Chcem byť ako ty.
Chcem sa vedieť tváriť, že môj život je taký, ako som si vybrala. Chcem vedieť, aké to je privítať ráno a nemať ťa plnú hlavu.
Chcem pokojne spať celú noc a nebudiť sa na obsesívne myšlienky o človeku, ktorý… veď vieš.
Chcem život plný zhonu a chaosu, aby som nemusela myslieť na to, čo všetko a ako veľmi som pokazila.
Chcem mať v telefóne AI-čko na emócie, ktoré so mnou komunikuje vždy, keď som smutná, nadržaná alebo sa nudím.
Chcem si pred spaním pokojne ľahnúť na vankúš bez sluchátok, pretože v mojej hlave sa nedeje nič, čo by potrebovalo prehlušiť.
Chcem ťa vedieť ignorovať týždne, mesiace, roky aj životy.
Chcem si na teba spomenúť len v prchavých okamihoch, ktoré hneď vytrasiem z hlavy.
Chcem ti povedať, že ťa milujem a potom sa tak nesprávať.
Chcem ťa mať ako side chick k môjmu skutočnému životu bezduchého NPC-čka.
Chcem si sadnúť do auta a nenachádzat ťa v každom lovesongu, ktorý hrá z rádia.
Chcem si vedieť nezapáliť jointa vždy, keď je mi za tebou smutno. A chcem sa pri tom dívať na nebo s prižmúrenými očami.
Chcem žiť svoj nudný, stabilný život bez akejkoľvek vášne, strachu, lásky alebo pocitu, že ma niekto doma adoruje.
Chcem vedieť, aké to je, keď si nemusíš nechať zlomiť srdce 1000 krát, aby si kusy z neho daroval ďalšiemu človeku, ktorý o ne nestojí.
Chcem nemať čas na ticho v hlave.
Chcem zabudnúť, že existuješ. Že si skrátka celý deň… nespomeniem.
Chcem ťa vmanipulovať do bezprecedentnej lásky a potom ťa opustiť, lebo som ňou príliš vydesená a ty nie si dosť pekný, dosť múdry alebo dosť… tak už dosť.
Chcem byť zmätená z toho, čo sa mi to stalo a prečo to tak bolí, keď si na teba omylom spomeniem.
Chcem sa prechádzať v noci po ulici, vzhliadať k Mesiacu a sťažka pregĺgať.
Chcem sa vedieť zastaviť vždy, keď vidím niečo smiešne alebo hlúpe a neodfotiť ti to.
Chcem ťa opúšťať a znova nachádzať a chcem ti tvrdiť, že to je preto, aby malo tvoje adhd viac vzruchov a nenudilo sa.
Chcem ti sľúbiť, že budem tvoj superhrdina a potom sa zachovať ako superkokot.
Chcem sa nechať obdivovať preto, aká naozaj som.
Chcem vedieť, aké to je, keď na mňa niekto naozaj čaká ako poslušné šteňa.
Chcem sa neuroticky preklikávať niečou dušou, aby som vedela, či na mňa stále myslí a či som stále najlepšia, najkrajšia a najnedosiahnuteľnejšia láska niečieho života.
Chcem sa zobúdzať s pocitom, že niekde je niekto, kto by si ma vzal so všetkou mojou záťažou, lebo je dosť stabilný a silný. Ako pyramída.
Chcem si poobede zložiť hlavu do dlaní a dúfať, že ten deň už skončí a ten ďalší bude menej únavný. To sa aj rýmuje…
Chcem sa pozerať na svoju tradičnú rodinu a hovoriť si, že mi to na lásku musí stačiť.
Chcem mať svoje skreslené predstavy o tom, čo je to šťastie.
Chcem si myslieť, že niektorí ľudia sú iba kapitolou v mojej knihe, nie jej pointou.
Chcem neveriť na soulmaty a twinflamy, ale tvrdiť ti, že som určite jedno z nich.
Chcem sa tváriť, že sa s tebou bavím len preto, že mám rada klebety, koláče a dirty talk.
Chcem sa cítiť vinná, že ťa neľúbim tak veľmi, ako ty mňa, ale vlastne ma to teší.
Chcem si vyčítať, že s tebou nie som a zároveň si ťa držať tak ďaleko, ako sa len dá.
Chcem byť disciplinovaná vo svojej prijebanosti a detinskosti.
Chcem cvičiť iba preto, aby som zo seba dostala hnev na seba samú.
Chcem sa o teba vôbec zaujímať? Ani trochu.
Chcem si nespomenúť, kedy máš narodeniny a chcem zabudnúť na každé z našich 12 výročí a potom ti chcem nekúpiť kvety, lebo aj tak neviem, ktoré máš rád.
Chcem ti v noci nezavolať, keď som smutná a chcem nemať chuť hovoriť s tebou, kým vyjde slnko.
Chcem byť ako ty.
Taká arogantná a domýšľavá, aby som si myslela, že celý tento pamflet je o mne.
Celá debata | RSS tejto debaty