Najradšej ťa mám v čiernej mikine.
So smutno-vážnym výrazom a vlasmi padajúcimi do čela.
Keď ti do tváre svieti modré svetlo, nemôžem si pomôcť.
Prídeš mi prekrásny.
Najradšej ťa mám v noci.
Hovoríš vtedy veci, ktoré by si mi cez deň nikdy nepovedal.
A máš oveľa väčšiu schopnosť empaticky prehliadať moje stavy.
Cítim sa slobodnejšie.
Najradšej ťa mám skoro ráno.
Keď ma nenecháš behať samú a spievaš si môj playlist spolu so mnou, kým sa štverám, ktovie prečo, na kopec za mestom.
Nikto okrem teba nie je hore, keď na mojej pologuli vychádza Slnko.
Je to veľmi intímne.
Najradšej ťa mám sama pre seba.
Som majetnícka a nárokujem si na celé tvoje Ja.
Nechcem sa deliť s nikým o tvoj čas, tvoje srdce, ani tvoje karamelové cukríky.
Tak o tebe nikomu nepoviem.
Lebo radšej ako sama sebou
som len sama s tebou.
Máločo na svete mám radšej, ako keď sú moje... ...
dá sa povedať, že písať prózu je drina, ale... ...
Celá debata | RSS tejto debaty