Ukradnutá nevesta

Vystúpil som z auta, prešiel k dverám spolujazdca a oprel sa. Vedel som, že sa vráti. Poznám ju. Síce neviem celkom presne odkiaľ a vôbec, otravuje ma, že sa pýtate, ale poznám ju. Je vydesená a nadšená zároveň. Nevzdávam to s ňou a vy to tiež nevzdávajte. Urobil som pár hlbokých nádychov a výdychov a vo dverách paneláku sa objavila známa tvár. Vyzerala tak dve sekundy pred infarktom. Chvíľu som čakal, či pôjde ďalej a napokon som si povedal, že si to zmanažujem po svojom. Vybral som sa pomaly jej smerom. Po-ma-ly.

,,Si dávaš načas,“ povedala, keď som bol pár krokov od nej.
,,Mal som sa rozbehnúť? Čo sme na letisku?“ zaksichtil som sa a Ema sa rozosmiala. Trochu nervózne, ale zato veľmi milo. ,,Poď,“ rozpažil som a nechal ju vplávať mi do náručia. Potrebovala to viac, ako to chcela. A to už to chcela dosť intenzívne! Mám rád krehkosť silných žien. Je mi to sympatické, lebo viem, aké náročné je musieť v živote používať mozog. Je to vyčerpávajúce. Večer chcete len prísť domov a mať sa kde zrútiť. A ja, nie že by som si musel robiť PR, ale ženské zrútenia sú moja osobná expertíza. Som starý feminista, keď vidím rúcajúcu sa ženu, nám poruke rameno, vreckovku aj lubrikant.

Objal som ju a Ema sa konečne uvoľnila. Keď som jej zašiel rukou do vlasov, aby som si ju pritisol bližšie k hrudi, prestala dýchať a zaryla mi nechty do chrbta. ,,Dýchaj,“ zašepkal som jej do ucha a bruškami prstov premasírovával zátylok. A keby toto bol môj denníček, tak by som si sem zapísal – Dnes som počul ten najkrajší vzdych môjho života. Ale také veci chlapi nepíšu, takže toto je stále len vyjebaná beletria. Nebuďte sugestívni!

,,Toto sa určite nesmie,“ zamrmlala z delíria a jej studené ruky sa pomaly dostávali pod moje tričko. Mala privreté oči a ja by som sa na ten tranz dokázal pozerať od rána do večera.
,,No na ulici rozhodne nie,“ zasmial som sa, chytil ju okolo ramien a ťahal k autu, kým sa jej nevráti zmysel pre realitu. ,,Prestaň mi už utekať, nemám čas ťa naháňať,“ vzdychol som a zatvoril dvere.
,,To už som tiež niekedy v živote povedala,“ zamrmlala si popod nos mysliac si, že ju nepočujem.
Naklonil som sa tak blízko, aby cítila môj dych a zapol som jej pás. ,,Dám na teba pozor,“ žmurkol som. Celou cestou v aute bola ticho. Mala zatvorené oči a iba pokojne dýchala. Občas zaklipkala mihalnicami a keď sa lúč slnka dotkol jej dúhovky, oči jej žiarili nafialovo. To som tiež ešte nevidel. Ale spiacu ženu v aute som už videl veľakrát. Mám to rád. Ženy a deti v aute zaspávajú iba vtedy, keď sa cítia bezpečne. Muži v autách nezaspávajú vôbec nikdy. Kto by asi šoféroval? Spiace ženy za volantom?!
,,Tak poď,“ povedal som potichu a pohladkal ju po líci. Otvorila oči pýtala sa seba samej, kde to vlastne je. Mne zatiaľ nepovedala ani slovo.
,,Bude z toho rukojemnícka dráma? Skončím priviazaná o radiátor v tvojej pivnici?“ boli jej prvé slová. Čo iné by som vlastne čakal…
,,O týchto kinkoch sa porozprávame neskôr,“ odomkol som bránu.
,,Žiješ sám v takom veľkom dome?“
,,Áno, mám rád priestor. A ty budeš potrebovať šatník a pracovňu,“ zasmial som sa.
,,Poznáš ma 5 minút a už si nám domyslel zvyšok života?“ otočila sa ku mne pobavene kdesi medzi kuchyňou a chodbou. A presne tam som ju vtedy prvýkrát pobozkal. Na trojuholníku dlaždice, ktorý potom veľa rokov volala imelová dlaždica. A vždy, keď niečo varila a chcela pusu, povedala „imelová dlaždica“ a ja, čokoľvek som robil, vstal som a prišiel som ju pobozkať. Lebo mňa to nestálo veľa námahy a jej to robilo obrovskú radosť.
,,Počkaj ma tu, prosím,“ povedal som, vošiel do kúpeľne, hodil Toma Forda do koša a vliezol do sprchy. Toto dievča potrebuje korektívnu skúsenosť.

V obývačke išla telka a Ema sedela na gauči v tureckom sede a chrúmala oriešky. Fráza Cíť sa ako doma nemusela byť vypovedaná. Bolo to také drzé a prekrásne zároveň. Ako ona. Sadol som si vedľa nej s uterákom okolo bedier. Ema sa ku mne naklonila prežúvajúc oriešky.
,,Oh, wau, čo to je?“ oňuchávala ma ako drogový pes.
,,Nejaký arabský sprcháč,“ mykol som ramenom.
,,Habibi,“ zavrčala a ani jeden z nás neudržal smiech.
,,Idem sa obliecť.“
,,Ale nie veľmi!“ hodila na mňa psie oči a ja by som sa vo svojom veku mal o dosť menej červenať. Ale keď vás dievča má chuť zjesť, je to odzbrojujúci pocit. Navliekol som si tepláky a vyvalil sa na gauč vedľa nej. Zosunula sa mi na holú hruď a kdesi tam začala jej púť mojim telom.

Mal som pocit, že na moment zabudla na celý svet. Bola tam len ona, moje brucho a vesmír, v ktorom nič viac nepotrebuje. Bol by som tu vôbec, keby som mal iné brucho? Možno lepšie nevedieť. Hladkal som ju po chrbte a občas jej zašiel rukou do vlasov. Tlmene vzdychala a keď som za ne zatiahol trochu viac, vzdychla naozaj nahlas. A také bolo naše oficiálne prvé rande. Balansovali sme na hrane, z ktorej sme nespadli, aj keď sme veľmi chceli. Keď sa Ema potom zo Slovenska vytratila a ja vlastne často tiež, rozprávali sme sa ďalej. Každý deň a celý deň. Volali sme si ráno, keď šla behať, aj večer, keď sa vrátila z práce. Volali sme si hocikedy a ja som mal dojem, že jej muž je možno cuckold. Ale do vzťahov iných ľudí sa nemiešam.

,,Kedy ťa znova uvidím?“ spýtal som sa jej asi po týždni. Má návykovú vôňu, potreboval som ďalšiu dávku.
,,Neviem, kedy ti to letí do Fara?“ zasmiala sa.
,,V stredu na tej pláži na konci sveta,“ usmial som sa a napadlo mi, že by som to naozaj mohol urobiť. Začal som si pozerať letenky v utorok poobede môžem byť s ňou.
,,Dobre, počkám ťa tam,“ zasmiala sa a potom sme sa asi hodinu rozprávali o všetkom, o čom hovoríte s človekom, ktorý sa vrátil domov z práce a vy ho milujete. Neviem celkom, či sme už pri láske, ale tak nejako si ju predstavujem.
V utorok som sa nemohol dočkať, aká bude prekvapená, že to nebol iba vtip. Viem, že si to myslí. V stredu ráno som sa najedol a cestou na Pláž z Konca sveta som jej kúpil ľadovú kávu. Vyzeralo to tam presne tak, ako hovorila. Nebol tam nikto. Iba vietor, kopa piesku a hory, ktoré sa nápadne podobali na tie z Pána prsteňov. Videl som ju z diaľky. Bola tam jediná a mala krikľavo žltú vestu s kapucňou. Sedela chrbtom, dívala sa na rozburácaný oceán a na ušiach mala veľké ružové sluchátka. Sadol som si vedľa nej a usmial sa. Na stotinu sekundy zapochybovala, či sa jej to nezdá. Dala si dolu sluchátka, skočila mi okolo krku a váľali sme sa plážou asi desať metrov, kým sme neboli celí od piesku.
,,Čo tu robíš?“ pišťala a dusila ma v objatí.
,,Povedala si, že tu budeš a ja som ťa naozaj veľmi chcel vidieť. Sľúbil som, že prídem a prišiel som,“ rozhodil som rukami a v Eminom pohľade videl, že prepočítava. ,,Čo? To sa nestáva?“
,,Nie, to sa veru nestáva,“ povedala už celkom pokojne. ,,Musíš byť vždy najlepší vo všetkom, čo robíš, Simon?“
,,Som už taký,“ pokrčil som ramenom a snažil sa oprášiť z jej pokožky piesok, aby som ju mohol pobozkať.
,,Vyzleč sa a poď,“ rozbehla sa smerom k oceánu.
,,Nebude to studené?“ zamyslel som sa.
,,Nebuď pussy,“ rozosmiala sa a vbehla do vĺn. ,,Ja to milujem,“ vzdychla a otŕčala tvár slnku, kým splývala na hladine.
Priplával som k nej a omýval jej zvyšky piesku z chrbta a ramien. ,,Zakloň hlavu,“ zašepkal som jej a snažil sa dostať zrnká z jej vlasov, ale vlastne som sa skôr iba chcel dotýkať jej hlavy a počuť ju stonať aj v 16 stupňovej vode. Plávali sme asi pol hodinu, keď sme vyšli na breh a sadli si na deku, Ema sa rozhliadla. Stále sme tam boli sami.
,,Nemôžem uveriť, že si prišiel,“ zašepkala mi do ucha a pobozkala ma na líce. Oprela si hlavu o moje rameno a ja som ju pobozkal na čelo, lebo mi kedysi dávno povedala, že to má najradšej na svete. Hneď vedľa nugátu a vody. Mal som zato, že bozkávať ženy na čelo je bežná prax, ale možno je pre každého z nás bežné čosi iné.
,,Nemôžem uveriť, že bol ktosi taký hlúpy a neprišiel,“ vstal som, oprášil deku, vzal Emu za ruku a viedol si ju plážou k autu, ako keby bola moja. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa tam niekde objavil jej muž alebo ktosi známy. Bolo jej to jedno. Príliš ju tešilo, že ma vidí, než aby riešila, kto každý nás môže stretnúť.

Prebozkával som s ňou dve hodiny v hotelovej izbe a cítil som sa ako bankový lupič na úteku. Robím niečo úžasné a nesprávne zároveň, ale nemôžem s tým prestať. ,,Nemôžem sa s tebou vyspať,“ mumlala pomedzi bozky a ja som sa naozaj dobre bavil.
,,Nebudeme spať, sľubujem,“ nasal som jej ušný lalôčik a bolo to ako keby v nej niekto zhasol a znova zasvietil. Zaborila mi nechty do ramien a ja som vedel, že si s ňou už môžem robiť čo len chcem. Olízal som v to popoludnie každý kúsok jej tela. Vytiekla mi do úst ako čerstvé ovocie a celý čas rozprávala nádherné nezmysly, kým si tlačila moju hlavu bližšie k lonu. Užívam si ženy, ktoré si užívajú oral.
,,Čo povieš doma?“ spýtal som sa, keď mi ležala na hrudi vyčerpaná orgazmami.
,,Že som bola na konci sveta… a možno aj galaxie,“ usmiala sa a pobozkala ma.
,,Je mu jedno, kam chodíš?“
,,No veď doteraz nemal dôvod sa báť,“ zasmiala sa znova, ale teraz trochu nervóznejšie.
,,A už áno?“
,,Lets say…“ posadila sa. ,,Chcela by som si sadnúť na tvojho vtáka a zostať na ňom navždy. Tak čo myslíš?“ šepkala len pár milimetrov od mojej tváre a my obaja sme sa v tej chvíli tak trochu zbláznili. Miloval som sa s ňou hodiny. Nedokázal som prestať, keď som videl, ako vlní bokmi a počul, ako si pýta viac. V tom momente som pochopil všetky jej strachy. Vedela, aké dobré to bude skôr, ako sa to stalo. Vedela, že si nebudeme vedieť odoprieť ten transcendentálny extatický pocit, ktorý núti ľudí viesť vojny a prichádzať o majetky. Večer som sa musel vrátiť domov, na druhý deň som letel do Bruselu. Odbehol som si na rýchlovku na koniec Európy, videl ženu, ktorá vonia ako čínska čerešňa a ku káve som si dal dva vaječné pastely, aké sa dajú kúpiť iba tam.

Ďalšie mesiace nevyzerali inak. Stretávali sme sa v najrôznejších častiach Európy, väčšinou iba na jednu noc, pretože niekto z nás musel letieť ďalej. Počas jedného víkendu som ležal vo svojej talianskej posteli a slovenskej spálni a uvedomil si, že Ema pozerá akési video so zadkom vystrčeným do luftu. Odložil som šálku s kávu, uhryzol ju a zvalil sa na ňu. Smiala sa a kopala nohami, kým som si na ňu neľahol a nechytil jej ruky nad hlavou. Ležala na chrbte a dívala sa mi do tváre. Dýchala rýchlo, chcel som počkať, kým sa jej dych spomalí a upokojí sa. Ale nebol som pripravený na ten pohľad.
,,Prestaň,“ povedal som a bol trochu v rozpakoch.
,,Čo? Veď nič nerobím,“ zasmiala sa.
,,Je príliš jednoduché čítať ti myšlienky, nútiš ma červenať sa.“
,,No dobre,“ pobozkala ma na špičku nosa.
,,Okay, just say it. ONCE!“
,,You are so fucking hot,“ zašepkala a obaja sme sa rozosmiali. A keby sa niekto pýtal, či nie som na tento egotrip už starý, tak… môžem jebať! Mám 43 a v plachtách sa mi roztápajú zamilované tridsiatničky, budem si mať egotrip aký chcem. Navyše, čím viac som sa jej páčil, tým viac som ju chcel. V jej výraze bolo čosi bezprecedentne adoračné, čo ma nútilo prechádzať jej žaluďom po perách vždy, keď som mohol. Nemohol som sa nabažiť toho, ako sa pri tom na mňa pozerala.

Zvalil som sa vedľa nej a videl som, že sa čosi v jej pohľade zmenilo. ,,Mám ho opustiť?“ zamyslela sa.
,,To je skutočná alebo rečnícka otázka?“
,,Skutočná. Mám to urobiť?“ zvraštila čelo.
Myslím, že čakala, že jej poviem, aby sa rozhodla podľa seba. Ale ja som na ňu nechcel hádzať zodpovednosť za nás oboch. Mám pocit, že to robili všetci predo mnou. Bol som si odvážne istý, že to zvládneme. Že môžeme spolu žiť a nebude mi vadiť, že v tom veľkom dome nie som viac sám. Že nebudem mať chuť spávať s inými ženami. Že som našiel, čo som nehľadal, ale ujsť si to nenechám, pretože nie som debil. Otočím jej život hore nohami, aby som k nemu mal lepší prístup.
,,Just do it. Sľúbil som predsa, že dám na teba pozor,“ možno by som s týmito adrenalínovými záľubami mal prestať… pomyslel som si, keď vytáčala číslo svojho muža oblečená v mojom tričku a ulepená od môjho semena.

Nebezpečná závislosť

10.04.2025

,,Nechápem, že ešte nemám private jet,“ vzdychla som otrávene do telefónu. Na obrazovke pobavená tvár mojej kamošky krútila očami. ,,Zase do teba vstúpila tvoja vnútorná Kardashianka?“ zasmiala sa. ,,Rada lietam, ale nebaví ma ten prejebaný čas. Aj keď…“ žmurkla som a natočila telefón na chlapíka sediaceho vedľa mňa. ,,Uhm, to je dosť [...]

Zomrela som, ale už je dobre

19.03.2025

,,Ale čáu, teba som sto rokov nevidel, kde si bola?“ tak väčšinou reagujú ľudia, keď ma stretnú. Asi to znamená, že nie som veľmi spoločenská. Čo je pravda. Niektorí už aj zabudli, že so mnou vlastne pracujú, tak dlho do mňa nevrazili v kuchynke. Bola som dlho preč. Jak Ken Kesey. Lebo som spadla na hlavu. A tentokrát, výnimočne, doslova. Bolo chvíľu po Novom roku [...]

Kritici myslenia

14.03.2025

Moje vyložené nohy v ružových pančuchách vyzerali v jeho lone dokonalo. Majú muži vôbec lono? Vytiahla som telefón a urobila fotku. Vincent zdvihol oči od rozčítaných strán a cez rám okuliarov sa na mňa s úsmevom zadíval. ,,Robíš si usvedčujúce dôkazy o absolútnej absencii tvojej pracovnej morálky?“ chytil ma za lýtko a zaťal zuby. Rozosmiala som sa, lebo to [...]

fico, kongresmani

Premiér Fico rokoval s delegáciou amerických kongresmanov

12.04.2025 22:46

Na rokovaniach sa zúčastnili aj minister obrany Kaliňák, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Eštok a veľvyslanec USA na Slovensku Rana.

Maďarsko pochod Prid demonštrácia

Tisíce ľudí v Budapešti zase protestovali, zosmiešňovali Orbána

12.04.2025 22:00

Sobotné zhromaždenie zvolala mimoparlamentná Maďarská strana dvojchvostého psa.

japonsko, osaka, expo 2025

V Osake sa konal otvárací ceremoniál svetovej výstavy Expo 2025

12.04.2025 21:54

Zastúpenie na Expe 2025 má aj Slovenská republika.

kvety, mráz, ovocné stromy, poškodenie mrazom,

SHMÚ varuje pred nočným mrazom vo viacerých okresoch Slovenska

12.04.2025 19:30

Očakávaný mráz je v danej ročnej dobe a oblasti zriedkavý a môže poškodiť vegetáciu nižšieho vzrastu.

kontroverza

Autor robí zo svojej múzy štetku a stáva sa jej pasákom. Vitajte v mojom bordeli 🥂

Štatistiky blogu

Počet článkov: 340
Celková čítanosť: 1032045x
Priemerná čítanosť článkov: 3035x

Autor blogu

Odkazy