kontroverza

,,Prečo mám pocit, že sa na mňa hneváš?“

,,Možno preto, že je to pravda,“ mykol ramenom a nevenoval mi jediný pohľad.

,,Dobre. A hneváš sa, lebo…?“

,,Lebo naše city sa zmenili a vadí mi to.“

,,Naše? Nielen tvoje?“ prižmúrila som oči.

,,Myslím, že sme boli spolu v tej príjemnej dopamínovej posadnutosti a potom sme spolu zostali v tom nepríjemnom prázdne. Naraz.“

,,Tomu ADHD je celkom jedno, čo zničí, dopiče!“ vzdychla som.

,,Neudržali sme pozornosť jeden na druhom.“

,,Priznaj si, že si to skrátka prehnal s očakávaniami. Myslel si si, že na mňa budeš mať toľko času, chuti a lásky, že sa to nestane. Ale potom prišla realita, robota a život a vidíš…“ rozhodila som rukami.

,,Som ako všetci ostatní?“

,,Si viac emo. Ale inak…“

,,Je to tvoja vina, dievča. Zbieraš ľudí, o ktorých vopred vieš, že z toho nič nebude. Sú to len chvíľkové výbuchy v mozgu, aby si neumrela na to, že ti niekto nevenuje pozornosť.“

,,Neviem, niektoré moje obsesie by nesúhlasili…“

,,Keby som mal dva metre, možno by to bolo iné,“ žmurkol.

,,Možno,“ prikývla som.

,,Heeej!“ zvraštil čelo.

,,Ty si ma to naučil.“

,,Čo?“

,,Brutálnu úprimnosť.“

,,A teraz ju budeš používať proti mne?“

,,Je to presne to, čo si odo mňa chcel.“

,,Nikdy nerobíš to, čo od teba niekto chce.“

,,Práve naopak. Vždy robím to, čo odo mňa ľudia chcú.“

,,Čítal som si trochu o tých tvojich ezo bullshitoch a vraveli, že ľudia sa často vzdajú svojej soulmate pre karmic alebo twinflame. To je to, čo sa ti stalo?“ vyzeral trochu smutne.

,,Nie. Bohužiaľ,“ vzdychla som a zapálila si cigaretu.

,,Bohužiaľ?“

,,Keď za celý život dokážeš udržať dlhodobo pozornosť len na dvoch ľuďoch, občas dúfaš, že sa vrátia.“

,,Naraz?“

,,Bože, len to nie. To by bola spirituálna katastrofa.“

,,Prečo myslíš, že sa Hank nevráti?“

,,Lebo si vzal svoj karmic. Keby som si pred rokmi vzala Bruna, tiež nikam nejdem. On si iba zobral svojho Bruna. To je celé.“

,,Fakt? Ten chlap bol psychopat. A ani nevieme, či mal dva metre…“

,,Nebol psychopat a je jedno, či mal dva metre. Ale je zábavné, aký si posadnutý výškou len preto, lebo ti tvoja príde nedostatočná.“

,,Prečo je ťažké opustiť svoj karmický údel?“

,,Lebo je to karmický údel. Trauma, ktorú ti spôsobí, vytvára bonding. Je to niečo, čo poznáš. Vieš, aký ten človek je, ako bude reagovať, aké pocity ti bude spôsobovať… a zvykneš si na to. Preto mu to nevyčítam. Hank vie, čo môže doma čakať. Vie, že má čo stratiť. A nestojí to zato, aby sa o to pokúsil.“

,,Ani neviem, či je to smutné alebo zhovievavé tvrdenie.“

,,Je to hlavne pravda. Bez ohľadu na emóciu.“

,,Keď som ťa spoznal, bola si rozbitá ako maďarská ekonomika a ja si stále nemyslím, že držíš pohromade, ale z nejakého dôvodu si… ako to povedať… ako pozliepaná váza. Dajú sa do teba dať len umelé kvety, voda by vytiekla.“

,,To je pekná metafora. Aj celkom presná.“

,,Hnevám sa na teba.“

,,Prečo?“

,,Lebo si ma málo uháňala. Dávala si mi kopu priestoru, neozývala si sa a ja som na teba tak nejak… zabudol…“

,,To sa stáva, keď si na spektre, čomu sa čuduješ? Málo si ma entertainoval a ja naozaj, naozaj neznášam byť otravná.“

,,Minula si si svoju mieru otravnosti na iných ľudí a na mňa nezostalo?“

,,Pravdepodobne to tak je. Láska umiera na nezáujem a na ticho. Keď si mnou.“

,,Je mi z toho trochu smutno,“ vzdychol.

,,Aj mne, ale to nás prejde. Neudržíme pozornosť ani na smútku, ak nebol sprevádzaný traumou.“

,,Ja tú diagnózu nenávidím,“ priznal.

,,Aj ja, ani nevieš jak moc…“

,,Čo to teda medzi nami bolo?“

,,Letná láska, lets say,“ usmiala som sa.

,,A čo to bude teraz?“

,,Asi budeme kamoši. Takí, čo sa spolu nebavia každý deň, ale keď je to treba, vedia si pomôcť.“

,,To je fakt odporné klišé.“

,,Viem. Mali sme priveľa skvelého sexu,“ zasmiala som sa.

,,To je pravda,“ zasmial sa tiež. ,,Chýba ti to?“

,,Chýba mi ten spôsob, akým si mi vedel ošukať mozog. Iba ľudia s podobným mozgom vedia, ako to urobiť tak, aby vytvorili závislosť. Problém je, že niektoré závislosti sú navždy a niektoré môžu byť navždy, ale musíš ich kŕmiť. A keď prestaneš, zmiznú. Ako záchvatové prejedanie. Keď pochopíš, že len zapĺňaš to nekonečné prázdno vo vnútri a prestaneš s tým, skrátka… je to preč,“ pokrčila som smutne ramenami.

,,Trvalo to strašne krátko na to, ako veľa sme zažili…“

,,Ten vzťah nekončí, len sa mení jeho status. Myslím, že sa mi to v jednej fáze stalo aj s Brunom. Skrátka sme pochopili, že to, čo by sme chceli, je nereálne. Tak sa z nás stali priatelia.  A priatelíme sa dodnes. V tichosti…“

,,Možno na teba zabudol a len si to celé nahováraš. Keby sa niekto chcel ozvať, za tie roky by to už urobil.“

,,Súhlasím, že nechce. Ale nesúhlasím, že zabudol.“

,,Prečo?“

,,Hovorím na neho každý deň. Dám si sluchátka, prejdem pár metrov a môj mozog vytvára dialógy. Nehovorievam na nikoho iného vo vnútri svojej hlavy. Len na neho. A neverím, že ma nepočuje. Vždy ma počul, nevidím dôvod, prečo by sa to malo zmeniť.“

,,Nemáš halucinácie?“

,,Nie.“

,,Takže ty každý deň rozprávaš na človeka, ktorý s tebou roky nehovorí? Prečo?“

,,Lebo je to bezpečné. Vo vnútri mojej hlavy môže byť taký, aký chcem. A on je zväčša veľmi milý a počúva ma. Vlastne taký bol vždy, len som si to pamätala o dosť horšie. Ľudia si mysleli, že je zlý a nebezpečný. Ale keď sú zlí a nebezpeční ľudia na tvojej strane, cítiš sa vlastne veľmi bezpečne. A máš pocit, že za niečo stojíš, lebo oni veľmi nebývajú na ničej strane, okrem svojej vlastnej.“

,,Keby som bol na teba horší, možno ma ešte ľúbiš.“

,,Stále ťa mám rada, len inak.“

,,Ako inak?“

,,Ako niekoho, kto mi rozumie a keď mi je úzko a boľavo, vie, ako mi pomôcť. Si pre mňa to, čo som ja pre iných ľudí.“

,,Terapeut? Side chick? Sex toy?“

,,Áno.“

,,Ani neviem, kto z nás by teraz mal byť viac urazený.“

,,Nikto. Za pravdu sa ani jeden z nás nikdy hnevať nebude. Veď nás poznáme…“

,,Bolo by nám spolu super, keby sme neboli jebnutí.“

,,A keby sme boli viac delulu,“ zasmiala som sa.

,,Nikto by nečakal, že zrovna my dvaja nebudeme dosť delulu na to, aby sme sa mohli dopamínovať do konca života.“

,,Ty si mal celý čas strach, že to skončí. A keď sa človek neustále bojí, potom ten koniec radšej vytvorí sám, než aby naň čakal…“

,,Bál som sa, že sa vráti.“

,,Kto?“

,,Hank. O Bruna strach nemám, tomu ego nedovolí vrátiť sa späť, ale ten druhý vyjebanec nemá žiadnu integritu…“

,,Zaujímavé,“ zamyslela som sa.

,,Mala si 150 dôvodov, prečo sa mu neozvať alebo prečo mu nezdvihnúť telefón, keby sa ozval on. Bola si taká plná vzdoru, hnevu a smútku, že to bolo až fascinujúce sledovať. Pritom obaja vieme, čo by sa stalo, keby ste sa niekde náhodne stretli…“

,,Jeden z nás by odišiel a ten druhý sa rozplakal. Lebo jeden z nás je sráč a ten druhý… som ja,“ skrivila som pery do nasilu úsmevu.

,,Tvoje ezo hovorí, že ak stretneš svoj twinflame v tomto živote, máte skončiť spolu.“

,,Možno má moje ezo pravdu. Spýtaj sa ma tak o desať rokov, poviem ti.“

,,A čo budeš robiť dovtedy?“

,,Neviem, ľúbiť niekoho iného asi.“

,,A prečo nie mňa?“

,,Lebo si o to stál len chvíľu. A kým si o to stál, tak som ťa ľúbila.“

,,Neviem, prečo som prestal…“

,,Pretože tvoju pozornosť má kto zamestnávať. Ty si len myslíš, že toho zvládneš viac. Lebo si nešťastný a nevystriekaný. Ale nezvládneš. Nemôžeš pridávať ďalšie osoby do svojho života, nemáš ich kam natesnať. Môžeš len nahrádzať,“ pozrela som sa na neho veľavravne.

,,Možno tiež žijem s mojim Brunom,“ pokrčil plecia.

,,Vy všetci. Aj Bruno žije so svojim Brunom.“

,,Prečo to robíme?“

,,Lebo to poznáte. Viete, čo môžete čakať. Je to vlastne pohodlné, keď sa človek zmieri so svojou karmou. Možno je to, dokonca, aj dospelé.“

,,Nikto z nás nie je šťastný.“

,,A boli by ste, keby ste si vzali mňa?“ rozosmiala som sa už naozaj nahlas.

,,Ja myslím, že hej. Vziať si niekoho, kto má schopnosť byť tebou posadnutý, nech už si hocijaký, je vlastne veľmi príjemná predstava. Ale aj stresujúca, lebo ak takého človeka chvíľu nezabávaš, proste mentálne kamsi zmizne. Si z toho aspoň smutná?“

,,Nie, veď netreba to brať tak tragicky. Je vždy fajn, keď máš koho milovať, aj keby len na chvíľu. Je to skvelo strávený čas. Vytváraš si ilúzie o tom, čo by bolo keby… a niekde na backende vieš, že sa to nestane, ale je príjemné o tom premýšľať. A občas sa v tých myšlienkach vieš topiť roky a niekedy len týždne. Taký je lajf,“ potľapkala som ho po ramene.

,,Stihli sme sa za mesiac zoznámiť, vyjebať si mozgy z hlavy, zamilovať sa, dať sa dokopy, rozísť sa a stať sa kamošmi?“

,,To je výhoda ADHD – zvládaš veci rýchlejšie ako iní ľudia.“

,,Čo teraz budeme robiť akože?“

,,Počkáme, kým to celé predýchame. A potom sa znova spolu budeme veľa rozprávať. A ja ťa aj tak nikdy neprestanem mať rada len preto, lebo by to pre teba bolo pohodlnejšie. Pomohol si mi v čase, keď to nikto iný neurobil a ja som možno jebnutá, ale nie som sprostá. Na čosi také sa nezabúda.“

,,A čo ak ťa stále ľúbim?“

,,Tak k sebe nie si úprimný. Vieme, ako sa človek s ADHD správa, keď niekoho ľúbi. Akí sme otravní a fixovaní na neustálu komunikáciu. Ak ti neurotypickí ľudia neodpisujú dva dni, je to normálne. Ak dva dni neodpíše neurodivergent, skrátka stratil záujem. Necíť sa preto zle, ja viem, že to nebolo naschvál.“

,,Niekedy máš emócií na rozdávanie a niekedy si ako robot,“ vzdychol.

,,Berme tento vzťah ako podpornú ADHD skupinu. Nebudeme sa za nič súdiť. Jednoducho si zvykneme na to, že v našom okolí nie je nikto, s kým by sme mohli zdieľať svoje symptómy tak, ako to vieme spolu. Aj keby tie symptómy mali byť neuvážená zamilovanosť.“

,,Myslíš, že naša láska bol symptóm?“

,,Máš iné vysvetlenie?“

,,Neviem. Ale ľúbil som ťa rád. A ešte radšej som mal ten spôsob, akým si ty ľúbila mňa. Bolo to nové, nič podobné som predtým nezažil. Páčilo sa mi to. Mal som pocit, že ma to drží pri živote. Chcel som byť tou najlepšiu verziou seba samého, celkom prirodzene.“

,,V skutočnosti som sa ti nikdy nepáčila. Páčil sa ti len ten spôsob, akým som ťa dokázala adorovať. A to, že som ti venovala pozornosť. O mňa ako takú tu vôbec nešlo. A je to v poriadku. Len som chcela, aby si to vedel. “

,,Nechápem, ako to môžeš hovoriť len tak. Bez plaču a zúfalstva vo výraze.“

,,Pretože slzy a zúfalstvo som si už minula. Už mi ostali len zdravý rozum a brutálna úprimnosť.“