíš vedieť, kto šil kostýmy do filmu Ben Hurr, aby si bol dobrý scenárista. Ten test nedával zmysel. To ostatné spravil sám… Potrebovala som len istotu, že ho nepošlú do piče kvôli hovadine. Šípila som potenciál! Sa na neho pozri, dnes je to jeden z najlepších slovenských copywriterov. Urobila som dobre a urobila by som to zas,“ podala som každému z nich jedného ubaleného jointa.
,,Odjakživa si skladáš vesmír podľa seba?“ spýtal sa Sunny pobavene.
,,Robím, čo viem najlepšie,“ rozhodila som rukami.
,,A tohto fešáka tu si spoznala až v školských laviciach?“ ukázal na Jakuba.
,,Ja o tom nechcem hovoriť,“ pokrútila som hlavou.
,,Ani ja nie,“ urobil Jakub to isté.
,,Ja o tom hovoriť nemôžem,“ zdvihol Kubo defenzívne ruky a všetci sme sa zasmiali.
,,Klub putovných jointov a jeho secrects, bože, kam som sa to v tomto stave dostal,“ pokrútil hlavou.
,,Vy ste si čosi dali?“ rozosmial sa Kubo.
,,Tripa. Jeho prvý,“ usmiala som sa.
,,Aaaaawww! Lunička mala svoj prvý trip odo mňa!“ priznal Kubo pyšne. ,,Ako sa cítiš?“
,,Bolo mi dobre, kým som si nezačal predstavovať, že sa tieto dve papulky spoznali niekde na hajzloch v pokútnom bystrickom bare,“ díval sa striedavo na mňa a Jakuba.
,,No tak zas… to nie! Bolo to oveľa nevinnejšie. Ja som bol o ročník vyššie ako ona. A tuto kolega bol o ročník nižšie ako ona. Sme vlastne tri generácie scenáristov, sedíš vo veľmi dobrej spoločnosti, not gonna lie. Sedel som raz v učebni angličtiny, prišli prváci a zrazu okolo mňa prešlo dievča, ktoré mi omakalo biceps. Dosť ma to zaskočilo, ale ženy sa nebijú, tak som si ju nechal,“ žmurkol na mňa.
,,Chodili ste spolu?“ Sunny bol zmätený.
,,Ale kdeže,“ pobavila som sa možno až príliš nahlas. ,,Boli sme kamoši. Stále sme.“
,,Ty prídeš k cudziemu chlapovi, omakáš mu biceps a zrazu nevieš jak a ste kamoši?“
,,Yeah,“ prikývla som. ,,Mala som 18, bola som fearless,“ hodila som rukou.
,,Sme ináč pred polhodinou chceli ísť na ten Blondshell, Kubo,“ povedal Jakub a postavil sa. ,,Tešilo ma veľmi, dúfam, že sme ťa príliš nevydesili,“ podal Sunnymu ruku. ,,Táto osoba je najlepšia na svete, všetci ti kus závidíme,“ objal ma.
,,Čauky, lásky,“ Kubo urobil to isté a zmizli kdesi v diaľke v dave iných sympaťákov.
,,Daj bože, aby sme už niekedy stretli aj nejakú tvoju kamarátku,“ vzdychol.
,,Ako sa cítiš?“ videla som, že predýchava a nie stretnutie so scenáristami.
,,Je mi teplo. A je mi lepšie, keď ležím,“ rozvalil sa do trávy.
,,A keď otvoríš oči a pozrieš, napríklad, tam,“ ukázala som na stánok s Kofolou. ,,Vidíš takú bledozelenú clonu?“
,,To teda vidím,“ zasmial sa.
,,Good,“ ľahla som si vedľa neho a obaja sme sa dívali na nebo.

Som v spolku za zodpovedné fetovanie. A všetci psychonauti sveta by so mnou súhlasili – set & setting je dôležitý. Pohoda je ideálne kontrolované prostredie, kde máte všetko, čo potrebujete a zároveň ste v adekvátnom bezpečí. Milujem ten pocit, keď okolo mňa hrá hudba, v jednej ruke mám jointa, v druhej čapovanú Kofolu a vrastám sa do trávnika pod sebou, ako keby ma Zem objímala. Lepšie je už len, keď sa pri tom dotýkam kolenom alebo ramenom niekoho, kto sa cíti rovnako. Ten pocit jednoty so všetkým živým je neopísateľný.
,,Spomínam si, ako som raz videla dokument o tom, ako testovali LSD na armáde. Bolo to mega vtipné. Robili s nimi v tom stave dotazníky a vyhodnotenie bolo, že nie sú schopní ani ochotní počúvať rozkazy a vysmievajú sa vojne ako konceptu,“ keby sme liali tripy do vodojemu, možno by tu konečne bolo dobre, pomyslela som si.
,,Ľudia neschopní počúvať rozkazy museli Nixona dosť desiť, už chápem, prečo vám to zatrhol,“ kýval kolenami a zabáral prsty do trávy pod sebou.
,,Opíšeš mi, čo sa v tebe teraz deje?“ otočila som k nemu hlavu.
,,Mám v hrudi takú guličku radosti, ktorá mi vystreľuje do celého tela, je to miestami too much, ale je to príjemné. Myslel som si, že to bude oveľa… hm, ako by som to… ťažšie? A zatiaľ som schopný formulovať vety, tak som z toho v piči,“ oceňujem mužov, ktorí vedia svoje pocity opísať tak presne.
,,Gulička radosti je tiež môj spirit animal, nie že nie,“ zasmiala som sa. Sunny sa pretočil na bok a podoprel si hlavu rukou. Mlčky sa mi díval do tváre a natáčal si na prst prameň mojich vlasov.
,,Nemôžem uveriť, že sme tu,“ rozhliadal sa po okolí.
,,Že sme tu alebo že sme spolu?“
,,No veď jedno s druhým. Nechápem, jak sa nám podarilo zladiť to celé. Od kúpy leteniek, cez zázrak, že naše +1ky nechceli ísť s nami, až po plánované rodičovstvo na prvom rande. Čo nám šibe?“ krútil hlavou pobavený a trochu vydesený.
,,Uznávam, že to nie je tradičný spôsob… ale jedného dňa to bude skvelý príbeh pre vnúčatá,“ mávla som rukou.
,,Vedela si, že to bude tak dobrá story hneď, ako začala?“
,,Yeah,“ prikývla som.
,,How?“
,,Neviem, ako to môj mozog robí, je to istá prozreteľnosť. Uvidela som ťa a zamilovala som sa. Začali sa mi v hlave generovať obrazy, ktoré tam nemali odkiaľ byť. A potom som už len dúfala, že sa necháš zbaliť na cecky, ezo a humory. Lebo šak nič iné dopiči nemám!“
,,Cecky – ezo – humory je nápis na tričko jak víno,“ zasmial sa. ,,Si viac jak len cecky, ezo a humory, ale uznávam, že je to dobrý hook. Človek to neprescrolluje a bude si to pamätať. Ako tú bodku, ktorú na chate píšeš pred každou vetou. Máš neprekonateľné PR,“ prešiel mi jazykom po hornej pere a keď som vzdychla, začal ma bozkávať, ako keby sme tam boli celkom sami.
,,V rebríčku najkrajších zážitkov je bozkávať ťa na tripe v top trojke určite,“ pokračovali sme v načatom. Ako ma jeho strnisko škriabalo na tvári a jeho ruky putovali pod mojim tričkom, zabudla som na celý svet. Bolo mi jedno, či okolo nás prechádzajú ľudia, či je ešte svetlo alebo kto hrá práve na ktorom stagei. Iba som dúfala, že ten moment sa dá zmraziť a ja v ňom môžem zostať čo najdlhšie.

Keď som otvorila oči, na nebi už svietili hviezdy a my dvaja sme mali úplne spuchnuté pery. Sunny mal moju tvár v dlani a pozrel sa na mňa tak vážne, ako som to ešte nezažila.
,,Poďme si urobiť dieťa,“ zašepkal.
,,Počkaj,“ započúvala som sa do zvukov z hlavného pódia. ,,Už hrá Iggy, pome!“ postavili sme sa a odkráčali do stanu. Hneď, ako sa za nami zazipsoval, začal zo mňa Sunny strhávať oblečenie, masírovať mi prsia a bozkávať ma na krku. Cítila som, ako sa celé moje telo uvoľnilo. Bola som ako z gumy. Mohol ma modulovať ako chcel.
,,Dobrý bože,“ vyzliekol mi tričko a prisal sa raz k jednej a raz k druhej bradavke. Hnietol ich v rukách a čím viac ich nasával medzi perami, tým väčšie ústa si prial mať.
,,Už si predstavuješ, jak z nich ide mlieko, čo?“ zasmiala som sa a jeho smiech tlmili len moje prsia, medzi ktoré zaboril tvár a zhlboka sa nadýchol, ako keby chcel cítiť kus mojej duše na sliznici. Junkie.
,,Hell yeah, škoda, že ten stan nemá strešné okno, by som sa pri tom rád napájal na vesmír,“ neprestával sa láskať s mojim hrudníkom a ja som dostala skvelý nápad.
,,Počkaj,“ zastavila som ho. Odzipsovala som stan a nafukovací matrac kopla smerom ku vchodu. ,,Ľahni si na chrbát… tak, aby si mal hlavu vonku. Napojím ťa na vesmír,“ zašepkala som mu do ucha.
,,Veď tam budú ľudia!“ pozrel sa na mňa šokovane.
,,Všetci sú na Iggym, nikto tam nebude… come on,“ kývla som hlavou, Sunny neveriacky pokrútil hlavou, ale urobil, čo som povedala. Ľahol si, vystrčil von hlavu a zadíval sa na nebo, kým som ho vyzliekla zo šortiek a klesla obkročmo na jeho vtáka, kým vo mne nebol celý. Začala som hýbať panvou dopredu a dozadu a jeho triptamínová myseľ sa chvíľu dívala na hviezdy, chvíľu sa rúcala sama do seba a chvíľu pozorovala moje húpajúce sa prsia. Oprela som sa dlaňami o jeho stehná a vlnila panvou ako snáď ešte nikdy. Sunny zabudol na vesmír tam vonku, lebo vo vnútri sa dial o dosť fascinujúcejší úkaz. Vystrel ruky, pravou mi medzi palcom a ukazovákom zovrel bradavku a palec ľavej ruky pritlačil na klitoris. Zovrela som mu boky stehnami a sila orgazmu v tomto povznesenom stave bola úplne mimo tohto sveta. Presne v momente, keď som sa roztriasla, si Sunny nečakane sadol, pevne ma objal a jeho lačné pery ma hrýzli do krku, ako keď predátor loví korisť.
,,Vystriekaj ma,“ oprela som mu pery o ucho a nepríčetne vzdychla. Sunny ma oboma rukami chytil za ramená a zarazil sa do mňa ešte hlbšie. Prvá dávka jeho semena zaplavila moje vnútro tak intenzívne, že som zatínala panvové dno čo to šlo, aby sa zo mňa nedostala von ani kvapka. ,,Milujem ťa,“ zastonala som a medzi nami dvoma už nebol ani milimeter vzduchu.
,,Milujem ťa,“ pozrel sa mi hlboko do očí a ja som znova zavlnila panvou, aby som ho videla slastne privrieť viečka.

A keby bol svet taký, aký si ho predstavujem ja, sedeli by sme tam v tejto polohe a vychutnávali momentum… navždy. Bola to určujúca a prekrásna noc plná veľkých plánov, odvážnych dobrodružstiev, vyberania mien pre deti a zmierovania sa s faktom, že ak sa nám to dnes podarilo, tak o 9 mesiacov porodím… Barana.

Zajtra budeme musieť vymyslieť, ako navždy zmeníme naše životy. Ako prídeme domov a povieme ľuďom, s ktorými sme roky žili, že nás to síce mrzí, ale zvyšok života sme už sľúbili niekomu inému. Spôsobíme si vlastný karmagedon, aby sme na jeho ruinách postavili čosi o dosť krajšie, ako len vzdušný zámok. Budeme znášať hnev, plač, výčitky a otázky. Nebude to príjemné a možno nás bude miestami lákať nechať si túto noc len ako spomienku na mladosť a žiť ďalej bez zmeny a v pohodlí niečoho, čo už poznáme. Nič nie je celkom isté. Kým nie je zajtra.

Tak ešte chvíľu zajtrajšok nepríde. Ešte chvíľu sme tu len my dvaja, hviezdne nebo, vzduch, ktorý vonia letom a život, ktorý snáď začína v mojej maternici. A raz, dúfam, budeme tento príbeh (s drobnými autorskými úpravami) rozprávať našim deťom. My budeme predýchavať dojatie, oni trápno a tak nejako sa začne formovať ich vzťah k láske. Proste Pohoda.