Doumývala som dlážku v kuchyni a pri tom koncertovala na Bohemian rhapsody, keď ktosi zazvonil. Boha, zas to mám moc nahlas, vzdychla som si a šla otvoriť dvere pripravená ospravedlňovať sa susedom. Je sobota ráno, nie je ani osem a ja už hodinu neprestajne drhnem celý byt nevedno prečo. Nemohla som spať, niekedy okolo piatej som sa naraňajkovala a začala prať, utierať prach a ukladať veci do pravých uhlov. Možno sa do mňa v meditácii prevtelila nejaká OCD chudera, to sa nikdy nedá vylúčiť, v ezo svete som stále len amatér.
Otvorila som dvere a pred nimi stál vysmiaty Bruno s veľkým to go pohárom kávy, v ktorej hrkotali kocky ľadu.
,,Čau,“ podal mi ju.
,,No vitaj,“ zasmiala som sa, vzala si kávu a objala ho.
,,Čo sa tu, preboha, deje,“ rozosmial sa dívajúc sa na mokrú dlážku.
,,Upratujem,“ povedala som víťazoslávne.
,,O pol ôsmej ráno? V sobotu?“ zodvihol obe obočia. ,,Postúpam ti to tu,“ vzdychol otrávene.
,,No šak to nevadí, daj si papučky a sadni si na gauč, obývačka je už suchá,“ uškrnula som sa.
,,Ty už máš za sebou pol dňa, však?“ vystrel ku mne ruky a ja som ho objala a pritisla si jeho tvár na prepotené tričko.
,,Idem sa prezliecť, počkaj,“ ale Bruno ma nechcel pustiť.
,,Pekne voniaš. Ako Savo,“ nadýchol sa.
,,Debil,“ zasmiala som sa a prešla do spálne vziať si zo šatníka niečo, čo vonia menej chemicky. ,,Ďakujem za kávu,“ napila som sa. ,,Je presne taká, ako mám rada,“ pohladkala som ho po hlave a sadla si vedľa neho na gauč.
,,No čo si chcela?“ položil mi ruku na koleno.
,,Ja? Šak ty si došiel,“ rozosmiala som sa.
,,No ale prečo,“ ukázal prstom na notebook položený na stole. V prehliadači bola otvorená stránka, o ktorej vieme iba my dvaja.
,,Keď som sa spýtala, či ti chodia notifikácie vždy, keď to otvorím, smial si sa a povedal, že nie!“ udrela som ho.
,,Stále som ti klamal, bože, kedy to už pochopíš,“ prekrútil očami.
,,Som vyslala BatSignal!“ povedala som šokovane.
,,Hej a zachytil ho Joker… máš chaos aj v superhrdinoch,“ vzdychol. ,,Takže… čo si chcela?“ pozrel sa na mňa láskavo a ja som sa nedokázala ubrániť dojatiu.
,,Ty si naozaj prišiel, lebo si si myslel, že niečo chcem? To je od teba ale veľmi pekné,“ pobozkala som ho na líce a on pri tom privrel oči. Tak to robia ľudia, ktorým je neha vzácna a už dlho žiadnu nezažili. Viem to, lebo to robím tiež.
,,Takže nič, som tu zbytočne?“ uškrnul sa a moja práčka práve doprala.
,,Nie si, prišiel si mi vyvešať prádlo,“ vstala som a šla vybrať mokré veci z bubna.
,,No daj,“ vstal a zobral mi kôš plný vecí a položil ich na stolík. Roztiahla som skladací sušiak a vyberala veľké kusy, ktoré sa do seba pri praní zamotali. ,,Ja gaťky, ty zvyšok,“ preberal sa mojou bielizňou.
,,Dobre,“ smiala som sa.
,,V kuloároch sa povráva, že budeš teraz pár týždňov sama,“ potuteľne sa mu triasli kútiky.
,,Hej,“ prikývla som. ,,Budeš tu so mnou?“ hodila som po ňom mokré nohavičky.
,,Stal by sa zo mňa narkoman, alkoholik a morbídne obézny chlap. Bolo by to nádherné,“ zasníval sa.
,,Čo ja viem, Oliver so mnou žije osem rokov a nie je ani jedno,“ mykla som ramenom.
,,Lebo nevie nič robiť poriadne!“ odfrkol. ,,Prečo na tú stránku stále chodíš?“ zjemnel mu tón a ja som sa dosmiala.
,,Lebo je to jediné, čo pre mňa kedy kto urobil,“ povedala som úprimne a Bruna to trochu potešilo a trochu zamrzelo.
,,Fakt?“
,,Nespomínam si už prečo si to urobil, mám pocit, že to bolo ako ospravedlnenie za čosi, ale už neviem za čo. Ale viem, že si sa ma raz spýtal, čo mám rada a ja som napísala zoznam vecí, ktoré milujem. A ty si ich ukryl do digitálnych bozkov a ja odvtedy píšem blogy v html editore, lebo mi to príde viac cool,“ rozosmiala som sa a on so mnou.
,,Je to dosť cool,“ prikývol.
,,Stále ich nečítaš?“ podpichla som ho.
,,Nie, stále nie. Ale čítam názvy a kategórie a občas kúsok perexu. Príde mi, že viac nemusím, lebo ťa poznám,“ prevesil moje čipkované brazílske nohavičky cez kovovú tyčku. ,,Pekné gaťky,“ usmial sa.
,,Vďaka, že si prišiel, nevidela som ťa celé veky, chýbal si mi,“ vzdychla som si spokojne.
,,Prišiel som ťa požiadať, aby si už nerobila pičoviny. Už nemáš 25, už stačilo. Nechaj ho, preboha, ísť,“ vytiahol ďalšie nohavičky z koša na bielizeň a zavesil ich.
,,A vraj ma nečítaš,“ zasmiala som sa krútiac hlavou.
,,Nemusím, vidím názov a kategóriu a viem, v akom si stave. Ty Zázračnica,“ buľvy mal až kdesi na zátylku a ja som vyprskla ľadové capuccino nosom a položila pohár na stolík. ,,Jeb už na to,“ zašepkal a ja som sa stále smiala.
,,Nemôžeš veriť všetkému…“
,,…čo napíšeš na blog, áno, blá blá. Tvoja beletria je dokumentárny film tvojich emócií, prestaň mi klamať. A sebe tiež!“ hodil po mne ďalšie gaťky a sadol si na gauč.
Vyniesla som sušiak na balkón a posadila sa vedľa neho. ,,Chceš pivo?“ hladkala som ho prstom po tvári a Bruno prikývol. Vždy mám doma pivo, hoci ho nikdy nepijem. Pre prípady, ako je tento. Vzala som mu jedno a sebe orieškový puding.
,,Bola som pripravená to už nerobiť,“ hovorila som s plnými ústami. ,,Nepočula som o ňom skoro rok. Ale nevydržala som to,“ zašepkala som, pre zmenu, ja.
,,Oh, zlato… už si na tieto pocity fakt stará,“ šepkal tiež a ja som ho udrela.
,,Ja viem, som slabá žena,“ mykla som ramenom.
,,Fakt nevyzerá až tak dobre, ako si myslíš. Keby si poslala jeho fotku Grumpy, povedala by ti v 25. bodoch, čo všetko je na ňom zle,“ rozosmial sa.
,,Sľúbil si, že mi nebudeš loziť do správ,“ zagánila som.
,,Ako som povedal, fakt som ti veľa klamal,“ povedal nahlas a obaja sme sa rozosmiali. ,,Mám ju rád, kde si ju vzala?“
,,Tam, kde vás všetkých,“ hodila som rukou.
,,Je zábavná. A má ťa rada. A nenávidí ho tak veľmi, ako by si ho mala nenávidieť ty. V živote som nevidel, aby žena hovorila o mužovi s takým dešpektom. Kamošky si mala vždy parádne,“ uznal. ,,Akože, Kejt bola na pováženie, ale keď začala chodiť na swingers, obľúbil som si ju. A Nikola bola miláček, boli ste si strašne podobné osobnosťou, miestami aj blogmi. Tiež bola zmotaná na psychotického pilota, bože, to bola komédia… čo to s vami je, ženy?“ krútil hlavou.
,,Ak si dobre spomínam, Nikola bola aj na psychotických hackerov,“ vzdychla som si pri spomienke na jej leaknuté fotky.
,,Ešteže už nie ste v kontakte, podporovala by ťa v každej kokotine.“
,,Nevieš, či je zase s ním?“ zamyslela som sa.
,,Ty sa ma pýtaš, čo sa deje v živote tvojich dávnych kamošiek?“ zasmial sa.
,,No a viem ja, aké kópie telefónov doma ešte máš?“
,,Neviem, či sú znova spolu, nepočul som o nej roky. Ale pre jej vlastné dobro dúfam, že nie, veď ten chlap bol úplný kokot. A to som si roky myslel, že majstrovstvá sveta v kokotizme by som vyhral ja, ale tieto vaše úlovky z neba sú celkom iný level,“ vlastne to vyzerá, že prišiel, aby si zapičoval.
,,A čo mám jako robiť, Bruno?“
,,Zabudnúť na neho? Napríklad?“
,,Sme príliš ďaleko na to, aby to šlo,“ pokrútila som hlavou.
,,Presne pre toto by sme my dvaja nemohli byť spolu. Ja by som ti ten kontakt neakceptoval a ty by si vnútorne zomrela, keby si tú možnosť nemala. Roky som si myslel, že ma máš radšej ako jeho,“ povedal trochu smutne.
,,Roky som si myslela, že ma máš radšej, ako on,“ zadívala som sa mu úprimne do tváre.
,,Ja ťa mám tak veľmi rád, že ti nekazím život. Že som odišiel a nechal ťa fungovať v realite. Dokonca ťa mám tak veľmi rád, že ti nechodím rozprávať o tom, ako veľmi rád ťa mám. Nechcem sa pozerať na to, ako ťa niekto rozoberá na kúsky vždy, keď už sa doskladáš do pôvodného tvaru,“ objal ma okolo ramien pravou rukou a pritisol si ma bližšie.
,,Bruno?“
,,Čo?“
,,Sme kamoši?“
,,Šak asi sme,“ mykol ramenom, na ktorom som mala položenú hlavu.
,,Tak už nepičuj, vidíš, že som nesvojprávna,“ privrela som oči.
,,Nevyvrátila si to,“ povedal potichu.
,,Čo?“
,,Že keby sme my dvaja žili spolu, tak by si zomierala na absenciu kontaktu s ním. Nevyvrátila si to.“
,,Ja… ja neviem, dobre? Ja neviem, aké by to bolo žiť s tebou, nikdy som nedostala možnosť. A neviem ani aké to je nehovoriť s ním, nikdy som si nedala tú možnosť na dlho,“ rozhodila som rukami. ,,Ty si o mňa nikdy nestál, máš ma rád, lebo som ti zachránila život. Je to reakčná láska. A nehovorím, že nemá hodnotu, je bezpodmienečná a ja som jej veľký fanúšik. Ale ako ženu si ma nikdy nechcel. Nevykrikuj mi, že sa ťa dotýka, že on áno. To je tvoj problém.“
,,Nikdy pre teba nič neurobil.“
,,To je pravda.“
,,Sú to len reči a plané sľuby, ktoré sa vôbec nikdy – a tým myslím naozaj nikdy – nesplnia,“ díval sa mi hlboko do očí. Asi aby som si uvedomila, ako veľmi vážne to myslí.
,,To nevadí, Bruno. Dúfa už len malá časť mňa, už nie každá bunka. A tá trocha nádeje je celkom potrebná pre moju tvorbu, tak si ju, s dovolením, nechám,“ usmiala som sa zmierlivo.
,,Čo to máš za feministickú literatúru?“ zasmial sa ukazujúc na knihu na mojom stole.
,,Ženy, ktoré behali s vlkmi,“ usmiala som sa.
,,To bude o tebe. Dievča, ktoré behalo za vlkmi… a stále je samo,“ bol zo mňa smutný. A mne to bolo ľúto. Len som nevedela, čo s tým mám urobiť.
,,Priťahujú ma samotári. Chcem ich mať sama pre seba,“ oprela som sa mu znova o rameno.
,,Priťahujú ťa kokoti, čo sa k tebe nevedia správať, lebo máš problémy s fotrom,“ pohladkal ma po vlasoch.
,,Ešte jedna psychoanalytická veta, ty vyjebaný pokrytec a nepraj si ma,“ bodla som ho prstom do rebra.
,,Au,“ zasmial sa nervózne držiac si pravú stranu hrudníka.
,,Vieš o tom, že si sa ma zriekol, však? Nemáš nárok na názor, Bruno. A už vôbec nie na tému môjho milostného života. Nechal si ho vyhrať, deal with it,“ postavila som sa naštvane a hľadala krabičku cigariet.
,,Ty by si sa za neho aj vydala, len aby si ma nasrala,“ vzdychol.
,,Presne tak. Aj video zo svadobnej noci ti pošlem, len aby ťa jeblo. Ja vlastne všetko v živote robím, len aby som ťa nasrala. Nejebe ti náhodou?“ bola som fakt vytočená.
,,Možno vyhral realitu, ale nemôže vyhrať príbeh,“ pozeral sa na mňa prosebne.
,,O čom to hovoríš?“
,,O tej knihe. Ľudia budú strašne nasraní, veď ho nikto nemá rád. A mňa, ako vieme, všetci milujú,“ kedysi ma na túto egomániu zbalil. Dnes by som mu najradšej dala lakeť.
,,Mne nebudú čitatelia diktovať, s kým mám jebať na papieri.“
,,Celkom by ma zaujímalo, či by sa ťa dokázal zastať tak ako ty jeho. Robíš mu SBS-ku kade chodíš… On znova odíde, Robin,“ vzdychol.
,,Ja viem,“ odfrkla som. ,,A čo?“
,,Jak a čo?“
,,Odíde a zas sa vráti. A zas odíde a zas sa vráti. Mám byť akože prekvapená? Veď sa to deje odjakživa rovnako. Je to jeho modus operandi, zvykla som si,“ mykla som ramenom a Bruno mi podal drtičku na trávu zo stolíka. Sadla som si a ubalila jointa.
,,Takže som prišiel zbytočne,“ zasmial sa.
,,A čo si si myslel že sa stane?“
,,Že ma budeš poslúchať. To ti vždy šlo vynikajúco,“ usmial sa.
,,Už som veľká,“ zašepkala som.
,,Prečo si si vybrala jeho? Ľudia v tom mali jasno už pred rokmi… malo to byť inak,“ povedal so smutným úsmevom. Keď ľudí prepadne realita bežného života, bývajú z toho smutní.
,,Lebo on ma chcel, odkedy ma poznal. Presne takú, aká som bola. A ja myslím, že bol rovnako posadnutý, zamilovaný a nadržaný ako ja. Ty si si musel zvykať na to, aká som. A ja netvrdím, že si ma nemal rád, myslím, že mal a stále máš, lebo som tvoj partner in crime, ale to nie je taká láska, akú si zaslúžim,“ olizla som papierik a pozvala ho na balkón.
,,A akú lásku si zaslúžiš?“
,,Veľkú, psychotickú, ukričanú… takú, akú vídaš v Pýche a predsudku alebo v Gilmorkách alebo keď je Rachel zamknutá v kaviarni a prší a Ross príde a oprie sa o sklo. Takú lásku si zaslúžim. Lásku, pri ktorej ťa všetko bolí, lebo je niekto príliš ďaleko… alebo preto, že ťa celú noc jebal jak kurvu, lebo sa ťa nevie nabažiť. Tak takú nejakú lásku si ja zaslúžim. Máš pre mňa takú?“ zapálila som jointa.
,,To asi nemám,“ sklopil zrak.
,,Tak drž hubu a fajči,“ podala som mu ho.
,,Pozveš ma na svadbu?“ podpichol ma a vyfúkol dym.
,,Nepozvem nikoho, bolo by priveľa námietok,“ zasmiala som sa.
,,Úplne vidím tú scénu, ako ťa všetci tvoji kamoši a pár tvojich platonických amantov ťahá od oltára a ty sa zabáraš nechtami do červeného koberca natiahnutého v nejakej katedrále. Chceš sa vydávať v katedrále?“ pozrel na mňa so záujmom.
,,Nemyslím si, že sa niekedy vydám. Ale keby náhodou, bolo by to na nejakom zámku. A nebol by tam nikto, len my dvaja. A potom by sme večer v obscénnych oblečkoch behali po chodbách a naháňali duchov. Hm… možno sa vydám, len aby som to zažila!“ zamyslela som sa.
,,Neviem si to predstaviť,“ zasmial sa.
,,Čo?“
,,Že sa vydáš. Príde mi to ako nonsens. Nemáš svadobný gén,“ usmial sa.
,,Akože nie som hodná?“
,,Ale prestaň… nepoznám nikoho, komu by sloboda vyhovovala viac ako tebe. A ani nepoznám nikoho, kto by viac neznášal tradície a formality. Podľa mňa by ti vyhovovalo, keby si bola navždy zasnúbená, to by sa ti páčilo. Kvôli tomu gestu. Rada sa pozeráš na mužov, ktorí pred tebou kľačia,“ zašepkal mi do ucha.
,,Pravda,“ zasmiala som sa. ,,Bruno?“
,,Áno, kontesa?“
,,Keby si si ma pred rokmi chcel vziať, povedala by som ti áno,“ pohladkala som ho po líci.
,,Ja viem. Ale to som si ťa ešte nezaslúžil. A dnes už… si ťa nezaslúžim znova,“ mykol ramenom.
,,A preto sme kamaráti. Takí, čo spolu roky nehovoria, aby si potom mohli v jeden večer povedať všetko a zasa spolu roky nehovoriť,“ vzdychla som si.
,,Takže takto neslávne dopadne naša romanca?“ uškrnul sa.
,,Ak ti to pomôže, keby som s ním žila, aj on by sa bál zakaždým, keby si sa ozval,“ šťuchla som do neho ramenom.
,,To by som mu radil.“
,,Egotriper,“ objala som ho a pobozkala na líce.
,,Už pôjdem, ty vlčie dievča… daj na seba pozor. A nenaháňaj samotárov. Nedajú sa chytiť,“ vrátil mi bozk na líce, vošiel z balkóna dnu a o chvíľu som už počula len buchnúť vchodové dvere.
Občas má človek v živote tak veľké šťastie, že sa dokáže zamilovať viackrát. Možno bolo lások môjho života priveľa, ale všetky za to stáli. Pre chvíle, ako táto, keď potrebujem, aby mi niekto pomohol vyvešať bielizeň, vyfajčiť brko a prehovoriť do duše. Ľudia, ktorí vás milovali raz, vás budú milovať navždy. Možno tu nebudú stále, možno tu nebudú ani často a možno tu nebudú vôbec. A možno vaša láska zvíťazí, ale vy dvaja zostanete porazení. Taký je lajf.
Celá debata | RSS tejto debaty