kontroverza

Veril by si, že už je to toľko?
Život má 25 000 dní
a ja som ti darovala šťastnú sedminu z nich.
Bez rozmyslu. Sebareflexie. Bez okolkov.

Čakanie na teba je zenový koan.
Niečo, čo sa nikdy nestane,
ale masochisticky rada to mám,
a vždy sama sebe sľúbim, že už s tým prestanem,

ale potom ma to v mozgu začne omínať.
Poviem si, že to predsa tentokrát bude inak,
že aj my dvaja môžeme byť tradičná rodina
a ty nie si moja choroba… si iba príznak.

3420 raňajok, 3420 večerí
a ja mám aj tak stále chuť len na teba.
A keď mi to, ktovie prečo, neveríš,
tak si ma dojdi natrieť na chleba.

Hnevám sa na teba a trochu aj na mňa,
že nedokážeš aspoň raz dodržať slovo,
a už zas som zbytočne emocionálna
nádych, výdych, čelom vzad a pohov.

Stalo sa to už miliónkrát
za tých 3420 dní,
čo si sa so mnou chcel pomilovať,
a ja tomu vlastne stále neverím.

Spoľahnúť sa na teba, že urobíš, čo povieš,
je rovnaká pičovina, ako písať slamy o štvrtej ráno.
,,Možno na to konečne zomrieš,“
šepká mi mozog odďaľujúci spánok.

Nemôžem snívať 3420-ty krát
o tom, že si tu so mnou.
Zavesil si si ma ako jojo na špagát
a úprimne… mám z toho hovno.

,,Rád ťa chodím čítať a potom o tom mlčím,“
povie mi tvoja tvár vždy, keď sem čosi pridám.
Nemala som uveriť samotárom vlčím,
že pocit bez skutku má tiež svoj význam.