kontroverza

Nemám rada reštaurácie. Majú obrusy a chcú od vás, aby ste nejedli rukami. Ale ľudia, ktorí jedia burger alebo pizzu príborom sú ako ľudia, čo si pri sexe nechávajú na nohách ponožky. Alebo ženy, ktoré odmietajú oral, lebo „si už vyčistili zuby“. Skrátka trestuhodné. Mám však rada krčmy. Také, kde majú dobré pivo a fajnovú klobásu z grilu. Krčmy, kde sa môže fajčiť. Také, kde nemusíš platiť, lebo tam máš otvorený účet. Krčmy, v ktorých si tak často, že ťa zdravia aj psy pohodené pod stolmi, ovíjajúce sa okolo nôh svojich opitých majiteľov. A presne takú som si otvorila.

Krčma na konci galaxie je moja debna s pieskom, do ktorej som strčila hlavu. Vykašľala som sa na všetko, čo som robila a odišla na koniec sveta. Aby som nalievala ľuďom, ktorí idú okolo, na ich ceste za stopovaním po galaxii.

Slnko zapadalo nad najkrajším miestom na svete a vo dverách kaviarne sa objavil vysoký starší muž so psom. Vyzliekol si jarný baloňák, prevesil ho cez operadlo stoličky, ku ktorej si pes sadol a usmial sa. Červené kreslo ho pohodlne objalo, pes vedľa neho si sadol spôsobne na zem a ja som spoza pultu vytiahla misku na vodu. Položila som ju pred zviera a spýtala sa muža, čo si dá on.
,,Máte happy hour?“
,,Áno, všetky miešané drinky za polovicu,“ usmiala som sa a podala mu nápojový lístok. Vystrel ruku, že ho nepotrebuje.
,,Tak mi prineste päť podľa vášho výberu,“ povedal sebavedomo.
,,Päť jedného druhu alebo päť rôznych?“ bola som zaskočená.
,,Nechám to na vás, vy ste odborník,“ mykol ramenom.
,,Okay,“ mám rada odvážnych zákazníkov.

Namiešala som mu daiquiri, mai tai a old fashioned. Príde mi, že muži pijú radšej drinky s rumom ako vodkou.
,,Skúsime to takto, máte tri a zistite, ktorý vám bude chutiť najviac a môžeme pokračovať,“ usmiala som sa.
,,Robíte to interaktívnym, to sa mi páči!“ vzal do ruky mai tai a imaginárne si so mnou pripil.
,,Nazdravie!“ popriala som mu a odcupitala naspäť za bar.

Dvere sa znova otvorili, moja zlatá partička sa už rútila k baru. Sú tu každý deň od otvorenia. Prídu na hodinu, keď sú drinky za polovicu, nahádžu do seba pár kokteilov a idú domov. Traja muži a jedna žena. Všetci pracujú v telekomunikačnej firme za rohom. Rozprávajú sa o tom, akých idiotských zákazníkov dnes zase zažili, kto s kým vo firme spáva a ako skvelo sa dajú ľudia ojebávať pri predaji cez telefón.

Chlap so psom sa na chvíľu započúval do ich rozprávania. Nepovedal nič, len ich počúval. Občas sa usmial a občas pohladil psa. Inak sa celý čas díval cez výklad von na ulicu. Kopal do seba jeden drink na druhým a vyzeral ako človek, ktorého po rokoch pustili z basy a dnes je najkrajší deň jeho života. Bol spokojný. Od okien budovy oproti sa odrážal západ slnka a muž k nemu otáčal tvár a nechával sa ohrievať sprostredkovanými lúčmi.

Opilci od telekomunikácií odišli a podali si kľučku s dvojicou dievčat, ktoré sú tu tak dvakrát do týždňa. Tiež stopárky, ale také iné. Také by Douglas Adams vo svojej knihe nikdy nemal. Možno tak Bukowski. Jedna je na voľnej nohe, teda nezamestnaná a druhá sa necháva vydržiavať nejakým ženatým chlapom, ktorý od nej chce, aby na neho každú druhú sobotu večer cikala vo vani. Dnes bola témou dňa antikoncepcia. Dievčatá sa dohadovali, či je lepšie nechať sa nabúchať a mať istotu doživotnej renty alebo začať radšej brať tabletky, aby sa tak náhodou nestalo a nezničili si postavu. Blondína bola na strane životnej istoty. Dlhými nechtami sa hrala so slamkou v pohári a argumentovala, že už má svoj vek a potrebuje si byť mužom istá. Mužom, ktorý má manželku. Bruneta bola z predstavy, že priberie dieťa aj placentu, absolútne zhrozená. Nervózne sa hrala s vlasmi a vyzerala, že to pár dní nedostala. Oči jej behali po miestnosti jak kokaínovému feťákovi a miestami koktala, keď hovorila o tom, že si nevie predstaviť byť matkou. Muž so psom sa uškŕňal a krútil hlavou.

Sledovala som úroveň jeho hladiny v pohároch a blížil sa dofinišovať tretí. Prešla som okolo pultu a prišla k jeho stolu.
,,Tak čo, ktorý to dnes vyhral?“ orosený pohár som si postavila na tácku a zvyšky kvapiek utrela do zástery.
,,Myslím, že moja staromódnosť,“ Old fashiond je drink gentlemanov, nie že nie.
,,A to som vás skôr tipovala na Hemingwaya! Ešte dva?“
,,Buďte taká láskavá,“ prikývol.
Vrátila som sa s dvoma ďalšími drinkami a položila ich pred muža. Sedel s tvárou otočenou k ulici a stále mu nemizol úsmev z tváre. Občas vytiahol z vrecka pár granúl a nechal psa olízať mu ruku.
,,Ako ste toto miesto objavili?“ odpil si a otočil sa ku mne.
,,Stopovala som a kdesi tu ma vypľulo…“
,,Na konci galaxie?“
,,Presne tak,“ povedala som takmer pošepky. Ani neviem prečo. Prišlo mi, že je to osobná informácia.
,,Utiekli ste pred niečím, však?“ kútiky jeho úst sa pohli a vytvorili milý vyrývačný úškrn.
,,A neutekáme pred niečím my všetci?“ neurčité odpovede na nepríjemné otázky sú moja doména.
,,Ja sa v mojom veku už dívam problémom rovno do tváre,“ postavil sa a zamával kreditkou. ,,Zrátajte mi to, prosím.“
Terminál pípol a muž mi zamával na pozdrav. Otvoril dvere, do jednej ruky chytil vodítko a druhú si strčil do vrecka baloňáku. Vytiahol bielu teleskopickú palicu a kráčal cez cestu naproti západu slnka.

Bol to skvelý joke. Utierala som bar a smiala sa ešte hodnú chvíľu. Že prídete o zrak, neznamená, že prídete o príbehy. A dokonca to ani neznamená, že máte prestať natáčať tvár k slnku. Pretože vždy, keď to urobíte, všetky tiene padnú za vás a môžete kráčať vpred.

Zamkla som a kráčala nočnou ulicou. Od hladiny oceánu sa odrážali hviezdy a vyzeralo to, že som naozaj na konci galaxie. A keby mali plochozemci pravdu, kráčala by som v ústrety prepadnutiu cez jej hranu. Lebo myslím, že tam musí byť čosi ešte úžasnejšie. Napríklad krčmy, v ktorých obsluhujú koaly v bikinách alebo také, kde vám pri nechutnom točení vína oproti svetlu personál odhryzne kus ega.

Všetko má svoj začiatok a koniec. Dokonca aj galaxie. A tam, kde všetko končí, treba vždy postaviť krčmu. Inak by nemali stopári zaslepení žiarou Mesiaca kde otáčať hlavu k Slnku. A v takom svete predsa nechce žiť nikto z nás.