kontroverza

Myslím vždy tak tri až dvesto krokov vopred. Môj mozog nikdy nie je ticho. Pripomína to bzučanie včiel v úli. Myšlienky nechcú stíchnuť a projektujú scenáre budúcnosti v každej milisekunde. Asi aj preto som od rána v nie celkom prívetivej nálade. Sunny sa už pár hodín neozval. Konkrétne sedem. Nie, že by som to počítala. Dívala som sa na hodinky a počítala, koľko má práve teraz. V Austrálii bol večer. Nervózne som každých pár minút kmitala očami po ručičkách na hodinách v obývačke a čakala, kedy blikne môj telefón, ale nedialo sa nič.

Vonku začínalo byť už relatívne teplo. Bola som príliš nervózna a môj mozog generoval scenáre, v ktorých práve buď šukal so svojou frajerkou alebo sa na mňa len vysral a proste sa už neozve. Kdesi medzi tým vyskakovali predstavy toho, ako mu niečo stalo, ale tie dokážem zahnať najskôr. Lebo verím, že môj spirit team dáva pozor na všetkých, ktorých ľúbim.

Srdce mi bilo rýchlo, môj dych bol nepokojný a ruky sa mi zľahka triasli, keď som si obliekala šaty. Musela som kamsi von. Slnko už bolo vysoko, keď som prechádzala uličkou, kde býva čiernobiely kocúr. Sedáva v tieni vysokej palmy a celé dni sa olizuje. Gentleman. Jediný muž, ktorý je vždy tam, kde čakám, že bude. Hudba v sluchátkach na chvíľu prestala hrať a mobil zavibroval. Skoro mi vypadol z ruky, ako rýchlo som sa pozrela na displej. Zúfalka.

glitch: Hello there 🖖
BadGirl: čau 🙂
glitch: Tento tvoj pasívno-agresívny emotikon ma vždy vydesí 😂
BadGirl: Sa pasívno-agresívne usmievam? 👀
glitch: Prestaň ma gaslightovať a povedz, čo sa deje, žena 😉
BadGirl: Nič sa nedeje. Chýbal si mi 🙂
glitch: Aj ty mne, myslím na teba stále, keď tu nie som.
BadGirl: Aký si mal deň?
glitch: Moja žena mala chuť na sushi a kultúru, šli sme trochu do mesta, najedli sa a pozreli si koncert nejakej dosť sexy Japonky, čo hrala na husle v bare.
BadGirl: To znie, že si sa bavil 🙂
glitch: Bolo to super, čo tvoj deň?

A teraz čo mu mám povedať? No pravdu definitívne nie, lebo – chytila som úzkosť z toho, že si tu dlho nebol, až som sa šla bezprízorne prechádzať po meste – to nie je bohvieaká odpoveď. Bola som pasívno-agresívna, aj keď som nechcela byť. Lebo neurobil nič zlé. Len sa venoval životu a jeho žene. Kdesi na začiatku diskusie sme sa zhodli na tom, že +1 je ideálne pomenovanie ľudí, s ktorými zdieľame život, ale Sunny, bez toho, aby si to uvedomoval, robil z jeho +1 v mojich očiach človeka. Hovoril jej moja žena a ja som sa zakaždým, keď som si to prečítala, snažila ignorovať, aké emočné spektrum to so sebou prináša. Pritom, ten pocit, ktorý som mala, nebola žiarlivosť. Bola to skôr ľútosť, že mne sa nič také nedeje. Nikto tak o mne nehovorí. Nikto ma nenosí na rande, nikto neodvádza žiadnu prácu na vzťahu, v ktorom žijem. Nikto nenapĺňa moje potreby. To, aký bol Sunny k jeho žene, vo mne vyvolávalo pocit, že žijem v ešte zbytočnejšom zväzku, než som si myslela.

BadGirl: Nič špeciálne.
glitch: Nechceš mi niečo povedať?
BadGirl: Asi sa musím rozísť s týpkom z môjho gauča…
glitch: Kvôli mne?
BadGirl: V podstate… ale nie tak, ako si myslíš. Nekupujem letenku do Austrálie hneď zajtra, nie som úplný magor.
glitch: Stalo sa niečo?
BadGirl: Uvedomila som si, koľko snahy vyvíjaš, aby si udržal v chode všetko, na čom ti záleží. Chodíš do práce, venuješ sa frajerke, máš čas na mňa a stále ti ostáva priestor na záľuby, kamošov a debilné seriály. Chcem žiť s niekým, kto sa tiež snaží 🙂
glitch: Naučil som sa ohýbať čas 😎
BadGirl: Aj pravdu 😂
glitch: Hmm, zaujímavé. V skutočnosti, tú som zatiaľ ohýbať nemusel, lebo sa ma na nič také nespýtala, aby som musel klamať. Pravda ale tiež je, že si nejakým zvráteným spôsobom myslím, že toto nášmu vzťahu pomáha, neničí ho to. Som vďaka tebe šťastný a keď som šťastný, je šťastná aj moja žena.
BadGirl: Ahá… to je ale dôležité zistenie. Takže, čo sa tu vlastne deje? Som tvoj trenažér na emócie?
glitch: Nie, tak som to rozhodne nemyslel…
BadGirl: No ale presne tak si to povedal.
glitch: A možno som proste sebecký kokot a chcem čosi viac, aj keď mi nič nechýba.
BadGirl: Je dobre, že si zatiaľ nemusíš vyberať…
glitch: Zatiaľ?
BadGirl: Zatiaľ.

Nateraz nemám odvahu, aby som prichádzala so zúfalými návrhmi. Nič také som vlastne nikdy neurobila. Nikdy som sa nepostavila pred žiadneho muža a nepovedala „vyber si mňa“. Môj strach z odmietnutia je na to príliš veľký. Jedného dňa možno budem musieť prekročiť svoj tieň, ale dnes to ešte nebude. Akokoľvek nad tým premýšľam, Sunny by toho bol hoden. Ale keď si predstavím, ako sa dotrepem na koniec sveta medzi hady a pavúky, aby mi muž povedal, že je vlastne šťastný tak, ako je a že ho mrzí, že som smutná, stoja mi aj tie chlpy, ktoré nemám. Dokážem sa vydealovať iba s detinskými druhmi odmietnutia, ako ghosting. Lebo to nehovorí nič o mne, len o nezrelosti debila, ktorý nevie zmanažovať vlastné emócie. Ale keď sa vám niekto díva do očí, kým hovorí, že nie ste jeho prvá voľba, je to dosť osobné.

glitch: Mrzí ma, že tvoj +1 nerobí nič preto, aby ťa urobil šťastnou.

Tak. A je to tu. Ľútosť. Hovorila som vám…

BadGirl: Taký je life.
glitch: Máš kvôli nemu niekedy výčitky? Za to, čo tu robíme? Akože… cítiš sa zle?
BadGirl: Nie, to teda nemám 😂 Asi som z jadra svojho charakteru proste kurva.
glitch: Dnes je tvoja brutálna úprimnosť na vzostupe 😂 cením.
BadGirl: Nemrzí ma, že s tebou sexujem po telefóne. Nemrzí ma, že už týždne nespíme. Nemrzí ma, že si to radšej robím sama pri myšlienke na teba, ako by som mala spávať s ním. Nemrzí ma, že ťa ľúbim, Sunny.

Pustila som bombu na ničnetušiaceho chlapca na druhej strane sveta a neviem, čo som čakala, že sa stane. Proste to muselo von.

glitch: Trochu sa červenám… a ďakujem ❤️ Neviem, čo sa na také pekné veci hovorí.
BadGirl: Hlavne sa hovorí ďakujem…
glitch: 😂😂😂
BadGirl: Nemáš začo, aj nabudúce.
glitch: 😂😂😂
BadGirl: No hlavne, že sa bavíš 😉
glitch: Prepáč, princezná, budem musieť ísť, vrátim sa o pár hodín. Moja žena ma prekvapila lístkami do divadla, idem sa dať dokopy. Vidíme sa neskôr! Pa ❤️

Na konci ulice, na ktorej býva čiernobiely kocúr, som zastala a oprela sa o múrik. Nikdy som nebola ten typ, čo by utekal z boja a už vôbec nie z boja o najlepšieho chlapa na svete, ale… ak by som na moment z tejto rovnice odstránila svoje pocity a potreby, tak sú tam len dvaja ľudia, ktorí sa snažia, aby to medzi nimi fungovalo. Jeho žene muselo dať kopu roboty urobiť z neho muža, ktorým je dnes. Už by som mala byť dosť veľká nato, aby som vedela uznať kvality súpera a empatizovať s faktom, že som pre neho zaujímavá iba preto, lebo som taká nová a neošahaná. A keďže vieme, že muži sú slabí, krehkí a nemožní a nič neurobia za nás, mala by som jej v tomto sesterstve putovných nohavičiek vzdať hold a odporúčať sa niekam do piče z jeho zorného poľa. Bolo by to fér.

Lebo je lepšie byť tou, ktorá z výšky svojho ducha odmietne muža, ktorý už má ženu, ako byť tou, ktorú z nízkosti svojich pudov odmietne muž… lebo už má ženu. Lets that sink in.