kontroverza

,,Nič sa od teba nechce, len tam príď a vyzeraj k svetu,“ povedala mi Bobby do telefónu, v ktorom som počula cvakať jej zapaľovač. V skutočnosti sa volala Andrea. Hovorili sme jej Bobby, lebo nápadne pripomínala postavu manažérky so seriálu Joey. Prostoreká korpulentná žena, ktorej nikto nevie povedať nie.

Nechcela som ísť na žiadne podpisové turné k mojej knihe. Hlavne preto, že som anonymný autor a vyhovuje mi to. Ale Bobby na tom trvala, vraj to zvýši predaje a „túto krásnu tváričku treba dať na plagáty“. Tak som súhlasila. Sedávala som hodiny v kníhkupectvách a podpisovala svoje knihy, z ktorých ma nútili predčítavať pasáže. Nič z toho sa mi nepáčilo. Nepáčilo sa mi, že mám čítať nahlas vlastné myšlienky. A nepáčilo sa mi, že sa mám usmievať na cudzích ľudí, z ktorých 95% boli muži, tváriaci sa, že moje knihy kupujú pre svoje frajerky.

Boli sme v šiestom meste, mne už išla odpadnúť ruka a keď som otvorila ďalší výtlačok a pozrela hore, predo mnou stál usmiaty Hank: ,,Aj s venovaním, prosím,“ naklonil sa ku mne. ,,A hneď potom ťa odtiaľto unesiem niekam preč, čo ťa to, preboha, prinútili robiť?!“ rozhodil rukami. Do knihy som mu napísala Batmanovi… z lásky, nenávisti a iných poryvov duše a postavila som sa.
,,Kam ideš?“ otočila sa ku mne Bobby dívajúc sa na dlhý rad pred nami.
,,Nevládzem,“ mykla som ramenom. ,,Idem do piče, Bobbynka,“ zamávala som jej a kývla hlavou na Hanka.
,,Ešte hodinu!“ kričala za mnou.
,,Za hodinu sa zabijem,“ zakričala som naspäť a s Hankom sme vbehli do prvej kaviarne za rohom. Uzimení sme si vyzliekali kabáty a balili sa do deky, ktorá bola položená na každej stoličke.

,,Ako si sa dostala do takejto situácie?“ smial sa.
,,Ja neviem, povedali mi, že to mám urobiť, tak to robím,“ mykla som ramenom a objednala si kávu, horúcu čokoládu, vodu a koláč.
,,Odkedy robíš to, čo ti niekto hovorí,“ odfrkol.
,,Došiel si ma dojebávať?“ kopla som ho pod stolom.
,,Zachrániť,“ povedal namyslene a ja som sa začala veľmi smiať.
,,Ty nevieš zachrániť ani seba,“ pretočila som očami a čítala si nápojový lístok, ako keby som toho nemala na ceste už dosť.
,,Tak potom som ti prišiel kúpiť pár teplých nápojov,“ čašníčka pred nás kládla polku dennej ponuky.
,,Good… vypijem bar dneska,“ dala som si veľký hlt horúcej čokolády.
,,Dotoho. Úprimne, čakal som iné privítanie,“ zodvihol pravé obočie.
,,Akože aké? Roznožka okolo krku a tak?“
,,Presne!“
,,Nepočula som o tebe jedenásť mesiacov a tri dni. Si v podstate cudzí človek,“ mykla som ramenom.
,,Vidíš, nikdy to nevydržíme rok,“ uškrnul sa.
,,Príde ti to smiešne?“
,,Vieš dobre, prečo sa neozývam, keď sa neozývam… ale mám novinku,“ potuteľný úsmev ho úplne prezradil.
,,Rozviedol si sa?“ uchechtla som sa do šálky s kávou.
,,Ešte nie celkom, ale žiadosť je podaná a už nebývam doma,“ vzdychol.
,,Budem hádať – našla si niekoho iného!“ povedala som viac-menej zo žartu.
Prikývol.
,,Panebože!“ bola som šokovaná a pobavená zároveň.
,,Ja viem,“ prikývol.
,,Všetko za teba musia vybaviť ženy…“ pokrútila som hlavou. ,,Takže si na ceste k rozvodu a odbočil si ku mne, lebo stará láska nehrdzavie?“ zvraštila som čelo.
,,No sama si povedala, že it is never too late…“
,,Pred 11 rokmi, chlape…“ prekrútila som očami, až to bolo počuť.
,,Nemôžem uveriť, že je to tak dlho.“
,,Je to príliš dlho na hocičo. Zajebali sme štvrtinu života mojimi halucináciami a tvojimi manipuláciami. Jebme už na to,“ mávla som rukou a zaborila vidličku do čokoládového cheesecaku.
,,Mám to teda chápať tak, že už ma nechceš?“ spýtal sa takmer ublížene a vo mne vykypela žlč.
,,Keby nie sme na verejnosti, strašne ti najebem,“ zašepkala som.
,,Odpovedaj na otázky.“
,,Čo ja viem… už si dosť starý… máš ešte vôbec sixpack?“ zaksichtila som sa zhnusene a obaja sme premáhali smiech.
,,Kľudne sa vyzlečiem, ak je to podmienka,“ žmurkol.
,,Prosím,“ ponúkla som ho a Hank vstal a jedným pohybom si dal dolu tričko aj so svetrom a sadol si naspäť. Nemohla som sa prestať smiať. Sebavedomie kurevníkov v strednom veku nemá konca kraja. Vzal si šálku s kávou a pil ju hore bez uprostred treskúcej zimy v kaviarni plnej ľudí.
,,Dobre, obleč sa, šak prechladneš. Okay, telo je stále v poriadku. Ale čo tá príšerná, neakceptovateľná hlava?“ doberala som si ho.
,,S tou neviem nič urobiť, ber alebo nechaj tak.“
,,Tak ja to asi nechám tak, už si ma párkrát skoro dostal na psychiatriu, nechcem znova pokúšať osud.“
,,Ani keby som sľúbil, že už nikam neutečiem?“ spýtal sa potichu a ja som ho instantne opľula kávou. ,,Moja chyba, vyprávam kokotiny,“ uznal, keď si utieral zvyšky môjho capuccina z čela.
,,Ja si myslím, že ty si poňal podozrenie, že hocijako neľudsky sa ku mne budeš správať, vždy ti to odpustím. Ale tak to úplne nie je. Bola som vďaka tebe v pekle a nazad toľkokrát, že si tieto Vianoce kúpim niečo pekné za nalietané míle. Ja už nechcem tráviť ďalšie roky trúchlením za človekom, ktorý ani nezomrel, len na mňa jebe. Podľa mňa je chyba v tom, že ty nechápeš, ako veľmi postrádaš voči mne základnú ľudskú úctu. Takú, akú máš napr. k cudzím ľuďom, ktorých tiež neopľuješ, keď ideš okolo. Proste len bare minimum ľudskosti. Tak to u teba úplne absentuje, keď ide o mňa,“ dopila som svoju kávu.
,,Prestaňme už s týmito hrami furt, je to stále dokola to isté. Ja som kokot, ty to vieš, ja sľúbim, že sa zmením a nikdy sa to nestane… proste sa vyser na výčitky a buďme spolu, môžeš do mňa pičovať aj počas toho. Zvládal som to skoro 20 rokov od ženy, ktorá nemala prsia ako ty, zvyknem si,“ rozhodil rukami a ja som nemohla uveriť vlastným ušiam. Prisadol si bližšie a dal pravú ruku na moje stehno.
,,Čo si teraz myslíš, že robíš?“ zašepkala som.
,,Teraz, drahá moja, urobím teba,“ vzdychol mi do ucha a jeho prsty sa mi dostávali pod lem nohavičiek veľmi, veľmi pomaly.
,,Sme na verejnosti, prestaň,“ povedala som, ale moje stehná vôbec nespolupracovali s mojim mozgom. Roztiahla som ich celkom mimovoľne a keď bruško jeho prostredníka našlo môj klitoris, znenávidela som nás oboch. Vlnila som panvou a snažila sa tváriť, že sa nič nedeje, keď okolo chodili ľudia. Hank mi do ucha šepkal, že dnes to bude noc, na ktorú nikdy nezabudnem a moja vnútorná feministka zomierala hanbou, ako som sa na to začala tešiť. Po pár minútach som sa pod jeho dotykmi rozochvela a zdrapla ho za rameno. Pomaly vytiahol ruku spod mojich nohavičiek, prešiel mi mokrými prstami po perách a pobozkal ma.
,,Teraz maj názor,“ uškrnul sa. ,,Pome,“ hodil na stôl bankovku a podal mi kabát.
,,Kam?“ nechápala som.
,,Dokončiť to, čo sme začali,“ rozhodil rukami a otvoril dvere. Vybehla som za ním nechápajúc, čo to, preboha, robím.

Bola šialená zima. Mrzlo a moje mokré nohavičky neboli úplne ideálne do tohto počasia. Vbehla som do jeho auta, ako keby to bol protiatómový kryt a svetu hrozilo masívne nebezpečenstvo. Chvíľu som sa na neho dívala, keď štartoval a ten arogantný úsmev mal stále. Robilo mi to nervy, ale tam, kde ma nik nepočuje, musím sama pred sebou priznať, že je to presne to, čo sa mi na ňom tak veľmi páči. Je to kokot, ale sebavedomý kokot!

Po pár minútach zastavil pred hotelom, hodil kľúče chlapcovi, ktorý za nami vybehol a zdrapol ma za ruku. Ťahal ma k recepcii a po chvíli som si uvedomila, že ten magor má rezerváciu! Šokovane som sa na neho pozrela a keď sa ku mne otočil, chcela som sa spýtať, ako mohol vedieť, že tu my dvaja dnes skončíme, no skôr, ako som to urobila, mykol ramenom, vraj: ,,No lebo ťa, dopiče, poznám!“

Vo výťahu sme boli, chvalabohu, sami. Ale myslím, že aj keby nie, nezastavilo by ho to. Priklincoval ma k zrkadlu a bozkával ma tak lačne, ako keby to bola tá posledná vec, ktorú v živote urobí. Nestíhala som ani dýchať, nieto ešte myslieť. Do izby ma odniesol na ramene, prišlo mu, že chodím príliš pomaly. Hodil ma na posteľ a pokračoval v tom, čo začal v kaviarni. Pomaly ma vyzliekal a šepkal mi do ucha, že ak som si myslela, že ma doteraz ničil, mám počkať na to, čo príde dnes večer.

Kľakol si k posteli a jeho hlava medzi mojimi stehnami bolo to posledné, čo som videla, kým som sa znova utopila v mojej obľúbenej psychóze. Neviem, ako dlho to trvalo, čas neexistoval a priestor sa morfoval. Zaborila som mu prsty do vlasov a pritiahla si ho bližšie, kým som vyvzdychávala symfóniu a tiekla do úst. Držal ma oboma rukami za bedrá a ja som mu stehnami drvila hlavu. Je to jediný nátlak, ktorý je ochotný prijať.

Po pár storočiach v extáze si vyložil moje členky na ramená a ľahol si na mňa. Cmúľal mi ucho a prirážal ako zmyslov zbavený. Dráha mojich nechtov bola viditeľná po celom jeho chrbte. Hrýzol ma do bradaviek a ja mám pocit, že som vykríkla „Oh, áno“ príliš hlasno, lebo pri poslednom príraze zaručal, kľakol si nado mňa a označkoval ma.
,,Aj s venovaním, prosím,“ natáčala som si na ukazovák prameň vlasov a dívala sa na kaluž jeho semena na svojom bruchu. Hank bol na polceste do kúpeľne. Otočil sa, prišiel ku mne, namočil si ukazovák do bazénika na mojom pupku a nakreslil mi cez prsia netopiera.

Ležala som tam utopená v našich šťavách a premýšľala nad tým, ako som si roky mohla myslieť, že veta „Keď vám ožije postava, nechajte ju konať“, je len scenáristická metafora. Nechcela som ísť na žiadne podpisové turné k mojej knihe. Ale možno… prehodnotím svoj postoj.