kontroverza

Nikdy som neveril na osud. Ani na znamenia, horoskopy, minulé životy, silu kryštálov či na to, že internet má byť miestom, kde sa robia dôležité životné rozhodnutia. Ale potom som Ju spoznal a začal som veriť hlavne v nás dvoch. Bolo príjemné piatkové popoludnie, šiel som sa prejsť k prístavu. Slnko začínalo zapadať za obzor a ja som si sadol na moje obľúbené schody. Chcel som ju počuť. U nej slnko len nedávno vyšlo. Vedel som, že je kdesi v kopcoch a behá.

,,Bože, ty krásne vzdycháš,“ zasmial som sa, keď upachtená zdvihla.
,,Ahoj, počkaj trošku,“ ledva lapala po dychu.
,,Kde si?“
,,Pri desivom strome, musím si sadnúť,“ myslím, že som počul, ako jej píska pľúcko.
,,Desivý strom je check point?“ predstavoval som si, ako jej pot steká po krku a kvapky si derú cestu jej telom cez žliabok medzi prsiami. Nemohol som sa zbaviť predstavy, ako jej pot steká po chrbtici a vytvára tak diaľnicu, na ktorej sa pretekajú všetky moje fetiše. Mal som nekonečnú chuť ju celú olízať.
,,Hej, tu si vždy sadnem, dám pár pozdravov slnku, trošku si zameditujem a bežím nazad. Som rada, že ťa počujem,“ a naozaj bola. Počul som to na jej hlase. Keby mohla, strčila by ruku do slúchadla a vytiahla ma z neho von. Keď sa nad tým zamyslím, asi ma nikdy nikto nechcel viac. Dosť som si to užíval.
,,Si spotená?“ zasníval som sa.
,,Strašne,“ počul som v tóne jej hlasu úškrn, lebo vedela, prečo sa pýtam. ,,Ty fetišista,“ zasmiala sa nahlas.
,,Musíš krásne voňať,“ povzdychol som si.
,,No to neviem,“ smiala sa ďalej. Mám rád, keď sa smeje.
,,Ale ja viem!“
,,Pretiahol by si ma opretú o desivý strom, keby si tu bol so mnou, však?“
,,Na všetky spôsoby,“ v mojej hlave už sa odohrával film, v ktorom hrala Luna hlavnú postavu a definitívne by nebol vhodný pre deti.

Vôbec neviem, kedy sa stala takou veľkou súčasťou môjho života. Bola to prvé, na čo som myslel, keď som sa zobudil a posledné, na čo som myslel, keď som zaspával. Vzrušovala ma jej odovzdanosť. Urobila by čokoľvek, čo by som chcel. Pre nejedného sociopata by to bolo neodolateľné! A preto som rád, že stretla mňa. Lebo ja som, relatívne, normálny. Aj keď, nikdy predtým som si žiadnu ženu nepredstavoval ako marionetu, ktorú vodím na motúzikoch. Až teraz. Ale to je možno len nejaká bizarná BDSM fantázia, ktorú vo mne jej submisivita odomkla, ktovie.

Nechal som ju odbehnúť jej rannú rutinu a keď vyšla zo sprchy, môj telefón zaplavili jej fotky. A môj mozog dopamín. Nedokážem zrátať, koľkokrát som mal erekciu na verejnosti len preto, lebo som nebol schopný počkať až domov, kým som otvoril chat s ňou.
BadGirl: Prečo si vlastne glitch?
glitch: Lebo sa tak niekedy cítim. Ako chyba v matrixe. Často sa mi stáva, že sa dívam okolo seba a nie som si istý, či som ja ten divný alebo svet okolo mňa je úplne mimo.
BadGirl: Som to hovorila! Žijeme v simulácii 👀
glitch: To definitívne žijeme. Lebo keby nie, už by som tie prsia cmúľal ako batoľa.
BadGirl: Veď už len chvíľu 😎 o mesiac sú tvoje!
glitch: Neviem sa ťa dočkať 🙂

Stále sme sa držali plánu, že prvé rande si dáme na Pohode. Mal som do posledného detailu premyslené, ako to bude vyzerať. Čo si oblečiem, čo si oblečie ona, pri ktorom motýľom krídle sa stretneme, čo jej poviem, kedy ju pobozkám, na ktorej strane budem vedľa nej kráčať, aj aký snack jej prinesiem. A možno urvem Kaščákovi aj jednu slnečnicu zo záhonu. Lebo ženy ľúbia kvety! Spriadal som tento plán celé dni. Mám rád plány. A zoznamy. Dávajú mi pocit kontroly, ktorý potrebujem, aby som bol v kľude.

BadGirl: Aj ja už strihám meter. A objednávam sa na depiláciu!
glitch: Budeš holá jak mláďa? 😂
BadGirl: Úplne na delfína!
glitch: Ale vieš, že to nemusíš, však? Jediné, čo by mi zabránilo v tom ťa vyjebať, by bol penis. Teda, keby si nejaký mala. A aj tým si nie som celkom istý, možno by som v sebe našiel zrazu chuť experimentovať 🤔
BadGirl: Nerobím to pre teba, robím to pre seba! No a trochu aj pre teba, nech nemáš plnú hubu chlpov 👀
glitch: Včera som tak premýšľal… akože, NOT TO BE EZO! Ale čisto hypoteticky! Čo ak sa pri spojení našich duší v jedno stane, že sa vytvorí ďalšia? 👀
BadGirl: Pýtaš sa ma, čo sa stane, ak otehotniem? 😂
glitch: Vlastne áno.

Nezvykol som toľko daydreamovať, kým som ju nepoznal. Ale včera som varil večeru a prepadla ma šialená myšlienka. Lebo po týždňoch komunikácie s Lunou viem presne, čo má rada a čo nie. A kombinácia mojej nadržanosti a jej fetišov môže spôsobiť problém. Teda dieťa. Takže… veľa problémov.

BadGirl: Ja verím v slobodnú voľbu ženy. Moja slobodná voľba by bola nechať si dieťa s jamkami v lícach. A cmučkať ho, kým nebude dosť veľké, aby sa dokázalo brániť mojej obsesívnej láske.
glitch: Fakt?
BadGirl: Nešla by som na interupciu, to neni moja cesta. No šak nejsom žiadny katoliban alebo čo, ale mám to tak odjakživa. Ak by bolo dieťa zdravé, tak si ho nechám a s veľkou radosťou. Lebo by bolo tvoje. A tak by som ho aj ľúbila. Ako teba.
glitch: Že ty si začala brať prenatálne vitamíny v tomto momente, žena?!
BadGirl: 😂 😂 😂 Nebuc sprostý, láskavo!
glitch: Som prekvapený a potešený zároveň 🙂
BadGirl: Ideme si urobiť dieťa? 👀
glitch: Je to too much?
BadGirl: 😂 😂 😂 Neviem, čo myslíš?
glitch: Myslím, že som pripravený 🙂
BadGirl: Na deti?
glitch: Na deti s tebou.
BadGirl: Občas povieš niečo, čo mi úplne vyskratuje mozog.

Nepovedala nie. Spýtal som sa cudzej ženy z internetu, či si so mnou urobí dieťa a ona nepovedala nie. Nehovorte mi, že toto nie je glitch in the matrix. Neuverím vám.

glitch: Ako by sme to zmanažovali?
BadGirl: Nevychovávala by som kukučku. To by som nikdy žiadnemu mužovi neurobila. Rozišla by som sa, hneď. A zvyšok by sa vybavil podľa toho, ako by si to chcel ty. Nenasťahovala by som sa k vám domov s veľkým pupkom a piesňou na perách hádam 😂 ako by si to chcel zmanažovať?
glitch: Ako dospelý a zodpovedný muž. Rozišiel by som sa a zohnal väčší byt. Nie kvôli dieťaťu, ale šak kam by som najebal tvoje tri kamióny kníh, asiže!
BadGirl: 😂
glitch: Budeš super mama. A NEUVERITEĽNE TI NARASTÚ CECKY! 😍
BadGirl: Potrebujem ešte väčšie? 🙄
glitch: Nepotrebuješ, ale ja si plánujem užiť každý benefit toho, že sa štvorky môžu zmeniť na sedmičky!
BadGirl: Popapáš bábätku mliečko 🙄
glitch: Veď len trošku 🙄
BadGirl: My sme TAK jebnutí 🤌
glitch: Nie som si celkom istý, ale toto je to plánované rodičovstvo? Či?
BadGirl: Áno, sme predsa zodpovední dospelí.
glitch: Lunička?
BadGirl: Áno?
glitch: Poďme robiť deti 😎
BadGirl: 😂 nedbám
glitch: Ale naozaj!

Myslel som to vážne. Vždy som chcel deti, ale vlastne som ani nevedel, ako veľmi ich chcem, kým som ju nespoznal. Uvedomujem si, ako choro to znie. Chcieť deti s niekým, koho ste v živote nestretli. Bola to akási intuitívna záležitosť. Mal som skrátka pocit, že to bude skvelá matka. Chcel som jej stáť pri hlave, keď bude rodiť a držať ju za ruku, kým mi bude nadávať, že sa k nej penisom už nikdy nepriblížim. Predstavoval som si, ako sedím na gauči a pozerám sa, ako v kresle dojčí moje dieťa a mne v hlave zostala už len myšlienka, aký som ja šťastný vyjebanec, že toto môžem zažívať.

Už to nebolo len zábavné snívanie s otvorenými očami. Bolo to veľmi autisticky, presne a tabuľkovo plánované rodičovstvo. Odohrávajúce sa v chatovacom okne na Reddite. A v menštruačnom kalendáriku Luny, ktorá horlivo počítala, či na Pohode bude ovulovať. Nestáli sme pred otázkou, ČO AK otehotnie. Skôr sme sa obávali, čo sa stane, ak nie, lebo sme si obaja vysnívali túto psychotickú cestu za rodinou až príliš detailne. Alebo možno len ja a ona bola skrátka iba príliš submisívna, aby mi povedala nie. Neviem.

Moja žena vyšla z kúpeľne a keď prechádzala obývačkou, usmiala sa na mňa. Zatiahol som ju na koniec sveta, aby som si teraz plánoval rodinu so ženou z iného konca sveta? Koľko má svet vôbec koncov a kde skončím ja, keď sa toto všetko podarí? Nemám rád pocit, že nemôžem mať všetko, čo chcem. Lebo ja by som to všetko naozaj chcel. Tak nejak… pohromade. Chcel by som si nechať ženu, vedľa ktorej spávam a chcel by som, aby na druhej strane postele ležala Luna a ja som mohol kedykoľvek čuchať k jej zátylku.

A skôr, ako si začnete hovoriť, čo som to za toxického kokota, spýtajte sa sami seba, či sa vám to v živote nestalo tiež. Aspoň jeden jediný krát. Že ste na chvíľu, alebo aj na veľmi dlho, milovali dvoch ľudí. Nie rovnakou láskou, ale zato rovnako veľmi. Buďte k sebe úprimní. Nemátal vás ešte bývalý, keď už ste žili so súčasným? Neboli ste chvíľu aspoň vo vnútri svojej hlavy zacyklení v predstave, ako vyzliekate blúzku kolegyni alebo sa štveráte na masívny chrbát trénera vo fitku? Nikdy ste sa tak veľmi neopili na chate, až ste skončili pri bozkávaní s vašim najbližším priateľom, z čoho je dnes už po tých rokoch len smiešna historka? No tak vidíte.

Všetci máme tajomstvá, o ktorých vieme iba my a ľudia, ktorí boli ich súčasťou. Robíme chyby a keby naši blízki vedeli, aké veľké, boli by zbytočne smutní. Tak si ich ukladáme do komôrky v srdci, v ktorej máme všetky naše hriechy a nikomu o nich nehovoríme. Až do chvíle, keď sa cítime tak slobodne a bezpečne, že tú Pandorinu skrinku otvoríme pri niekom, kto má pochopenie. No a potom… potom je už veľmi jednoduché chcieť toho človeka vysriekať uprostred hudobného festivalu, len aby ste zvýšili šancu na vaše navždy.

A neopovážte sa ma preto súdiť.