kontroverza

,,Miláčik, som doma, dúfam, že si nahý!“ zakričala som a položila kabelku na botník.
Z obývačky sa ozval smiech.
,,Vitaj, lagovač,“ prišiel ku mne a zdvorilo ma pobozkal na obe líca.
,,Čo by si si prial na večeru?“ vyzliekala som si kabát.
,,Večera je na hotová, daj sa do kľudu a môžeme jesť,“ usmial sa.
,,Všetko na tebe sa mi zdá beznádejne milé… neviem, kto ťa kresal, no musel byť v plnej sile,“ zaspievala som.
,,Dobre, vyhrala si,“ nastavil päsť a ťukli sme si. V našej súkromnej roleplay, v ktorej vyhráva ten, kto toho druhého dostane do väčších rozpakov.

Muž, ktorý varí, je ako dúhový jednorožec. Myslíš si, že existuje, respektíve v neho skôr dúfaš, ale naozaj ho zažiť ti dáva celkom iný pohľad na svet.

,,Si najlepší zo všetkých mojich najlepších kamarátov,“ povedala som s nohami na stole a miskou chilli con carne na bruchu.
,,Ty si iba veľmi hladná,“ zasmial sa.
Vstala som, prišla k nemu a utopila mu tvár v mojom dekolte.
Smial sa ako šialený.
,,Dobre, zas sú určité hranice,“ zodvihol ruku.
,,Vyhrala som?“ sadla som si naspäť na svoju stoličku a vyložila nohy s víťazoslávnym výrazom.
,,Hej,“ prikývol uznanlivo a rozpačitý smiech sa rozhliehal celým vnútroblokom cez otvorené okno, na ktorom chladil jeho prvé brownie.

Ležali sme vedľa seba na gauči a Leo sa bezprízorne díval na film. Na nohách mu spala mačka a ja som sa posunula o kúsok bližšie a chytila ho za ruku.
,,Hm?“ prebral sa.
,,Nič, spi,“ zavesila som sa mu na ľavú ruku ako koala a škrabkala ho po predlaktí.
,,Tomuto by som mal rozumieť alebo ešte hráme?“ smial sa v rozospato.
,,Nič nehráme, chcem sa mojkať. Spi,“ zamumlala som.
,,Dala si si emko?“ strčil mi prst do oka a nadvihol viečko.
,,Prestaň sa mi pozerať na zreničky, nie som dofetovaná!“
,,Tak čo ti je?“
,,Vadí ti to?“
,,Neviem, divné to je,“ povedal neisto.
,,Tak dobrú,“ usmiala som sa, vzala si vankúš a šla do svojej spálne.

***

Zatvorili sa za ňou dvere a ja som bol síce nafajčený a unavený, ale aj tak sa zbytky mojej empatie zmohli na to, že vyhodnotili, že som dačo dosť dojebal. Ani neviem, čo som na ňu bol taký. Zase až tak mi to nevadilo, len to bolo nečakané.
,,Bubu?“ otvoril som dvere na jej spálni. Ležala v posteli obalená vankúšmi, z periny mala gigantickú rolku a tuho ju objímala. Neviem, či som niekedy videl niekoho, kto by tak veľmi potreboval lásku.
,,Mám si ľahnúť k tebe?“ spýtal som sa. Lebo – prepáč – by bolo trochu čudné.
,,Nie, netreba, idem už spať. Som v poho, dobrú,“ poslala mi vzdušný bozk a ja som si už bol nabetón istý, že som niečo dojebal.

Niekedy si stavia steny, keď jej stúpim na otlak. Nerobím to naschvál, občas si len nedám pozor.

Raňajky som mal na stole skôr, ako som vstal. Sedela v kuchyni a kreslila si očné linky.
,,Dobré ránko,“ pozdravil som.
,,Hello,“ dívala sa do malého zrkadielka v kozmetickom kufríku.
,,Čo to je?“ pozrel som sa na tanier.
,,Sendvič. Skús. Dnu je šunka a syr a je to obalené vo vajíčku,“ maľovala si čiernu čiaru na horné viečko.
,,Chceš kávu?“ spýtal som sa a automaticky vyberal šálku z linky.
,,Nie, dám si v robote. Utekám,“ usmiala sa a zavrela kufrík.
,,Veď nie je ani osem,“ zamračil som sa, keď som si uvedomil, že ona nemusí ísť do práce. Len tam nechce byť so mnou. Ale je milá a zdvorilá a robí mi raňajky. A keby som bol menší kokot, tak by som sa zamiloval radšej do niekoho takého, ako do tých malicherných píč, ktoré som celý život stretával. Lenže srdcu a penisu ťažko rozkázať, keď ich ovláda mozog. Veď… to poznáte.

,,Počkaj,“ zastavil som ju vo dverách. ,,Možno by si mala mať nejakú inú postavičku do rozprávok, ako mňa. Vieš, aby to nebolo čitateľsky monotónne,“ usmial som sa. Väčšinou sa mi darilo rozosmiať ju dvoma ľahkými pičovinami, dnes to bolo ťažšie.
Zarazene sa na mňa pozrela a naprázdno preglgla.
,,Aha,“ prikývla. ,,Dobre, ja to skúsim,“ usmiala sa nasilu a zatvorila za sebou dvere.
Niekedy by som dosť ocenil, keby mi povedala, čo som vlastne urobil, kým odíde z miestnosti…

***

Šla som z roboty rovno do Papučkárne. Pri bare sedela stabilná zostava štamgastov – architekt, cudzinec a televízny strihač. Je to ako začiatok vtipu. Ako väčšina môjho života.

,,Čaute. Dvojitý rum a kolu,“ povedala som Zuzke.
,,Mojka a ty čo si sa opustiť došla?“ zasmiala sa.
,,Veľa roboty?“ spýtal sa Strihač.
,,Veľa života,“ exla som drink a mávla na Zuzu, že chcem ďalší.
,,Nejde to nejako rýchlo?“ spýtal sa architekt s prekvapeným výrazom tváre.
,,Kto spomalí, umrie,“ kopla som do seba ďalšíe deci rumu s kolou a Zuze už nebolo treba nič hovoriť. Je to barmanka. Nalieva.

Po troch hodinách a pollitri Captaina Morgana sa vo dverách objavil krásny geek.
,,Héj, Cvoki!“ skríkla Zuza od baru a on jej zakýval.
Asi tridsať ročný chlapec s jemným strniskom a okuliarmi, v krásnom modrom saku namieru.
,,Vy sa nepoznáte vlastne. To je naša Moon a toto je Cvoki,“ podávala som mu ruku.
,,Ja som Peťo, ale som psychológ, preto ma volajú Cvoki. Nie je nevyhnutné tento zlozvyk opakovať,“ usmial sa.
,,Ty sa mi už teraz páčiš,“ povedala som a zapálila si cigaretu.
Chalani pri bare vyprskli pivo nosom.
,,Predpokladám, že to nebude tvoj prvý drink a že aj za bežných okolností si viac než úprimná,“ zasmial sa a objednal si pivo.
,,Ja som hlavne opitá. A naivná. Zuza! Kto je tu naivný?“

,,Ty, mojka,“ prikývla.
,,Tak, počul si Zuzu…“ ukázala som na ňu s citrónom v ruke a fŕkala šťavu všade okolo seba.
,,Čerstvý rozchod?“ vzdychol a podoprel si hlavu.
,,Je nedeľa. Dnes nepracuješ,“ žmurkla som. ,,A ani ja už nie,“ ukázala som Zuze prázdny pohár.
,,Monička a nechceš si dať sódičku?“ spýtala sa.
,,Zuzička… chcem si dať to isté a ešte párkrát,“ poslala som jej pusu.
,,Ta toto dneska budze šmak,“ rozosmiala sa a pozrela na chalanov pri bare.
,,Nech je to ktokoľvek, je to idiot. A tento panák je na mňa. Samú ťa v tom nenechám,“ vzal si poldecák, cinkol ním o môj a čím viac ich vo mne bolo, tým som bola ochotnejšia odpovedať na otázky.
,,Takže spolu bývate, ale nie ste partneri?“
,,Hej.“
,,Píšeš o ňom poviedky a on chce, aby si zmenila hlavnú postavu,“ sumarizoval.
,,Hej,“ prikývla som.
,,A ty si si to vyložila tak, že ťa poslal za iným chlapom,“ gestikuloval.
,,Presne,“ ukázala som na neho prstom a poprosila Zuzu o sódu.
,,Ty vidíš Matrix, však?“ zadíval sa mi hlboko do očí.
,,Ja ho žijem,“ pošepkala som mu.

Z vrecka kabáta som vytiahla dlhé papieriky a usmiala sa na neho.
,,Ajáj, tu sa idú diať veci,“ uchechtol sa.
,,Dáš si?“ drobila som tabak.
,,Rád,“ prikývol.
,,Cvokári v tejto krajine húlia? Dobrý bože, kto nám pomôže…“ prekrútila som očami a on sa zasmial.

Stáli sme vonku pod stromom a všade okolo snežilo. Potichu a krásne. Husto, ako keby padali z neba tony krupicovej kaše. Podávali sme si jointa a on poznamenal, že je to naozaj zvláštne zoznámenie.
,,Si naozaj veľmi pekný,“ zadívala som sa na neho vo svetle pouličnej lampy.
,,Tak to sme tu už pekní dvaja,“ usmial sa a vzal mi tvár do dlane. Na moment som privrela oči a cítila jeho dych na líci. 
Vystrela som ruku a urobila dva kroky dozadu.

Díval sa na mňa zmätene.
,,Prepáč, urobil som niečo…“
,,Nie. Ty nie. Ale ja skoro hej. Musím ísť,“ zamávala som mu a rozbehla sa cez ulicu ku svojim dverám. Srdce mi búšilo strachom. Pritom som nerobila nič zlé. Len sa slobodná žena chcela pobozkať v snehu so slobodným chlapom. Ale ja zas asi až taká slobodná byť nepotrebujem.

Mala som plán.
Vbehnem do bytu ako šialená. Postavím sa na chodbu a budem sa na neho pozerať. Zhodím zo seba kabát, nechám ho spadnúť na podlahu a budem celá zasnežená z toho státia pod stromom. On sa spýta, čo sa stalo a ja nepoviem nič, len k nemu prídem, zdrapnem ho za golier a strčím mu jazyk do úst. Lebo sa hnevám. A ľúbim ho. A hnevám sa, že ho ľúbim. Pri všetkom vždy vie, čo má robiť. Okrem mňa. Snaží sa dávať si pozor, ale kurví to kde len môže.

Chcem mu zabárať nechty do krku, hrýzť ho do spodnej pery a zvierať tak silno, ako keby prichádzali všetci jazdci apokalypsy.

***
Otvorili sa dvere a ja som zodvihol hlavu od papierov. Stála na chodbe celá zasnežená a dívala sa na mňa.
,,A ty čo?“ zasmial som sa.
Chvíľu len klipkala očami.
,,Nič. Idem si ľahnúť, som celkom hotová. Dala som si u Zuzy pár drinkov. Dobrú,“ usmiala sa.
Zaliezla do izby a už som počul len soundtrack z Guardiansov a cítil vinu ani neviem začo.

***
Je zvláštne žiť vo vzťahu, kde tak, ako veľmi jeden chce, ten druhý nechce. Že vie byť človek natoľko taktný, že vás ani nepošle do piče, len čaká, kedy tam pôjdete dobrovoľne. A ak sa mu čas zdá príliš dlhý, tak vám navrhne alternatívu. Neviem, či je ponižujúcejšie to, že ma nechce on alebo to, že ma poslal za niekým iným.

,,Miláčik, som hore!“ zívol a zasmial sa, keď prechádzal cez kuchyňu.
Zadíval sa na mňa, či sa začervenám.
,,Už nehrám, Leuško,“ usmiala som sa a strkala si raňajky do kabelky.
,,Čo? Nie! Prečo?“ bol rozospatý a vydesený. To nie je bohvieaký štart do dňa.
,,Poslal si ma hrať sa s niekým iným,“ mykla som ramenom a keď som vychádzala z dverí, neotočila som sa a neposlala mu vzdušný bozk.
,,S večerou na teba asi čakať ne…“ zabuchla som dvere a uvedomila si, že sa musel naozaj veľmi snažiť, aby nás nechal prehrať oboch…