kontroverza

Dvere do malého domčeka v ružinove mi otvorila vysmiata žena s krásnymi očnými linkami.
,,Vitajte,“ usmiala sa a podala mi ruku.
,,Rada vás vidím,“ vyzliekala som si kabát a prechádzala do kancelárie so symbolom vody na dverách.
,,Ako sa máte?“ vzala si veľký zápisník a prehodila nohu cez nohu.
,,Dobre,“ mykla som ramenom.
,,A Leo?“
,,Still friend zone,“ uškrnula som sa.
,,Naposledy sme hovorili o tom, že si máte spísať zoznam všetkého, čo ste s Leom zažili prvýkrát. Máme ho niekde?“ uškŕňala sa, lebo táto story sa jej páčila. Osobne, žensky, aj profesionálne.
,,Hej, mám,“ vytiahla som si z vrecka skrčený papier s kopou odrážok.
,,Fúha, to je dlhý zoznam,“ zažiarili jej oči ako dieťaťu, keď dostane obľúbenú sladkosť.
,,Bol to prvý muž, ktorý mi navaril,“ usmiala som sa pri spomienke na ten večer.
,,Aké to bolo?“
,,Super. Bolo to 13. mája pred troma rokmi. Robil krídelká. Jediné, čo kazilo ten večer, bol jeho kamoš, ktorý nevedel, kedy odísť. Bol to vlastne prvý večer, kedy som tam spala. To bolo tiež prvýkrát. Že by som si s niekým vytvorila vzťah, v ktorom trávim väčšinu víkendov na jeho gauči…“ zvraštila som čelo.
,,Čo pre vás znamená, keď vám muž navarí?“ kmitala očami zo mňa na papier.
,,Nooo… neviem. Cítim sa zvláštne, keď niekto robí niečo, čo väčšinou robím ja. Ale zasa… je jediný, s kým sa znesiem v kuchyni. Teda, okrem chvíľ, keď mi nazíza cez plece. To neznášam,“ prekrútila som očami.
,,Varí často?“
,,Varí, ja raňajky, on večere,“ usmiala som sa.
,,Takže aj to, že vás niekto čaká doma s večerou, je prvýkrát?“
,,No to áno.“
,,A ako sa pri tom cítite?“
,,Perfektne. Keď pekný muž servíruje dobré jedlo po dlhom dni, je náročné ho nemilovať,“ vzdychla som trochu sarkasticky a trochu pravdivo.
,,Konečne sa k niečomu dostávame! Výborne,“ pochválila ma. ,,Čo máte ešte na tom zozname?“
,,Prvýkrát som od muža dostala kvety.“
,,Naozaj?“
,,Hej. K narodeninám. Bože, on je ako Good Guy Greg,,“ zasmiala som sa.
,,Prepáčte?“
,,Je to taký internetový meme fenomén. Good Guy Greg. Chalan s jointom a úsmevom, čo vždy urobí správnu vec. Napríklad platí za stiahnutú hudbu alebo dá vždy dolu záchodovú dosku a tak. Proste… Good Guy,“ zasmiala som sa.
,,Takto ho vnímate? Ako človeka, ktorý vždy urobí správnu vec?“
,,Ja… asi áno. On sa nezvykne mýliť. Teda, nie v tých dôležitých veciach. Je strašne smart,“ žmurkla som na ňu a Leovu vizitku, ktorú mala v mojej zložke, lebo som ju po nej po jednom sedení teatrálne hodila.
,,Prečo ste nikdy predtým nedostali kvety?“
,,Informatici nebývajú veľmi romantickí. Alebo empatickí. Alebo celkovo veľmi nebývajú… chápete. Ja som iných frajerov nemala, prišlo im too much gay rozdávať kvety. Tak som si ich vždy kupovala sama.“
,,Uhmmmm. Takže napriek tomu, že k vám Leo nikdy nebol zlý, agresívny ani direktívny, je to najdominantnejšia mužská postava vo vašom živote?“
,,To je asi práve ten dôvod. Mám tendenciu ho počúvať, lebo na mňa nekričí. A má dosť trpezlivosti na to, aby mi hodiny a hodiny a hooodiny vysvetľoval niečo, čo odmietam pochopiť, lebo sa vzpieram. Nepresviedča silou, ale argumentami. Až ma unaví tak, že poviem dobre…“ zasmiala som sa a ľahla si na hnedý gauč.
,,Ahá, takto to je. V poriadku. Čo tam ešte máte?“
,,Prvýkrát mi niekto kúpil hračku ako dospelej. A vzal ma na animák! Nevadí mu tá trocha infantilnosti, lebo ju má tiež. Ja som sa ako dieťa veľa nehrala, čítala som… Je to časť vývoja, ktorá ma obišla a chýba mi. Začala som sa hrať, keď sme sa spoznali. Lebo on to robil a mal to rád, tak som si vravela, že to skúsim teda tiež. Niekedy sa hráme spolu a niekedy len vedľa seba. Potichu. A to je vlastne ďalší bod… je prvý, s kým som kedy maľovala. Ja som nikdy nemaľovala, ja to neviem. Ale nakreslila som si sovičku na kus sadry. Vyzerala, ako keby ju robil päťročný autista, ale on povedal, že je pekná. Často ma necháva vyhrať. A keď v niečom vyhrať nemôžem, lebo na to nemám kapacitu, tak ma aspoň pochváli, že som sa hrala.“
,,Ja si niekedy myslím, že je vymyslený,“ odfukla si.
,,Je jediný, kto mi kedy dovolil fajčiť v aute,“ oprela som sa hlavou o malý hnedý vankúš. ,,Rada fajčím v aute. A tiež bol prvý, kto na mňa nekričal, keď som si vyložila nohy na predné sklo a nezapla pás.“
,,Áno, sebavedomie má v poriadku,“ prikývla.
,,Hej, Leo si veľmi verí. Ale ja mu verím tiež. Strašne rada s ním chodím autom.“
,,Cítite sa bezpečne?“
,,Bezpečne? Nesmrteľne!“
,,Až tak?“
,,Nemôže sa mi stať nič, keď som s ním,“ mykla som ramenom a uvedomovala si tento tik.
,,Vždy ste voči nemu taká submisívna?“
,,Myslím, že áno. Vyhovuje nám to obom.“
,,Stále premýšľam, kto sa so mnou rozpráva. Či je to vaše reálne alebo snové Ja,“ usmiala sa.
,,Ja si myslím, že obe. Lebo vždy, keď si ho to snové ja v niečom zidealizuje, tak sa to potom stane. Myslím, že ma nechce sklamať,“ zasmiala som sa.
,,Máte tam ešte nejaké tenkrát poprvé?“
,,Naučil ma spať,“ zatvorila som oči a usmiala sa. ,,Nespala som celý život. Nikdy som pri nikom nemohla zaspať. Keď človek spí, je zraniteľný a prirodzený. A ani jednu z týchto vlastností som nechcela ukazovať iným ľuďom. Spánok je niečo, čo sa nedá ovládať. Tam je človek bezbranný a divne oblečený a strapatý a odlíčený… mrví sa, občas kričí zo sna, občas chrápe alebo rozpráva nezmysly… Nič z toho som nechcela, aby ktokoľvek videl alebo vedel. Ale on raz povedal – pusti si Guardians a choď spať! – a ja som sa po troch dňoch bez spánku vybuvala doružova. Odvtedy sa pomery zmenili, teraz tvrdí, že spím veľa,“ zasmiala som sa.
,,Tak vidíte. Ani ste s ním nespali a vlastne…“ usmiala sa tiež.
,,Ja som sa s ním vyspala navždy,“ pozrela som sa na hodinky a zistila, že mojich 50 minút uplynulo.
,,Nabudúce budeme pokračovať. Ten zoznam by ste mu mali ukázať. Lebo on o kope z tých vecí vôbec netuší. Čo je dobre, ale mal by to vedieť. Je to veľké ocenenie za to, ako sa k vám správa,“ podala mi ruku a popriala pekný večer.

Kráčala som z jej ambulancie do Starého mesta a počúvala Guardians, keď som otvorila dvere na byte. Stál v tričku a teplákoch v kuchyni, v ruke mal panvicu a z veľkého repráku na neho šepkala Alanis Morisette.
,,Prvýkrát som varil z instagramu! Dík za inšpiráciu,“ zakričal.
,,Paráda,“ odkopla som lodičky do rohu miestnosti, prišla do kuchyne a povedala mu, že ho ľúbim.
Prvýkrát.