kontroverza

Na niektoré pocity som naozaj príliš stará. Napríklad na pýrenie sa na verejnosti, keď počúvam hlasovku, v ktorej ani nie je nič úchylné. Len kombinácia toho hlasu, prejavu a zmyslu pre humor je taká nervydrásajúca, že nedokážem prestať. Hrá mi to v slučke celý deň. Keď idem do obchodu, keď behám do kopcov medzi palmami, keď varím a tancujem po kuchyni, keď utieram prach z poličiek s knihami a dúfam, že tam konečne čoskoro pribudne aj moja… Počúvam Sunnyho stále.

Keby som bola len o kúsok viac jebnutá, chcela by som od neho, aby mi načítal niektorú z dark romance sérií, kde sú muži dokonalí a ženy submisívne. Ale už beztak so mnou trávi toľko času, že by to zaiste žiaden odborník na duševné zdravie nikomu z nás neodporučil.

Myslel si, že bude našou spoločnou životnou tragédiou fakt, že nespáva sám. V tejto situácii nie som nováčik. Ale rozdiel medzi nami je v tom, že jeho to mrzí. Je mu ľúto, že sa nedopatrením nadchol pre niekoho iného. Miestami mám pocit, že je len kúsok od toho, aby si nechal na čelo vytetovať šarlátové písmeno. Neviem, načo je toto sebabičovanie dobré. Proste… stalo sa. Ako hovorí mantra všetkých cheaterov – na smrteľnej posteli predsa ľutuješ to, čo si neurobil, nie to, čo si urobil. Možno som o dosť horší človek, ako som si myslela.

Ja som na svojej ceste za láskou nekompromisná. Je mi jedno, čo to bude stáť. Nezaujíma ma, čo všetko sa kvôli tomu rozpadne, ak bude na konci tej cesty stáť zámok. Aj keby len vzdušný.

glitch: V kuloároch sa povráva, že očakávaš veľké gesto 😀
BadGirl: Ako veľmi divné je čítať to takto v priamom prenose?
glitch: Dosť brutálne. Nechápem, kedy to stíhaš, keď si celý deň píšeš so mnou, robíš, varíš a žiješ.
BadGirl: Píše to za mňa iné moje Ja v paralelnom vesmíre. Ja mu len robím admina a hádžem to na blog.
glitch: To je to jediné, čo dáva zmysel. Ty si čakala, že sa ráno zobudíš a budem ti posielať fotku z Lisabonu, čo?
BadGirl: Trochu.
glitch: Shit 🙂 Chcel by som byť taký frajer!
BadGirl: Chcela by som takého frajera 😀

Naozaj. Bolo by to super. Také rytierske. Nosí sa dnes ešte rytierska česť? Bojujú muži ešte o ženy svojho života? A ak hej, tak ktorí? Sú o tom nejaké videozáznamy, že sa to deje? Lebo, úprimne, nespomínam si na jediný príbeh za ostatných desať rokov, ktorí by nenapísal Netflix, kde muži chápu, že najväčší egotrip nie je nechať bojovať ženu o teba, ale dopriať jej zážitok z toho byť princeznou z rozprávok, ktoré skurvili jej detstvo!

glitch: Spomenieš si na čosi naozaj romantické, čo pre teba niekto urobil? A nehovor, prosím, že nič, lebo sa jak taká typická ryba úplne zosypem a rozplačem!🥹
BadGirl: Hmm… pamätám si, ako kvôli mne Bruno čosi hackol, aby som sa dozvedela pravdu. To bolo veľmi romantické. A raz mi jeden týpek kúpil na burze kníh originál Shakespearea. To bol celkom iný level romantiky. Ale ešte na strednej mi jeden chalan napísal báseň. Nespomínam si už na celú, ale pamätám si koniec: Kráčam si ja po múriku, žiarim ako lampión, ak ja nenarazím na Luničku, nech mňa zrazí kamión. Dosť vyhrotil.
glitch: 😂😂😂 Máš vskutku originálnych nápadníkov. Teraz aby som premýšľal, či sa mám na chrbte morskej korytnačky doplaviť k tebe domov alebo ti len ako darček pošlem dildo, ktoré bude odliatkom môjho penisu.
BadGirl: Vieš veľmi dobre, čo máš urobiť. Do veľkých gest ja nikomu kecať nebudem 😎
glitch: Si nekompromisná, pokiaľ ide o manipulatívnu psychológiu, not gonna lie 😎

Shit. Nepáči sa mi, že vie, čo robím. Sľúbila som sebe samej, že ja nebudem tá, kto to tentokrát vyrieši všetko za chlapa. A vlastne doteraz som to asi robila iba preto, lebo som skrátka nenachádzala mužov, ktorí by boli schopní prevziať takú zodpovednosť. Možno bude tento iný. A možno nie. Možno je to iba ďalšia z postavičiek do príbehov, ktoré tu po mne zostanú navždy. Pred pár týždňami sa ma ktosi spýtal, či mi nevadí, že si aj o 20 rokov budú môcť všetci prečítať o penisoch, s ktorými som strávila mladosť. A ja myslím, že nie. Lebo ľudí neokliešťujem iba na veľkosť ich genitálií. Úprimne, tie častokrát nestáli za veľa, ale príbeh keď bol dobrý, na inom nezáležalo.

Niektorí ľudia sú v našich životoch iba na moment. A niektorí nadlho. Ale keď o niekom napíšete, je tam navždy. V malej knižnici vo vnútri vašej hlavy a starého wordpressového rozhrania Pravdy, ktorá príliš často klame.

BadGirl: Je to už desať dní. A ja stále neviem, kam zmizol ten posledný týždeň. Ale všimla som si, že ostatné dni tu tráviš menej času a robíš veci, ktoré si robieval… predtým.
glitch: Hej, môj život sa delí na befor Luna a after Luna 😂
BadGirl: To je dobre… teda, že si sa vrátil k záľubám. Znie to zdravo. Ale som strašne znudená, keď na mňa nehovoríš, môj mozog si ťa vybral za dvorného zabávača 🙂
glitch: Mám nápad! Ale bude to znieť creepy…🥸
BadGirl: Počúvam 😂
glitch: Môžeme si zavolať cez čosi, ja neviem, teamsy alebo čo. Len to necháme bežať so zapnutým mikrofónom. Občas si môžeme čosi povedať, ale nie je to nevyhnutné. Len sa tak budeme počuť celý deň. Rozprávať, dýchať, pičovať, jesť… mohlo by to byť zábavné, NEBYŤ TO TAKÝ CRINGE, JA VIEM.
BadGirl: 😂😂😂 wau
glitch: Ako ďaleko som prekročil hranicu?
BadGirl: Tak ďaleko, že už si jednou nohou u mňa v obývačke. Znie to dobre, nechápem, že sme to ešte neurobili!
glitch: Mám rád, že si crazy 🙂

A tak sme sa, na desiaty deň, počuli v reálnom čase a celý deň. V jeho časopriestore chodili ľudia a ja som počúvala šum v jeho okolí, jeho dych, keď sa predieral hlúčikmi mešťanov v metre, aj jeho smiech, keď ktosi z kolegov povedal niečo vtipné. Miestami, keď bolo príliš ticho, niečo sa ma spýtal. A keď bol práve chvíľu sám, povedal mi čosi perverzné, čo ma prinútilo zakňučať. Neviem, či ma viac vzrušovalo to, čo mi hovoril, alebo to, koľko času so mnou trávil úplne dobrovoľne. Lebo bol rovnako závislý ako ja.

,,Nad čím premýšľaš?“ zašepkal mi do ucha, keď som práve písala čosi, v čom hral hlavnú postavu.
,,Nad tebou,“ sťažka som si vzdychla, lebo mi prerušil niť, ale rozvibroval ma od prstov na nohách po korienky vlasov, tak to až tak nevadí. ,,Chcela by som, aby si bol mojou zlatou rybkou a plnil mi priania. To by sa dalo vybaviť?“
Sunny sa zasmial. ,,No, ja by som plneniu tvojich želaní ochotne zasvätil život. Začneme tromi, dobre?“
,,Začneme jedným. Ja ich vlastne viac nemám, rybka,“ bola to pravda.
,,Počúvam.“
,,Chcem ťa stretnúť. Potrebujem do teba strčiť prstom, či si skutočný. Lebo ja si často a veľa vymýšľam ľudí aj situácie, aby mali pseudointelektuáli a real life úchyláci čo čítať…vieš.“
,,Mali by sme ísť niekam spolu na dovolenku. Kamsi na polcestu. Dubaj je v lete určite číre peklo, čo ty na to?“ zasmial sa.
,,Nie sme zosobášení a chceme hlavne jebať, podľa mňa toto neni dobrá destinácia na sexuálny turizmus,“ nepriestrelný argument.
,,Mám zato, že aj Afganistan je v tomto ročnom období nádherný,“ zasmial sa. ,,Dobre, teraz naozaj. Čo keby sme si z našej exotiky dali v lete pár týždňov na Slovensku obaja? To by mohlo mať ešte celkom iný vibe.“
,,Zlaďme kalendáre,“ hovorila som s ničnehovoriacim výrazom v tvári, lebo som bola medzi ľuďmi v coworku, ktorí mi síce nerozumeli ani slovo, ale čítať z ksichtu vedeli pomerne bezchybne.

Po súboji diárov a pár morálne šedých zdeleniach sme sa napokon dohodli, že náš týždeň bude ten od 7. júla. Pretože niet lepšieho miesta pre tajné avantúry, ako trojdňový festival v Trenčíne, z ktorého si aj tak nikto nič nepamätá. Naše prvé rande bude na Pohode. A kdesi okolo nás budú porozhadzovaní asi aj naši kamaráti, v horšom scenári aj partneri. Bude to ako pozerať porno, v ktorom ma šuká cudzí chlap, kým ten môj leží v posteli vedľa mňa a hrá sa na mobile nejakú videohru.

,,Budem dúfať, že moja plus jednotka nebude chcieť ísť. Vylíčim to ako leto s chalanmi a pánsku jazdu a smrad a nechutnosti… snáď ju to adekvátne odradí,“ vytvárať nepriestrelné stratégie je pri nevere kľúčové.
,,Môj muž tam bude chcieť ísť len za predpokladu, že ho o to budem vyslovene žiadať, inak si myslím, že si radšej užije víkend s playkom, pivom a kamošmi v klimatizovanom byte,“ ešteže žijem s takým ignorantom a môžem si dovoliť snovať plány jak Agata Christie z Wishu.
,,Moment,“ povedal a chvíľu som počula klopkať iba klávesnicu. ,,Okay, mám letenky, lístky a chatku, ktorá na tri dni v Trenčíne stojí toľko, jak plavba okolo sveta. Slovensko moje, otčina moja,“ zasmial sa.
,,Som rada, že si neočakával, že budeme súložiť v stane!“
,,Teším sa na to živočíšno, čo nám bude kandliť spod pazúch… aké naturálne sme si to vybrali, dopiči,“ keď pôvodný ošiaľ z tohto nápadu opadol, zrazu nám to prišlo bizarné. Ale už nebolo cesty späť, Sunny mal letenky domov a ja som ho v tom nemohla nechať samého. Bude si toho kvôli nim musieť vymyslieť príliš veľa. Ako autor viem, čomu ho vystavujem. Zavliekla som ho do morálne komplikovanej sféry, ktorá vyžaduje herecké výkony, klamstvá, zradu a to všetko pod hlavičkou wannabe vyššieho dobra a o kus väčšej lásky. Alebo len pod hlavičkou naozaj skvelého sexu, ktorý potom bude ľutovať. Ešte neviem.

Viem však, že chcem vidieť šialenstvo v očiach tohto chlapa. Chcem sa pozerať z bezprostrednej blízkosti na to, ako sa mu chvejú pery tesne predtým, ako ma začne bozkávať. A chcem to tak veľmi, že mi je jedno, že pri tom bude ďalších
30 000 ľudí v zmenenom stave vedomia pogujúcich na Massive attack.

Ulovila som zlatú rybku a odvtedy mi nič nechýba. Okrem neho.