Za kousek lásky šla bych světa kraj
a recitovala pri tom nadšene Máchov Máj.
Mám rád všetkých tvojich tisíc podôb ženy,
od práškového cukru na pere – po zvuky háravej feny.
Vraj ťa viem prekvapiť každý deň,
not to be dramatic, but… máš už ten prsteň?!
Vymýšľam matematický model večnosti,
vždy, keď sa môj zrak dotkne tvojich predností.
Som šťastná, že si súčasťou mojich kapitol,
ako dvorný šašo, čo nepotrebuje šapitó.
Najradšej ťa zabávam rannou cestou metrom.
Sľubujem, že ťa budem chrániť ako Tróju Hektor.
Presvedčili ťa moje bodky pred vetou?
Priznaj sa, si do mňa práve preto?
Som do teba, lebo viem, kde máš Venušu!
A za tými krivkami by som fakt bežal o dušu…
Nemala som tušenia – čo spôsobia
naše nepríčetné – štyri nočné obdobia…
Povedala si “Rob si so mnou čo len chceš“
a už si neviem predstaviť, že pri mojom dotyku nevzdychneš.
Trochu mi vadí, že spávaš málo a bezo mňa,
keď ty vstávaš, u mňa je ešte stále tma.
Nič si z toho nerob, ako tvoj soulmate
vydržím oveľa viac, snáď nie som žiadny šmejd!
Ja viem, ale stojí to čas…
starať sa o mňa. Teda, o Nás.
Mám tvoj obraz vypálený na vnútornej strane viečok!
Ľúbim ťa a nemusím sa pýtať prečo.
Napísala som ti poému takú,
nech vieš, že zlaté rybky (ne)mám ja na háku.
Si ako tvoja kniha, dievča – pripravená na vydaj.
A ja ťa nikdy nemám dosť… tak ešte kľudne pridaj.
No, včera bol deň otcov...ale nevadí, láske sa... ...
Celá debata | RSS tejto debaty