kontroverza

Moje vyložené nohy v ružových pančuchách vyzerali v jeho lone dokonalo. Majú muži vôbec lono? Vytiahla som telefón a urobila fotku. Vincent zdvihol oči od rozčítaných strán a cez rám okuliarov sa na mňa s úsmevom zadíval.
,,Robíš si usvedčujúce dôkazy o absolútnej absencii tvojej pracovnej morálky?“ chytil ma za lýtko a zaťal zuby. Rozosmiala som sa, lebo to šteklilo a aj preto, že je to jeden z mála ľudí, ktorí ma dokážu situačne pobaviť.
,,Veď ja pilne pracujem, len sa mi robí lepšie, keď ťa pri tom cítim,“ prešla som palcom na nohe po vnútornej strane jeho stehien a Vincent sa rýchlo postavil.
,,O desať minút idem povedať tejto netalentovanej chudere, prečo jej nevydáme debut, nerozptyľuj ma. Zistil som, že neznášam začínajúcich autorov. Asi už starnem,“ vzdychol a sadol si naspäť. Keď sme skončili školu, Vinc išiel pracovať do vydavateľstva a ja som sa chvíľu túlala svetom. Keď som sa vrátila, vytiahol ma na obed a povedal mi, že stolička v jeho kancli je voľná a urobíme si z toho korektorskú súťaž.

Vyzerá to ako deam job, celé dni čítať knihy a písať na ne posudky. Rozhodovať o tom, ktorá kniha sa vydá a ktorá nie, je ako rozhodovať o tom, ktorá žena sa vydá a ktorá nie. Nie je ľahké nemať božský komplex. Ale s tým už sme s Vincentom do vydavateľstva prišli. Strávili sme päť rokov kritizovaním diel našich spolužiakov, ale nikdy nám nenapadlo, že by z roastovania autorov mohla byť aj platená práca. Kvôli ľuďom, ako sme my, dnes môžete čítať Roalda Dahla! No ale aj Evitu, takže… život dáva, život berie.

Vincent odišiel a ja som si sadla za svoj stôl a škrtala časti príbehu Lenky Smatanovej, ktorú ktosi bez kúska súdnosti považuje za vychádzajúcu hviezdu slovenského literárneho neba. Povedala som si, že nebudem potláčať svoju osobnosť, ale budem ju múdro dramaturgovať. Takže si všetko tlačím na papiere, na ktoré píšem, čo si myslím naozaj a potom do digitálnej verzie vpisujem upravené verzie svojich komentárov, aby sa ľudia nešli hneď obesiť, keď dostanú korektúru. Hovorím tomu Syndróm Gertrudy Stein. Myslím si, že mám patent na rozum, ale dôkazy o svojej arogancii skartujem. Teda… mala by som. V skutočnosti si ich odkladám do veľkých krabíc v garáži u našich. V slovníku by ste pod pojmom sebestrednosť definitívne našli moju fotku, nie že nie.

Prvé jarné lúče slnka dopadali cez drevené okenice dovnútra a ja som si vždy vtedy uvedomila, aký to bol skvelý nápad prenajať starú židovskú vilu pre kancelárie knižného vydavateľstva. Nikdy nemôžete nájsť skvelý príbeh v korporátnej budove zo skla a PVC. Tam chodí duša umierať, nie prekvitať. Interiéry sú zariadené v tak osobitom štýle, že to buď zožeriete hneď alebo nikdy. Steny obité na tehlu, drevené podlahy, barokové leňošky… ako keby mali Andy Warhol a Nora Mojsejová jedno spoločné a úžasne populárne dieťa. Veľké drevené knižnice natreté na tmavomodrú boli plné kníh našich autorov a v rohu miestnosti bola na podstavci v tvare hlavy Fridy Khalo zapálená santalová sviečka. Chvíľu som sa kochala priestorom, keď sa otvorili dvere. Vošiel Vincent s taškou z donášky a úsmevom.
,,Poď jesť, Sega,“ kývol hlavou.
,,Čo máme?“ prišla som ku stolíku a Vinc mi podal paličky.
,,Áziu,“.
,,Extra pikantné?“
,,Jo.“
,,Biela ryža, nie hnedá?“
,,Jo.“
,,Kuracie iba prsia?“
,,Jo.“
,,Si hrozne šťastný, že so mnou pracuješ?“
,,Jo,“ zdvihol ruku a tľapol si so mnou.
,,Rada sa na teba pozerám, keď ješ,“ nabrala som si kurča v omáčke a uvelebila sa v rohu podivného starožitného divánu vedľa neho. ,,Sa ti tak hýbe sánka pri tom nádherne,“ naklonila som sa letmo ho pobozkala na kĺb. Otočil hlavu a uhryzol ma do spodnej pery.
,,Au, piči, štípeš,“ zasmial sa. ,,Preto mi stále nosíš jedlo? Lebo sa chceš pozerať na moju vyžuvanú sánku?“
,,A čo si si myslel, že ťa chcem vidieť priberať?!“ pretočila som očami a Vincent sa zasmial.
,,By si ma nechcela vyjebať, keby som bol tučko? Si povrchná kurva, Seguška. Tak som ťa predsa nevychoval,“ vzdychol.
,,Mne je jedno, ako vyzerá zvyšok tvojho tela, kým sa nezmení hlava,“ mykla som ramenom.
,,Si ten najčudnejší človek, akého poznám. Nemôžem uveriť, že sme skončili v jednom kancli. Teším sa do roboty každé ráno, jak spolu zas opičujeme niečie kritické myslenie.“
,,Keby tí ľudia nejaké kritické myslenie mali, nikdy by nemohli posielať do vydavateľstiev takéto sračky. Možno je to tým, že sme na Slovensku. Mali by sme toto ísť robiť do… čo ja viem… Oxfordu!“ často mám pocit, že nás je tu škoda.
,,Anglická kuchyňa?“ skrivil tvár.
,,Keby sme sa rozhodovali podľa toho, tak si nechcem predstaviť, koľko talianskych telenoviel by som musela prečítať, kým by som našla jedného Umberta Eca,“ prežúvala som a uvedomila si, že nemám rada, keď je brokolica al dente. Radšej nech je rozvarená. Blanšírovaná zelenina sa zbytočne preceňuje.
,,Aké by bolo v Ríme meno tvojej ruže?“
,,Ty si z tak lacného kraja slovných hračiek, ozajstných, od Mattela, že až,“ zasmiala som sa.
,,No proste, vidím to tak na rok tejto zábavy a potom by mali vyjsť naše debuty. Sme oveľa lepší jak ten hnoj, čo tu denne prehadzujeme,“ ukázala som na kopu papierov na mojom stole. Vincent si vzal svoju krabičku s čínou a prešiel sa k nemu. Posadil sa na kraj, zobral do ruky prvý hárok ležiaci na stole a po chvíli sa nahlas rozosmial.
,,Tvoj hlavný hrdina má viac vnútorných monológov ako Shakespeare na speede, už nech preboha chvíľu drží hubu,“ prečítal. ,,Pointou tohto príbehu je to, že je nekonečný? Lebo už piatu stranu čakám, kedy sa kurva niečo stane,“ smial sa ďalej. ,,Táto kapitola o strednej škole je tak nudná, že som si pomedzi odseky čítala obchodné podmienky Facebooku. ABY SOM SA POBAVILA,“ milujem, keď sa smeje. Nikto nie je taký krásny, keď sa smeje, ako Vincent. Ja verím, že to, ako ľudia vyzerajú, keď sa smejú, hovorí veľa o tom, akí sú zvnútra. Zlí ľudia sú škaredí, keď sa smejú. Ktovie prečo. ,,Sega, toto nesmieš,“ krútil hlavou a prehrabával sa v mojich korektúrach.
,,Šak to je len pre mňa, do posudku píšem normálne slušne,“ mávla som rukou.
,,Ja som myslel, že toto nesmieš robiť rukou na papier, toto treba robiť online na siete. Len neuvádzaj, k akej to je knihe. Je to popiči, s tým pôjdem rád ráno za Števom, máš nový koncept na siete,“ bavil sa.
,,Nemali by sme na sieťach ukazovať, že nenávidíme ľudí, ktorí píšu… ale možno sa mýlim,“ rozhodila som rukami.
,,Niekoho dostane na vrchol tvrdá práca, niekoho ojeby a niekoho veľká huba. Keď už ti ju pánboh nadelil, rob čo musíš. Píš ako pičuješ, drahá,“ pobozkal ma na líce.
,,Strašne by som ťa zedla,“ vzdychla som. A Vincent sa zasmial. A keby nezaklopala naša šéfka, už by som ho koštovala.
,,Dobrú chuť, mládež,“ usmiala sa. Andrea bola päťdesiatnička v saténovej blúzke s nevkusnou čiernou linkou na spodnom viečku, ktorá mala čuch na bestsellery ako nikto iný. Bola to upičovaná pani matka nás všetkých. ,,Stihli ste dočítať toho Rafaela? Je to veľmi hanba alebo s tým môžeme ísť von? Tlačí ma čas, nemáme žiadneho autora z menšiny, toto cigánča by nám mohlo zdvihnúť predaje,“ vzdychla a my obaja sme sa zasmiali.
,,Som už pri konci, ale Sega tu k tomu má pár poznámok určite,“ rozhliadal sa po mojom stole a hľadal štós papierov s názvom Bengoro v duši. ,,Áno, jasné, mám to – hlavný hrdina prešiel jednoznačne vývojom – od zle napísanej postavy po ešte horšie napísanú postavu. Alebo – toľko opisov počasia nebolo ani v mojich poznámkach z geografie zo šiestej triedy. Prípadne – tvoj záporák je tak predvídateľný, že keby bol v horore, zomrel by presne vtedy, kedy má a ešte by mu aj všetci cestou fandili,“ dočítal stranu a Andrea sa dobre bavila.
,,Ale toto im neposielame, že nie?“
,,Nie,“ povedali sme obaja naraz.
,,Škoda, má to potenciál. Vďaka, už s tým teda nestrácajte čas, skúsim nájsť niekde nejakého Vietnamca, čo chce vydať zbierku básní alebo čo,“ mávla rukou a odišla.
,,Milujem pozitívnu diskrimináciu. Len hovorím,“ zasmiala som sa a Vincent so mnou.

Vrátila som sa ku svojmu stolu a premýšľala, či Vincent náhodou nemal pravdu. Mala by som to dávať von. Je to vtipné, lebo chcem, aby to bolo vtipné, aby som si pamätala, čo ma v tej pasáži rozčúlilo a následne to mohla prepísať. Ale keby som si urobila instagramový profil nasratej korektorky, mala by som o rok základňu fanúšikov, ktorí by si moju prvotinu kúpili už len preto, aby si do nej mohli robiť vlastné obskurné poznámky na margo.

Ktosi bol opäť za dverami. ,,Lasica? Satinský?“ zakričala som. Dvere sa otvorili a dnu vošla Vincentova žena v dokonalom kabáte od Desigualu.
,,Ahojte,“ usmiala sa.
,,Ale nevyprávaj, otoč sa!“ postavila som sa s otvorenými ústami.
,,Vedela som, že tebe sa to bude páčiť, na mňa je to trochu veľa farieb, ale neodolala som tej mandale.“
,,Je to bomba,“ prikývla som.
,,Niekedy si myslím, že mi hráte scénky,“ krútil Vincent hlavou, vstal a pobozkal svoj ženu. ,,Vidíme sa zajtra,“ potľapkal ma po ramene a obaja odišli. Som veľmi rada, že si vzal práve Kate. Je taká dôstojná a dospelá. Na rozdiel od nás. Pár týždňov pred ich svadbou sa ma na grilovačke po pár drinkoch spýtala, či nevznesiem námietku, keď sa kňaz spýta. Hovoril z nej trochu strach, trochu vodka a trochu humor. Ale ja som si Vincenta nikdy nechcela vziať. Nemusíte si hádam hneď brať človeka len preto, že ho považujete za toho najlepšieho na svete. Na svadbu treba mať racionálne dôvody. Napríklad peniaze, zdedené majetky alebo dieťa na ceste.

Spriatelili sme sa hneď v prvý deň na škole. Pretože ja som bola zábavná a on prekrásny. Už sme obaja dospelí a stále mu vadí, keď to hovorím, lebo to vraj vyznieva, ako keby nemal osobnosť. Ale ten vyjebanec patrí k ľuďom, ktorým Boh nadelil oboma rukami, takže kým TAK začal vyzerať, stihol si vydevelopovať priateľskú povahu, vysoký intelekt aj zmysel pre humor. Nikto mi nikdy nevyčítal, že sa mi páči, zato veľa ľudí by sa čudovalo, keby vedeli, že sa páčim aj ja jemu. Keď uväzníte malého nerda do tela antického superhrdinu, má veľa fanúšikov. Ale väčšina žien nie je taká priama ako ja, takže Vincent roky chodil po svete netušiac, ako veľmi je sexy. Po pár rokoch môjho pôsobenia na jeho sebaobraz je ochotný si priznať, že keď ide po meste, ľudia úplne negrcajú.

Vstala som a začala si baliť veci. Upratala som papiere na svojom stole a v úhľadných kopách ich postavila na Vincentov stôl. Aby si mal čo čítať ráno ku káve, kým na mňa bude čakať. Na malý lepiaci papierik som nakreslila logo Instagramu a názov nášho nového frustračného channelu. Lebo keď sa smeje, svet je o dosť lepšie miesto.