kontroverza

,,Minulý týždeň som šiel z hokeja automaticky tvojim smerom, keď som si uvedomil, že nie sme dohodnutí,“ rozosmial sa a motal si cigaretu na nábreží.
,,Mohol si prísť aj tak,“ mykla som ramenom a zabárala prsty do mäkkej trávy.
,,Zvykol som si, že sme spolu v sobotu,“ usmial sa.
,,Aj ja. Ja som s tebou rada, vždy sa stane niečo, čo ma vytrhne zo stereotypu,“ zasmiala som sa.
,,Na čo spomínaš najradšej?“
,,Toho je veľa… na detské filmy, na ktoré chodíme a vyzeráme ako dvaja psychotickí pedáci. Alebo na tú potetovanú čašníčku,“ usmiala som sa.
,,Tá bola drsná,“ prikývol.
,,Alebo ako si sa tešil, keď som ti pred Botanickou povedala, že toho jointa už nedofajčím.“
,,To bolo moje najväčšie životné víťazstvo. Našiel som tvoj strop.“
,,Myslíš, že veľa húlim?“ zodvihla som pravé obočie.
,,Ty môžeš. Potom si smiešna a kreatívna.“
,,Rada spomínam aj na to, ako si v tej Botanickej stúpal na exponáty,“ rozosmiala som sa pri spomienke, ako si odmietal priznať, že to, po čom stúpa, nie je burina.
,,Mali by to mať lepšie označené! Ja rád spomínam na tú babu, čo k nám prišla na pohovor a objala ťa,“ zasmial sa.
,,To sa mi deje bežne.“
,,Ty si to priťahuješ sama, podľa mňa.“
,,Ja si to nepriťahujem sama…“
,,Ale áno. Pamätáš, ako sme dostali do firmy všetkých brigádnikov? Dve minúty som nesledoval dianie a už si adoptovala polovicu bratislavských vysokoškolákov uprostred námestia.“
,,Mám charizmu!“ ofučala som sa.
,,To máš. Tebe keď ide karta, tak vesmír pracuje pre teba,“ uznal.
,,Vesmír pre mňa a ja pre teba. Vybral si si dobre.“
,,Ja som si ťa vybral hneď. Bola si najlepšia. Stále si.“
,,Uhm. Copywriterka,“ povedala som smutne.
,,A čo by si ešte… jáj… ale no,“ šťuchol do mňa.
,,Nič som nepovedala,“ usmiala som sa, vzala mu z ruky zapálený joint a privrela oči.
,,Chcel by som mať taký strešný byt s výhľadom na jazero,“ vzdychol.
,,Kde?“
,,Niekde blízko k mestu, ale nie celkom v meste. Na kopci. Z jednej strany mesto, z druhej les…“
,,Ja by som chcela taký v centre a s bazénom.“
,,V centre nie… a načo bazén, šak je tam jazero…“
,,Šak ale čo mi skáčeš do mojich predstáv o tom, kde chcem žiť?“ ohradila som sa.
,,Jáj… my nebudeme bývať spolu?“ začudoval sa.
,,A budeme?“ začudovala som sa o dosť viac.
,,Mne ani nenapadlo, že nie,“ rozosmial sa.
,,Asi spolu trávime priveľa času,“ mávla som rukou.
,,Ja už viem, čo mňa pobavilo najviac. Keď sa tá baba opýtala, či sme pár a ty si jej povedala, že ešte nie,“ rozosmial sa hlučným mužským smiechom.
,,Bola som sfajčená.“
,,Sfajčená si najviac úprimná. Nemáš limit,“ smial sa ďalej.
,,Tak čo budeme mať ešte v tom dome?“ privrela som oči a predstavovala si.
,,Bude tam veľa dreva. A tehly a sklo. Taký industrial, aby sa ti to páčilo. Ale musí to byť útulné. Nech nás tam cítiť.“
,,Džina bude mať svoju izbu?“
,,Keď máš mačku, každá izba v tvojom byte je jej izba,“ mykol ramenom.
,,Mám od nej všetky svetre,“ usmiala som sa.
,,Lebo sa mi furt váľaš po gauči,“ rozhodil rukami.
,,Lebo do postele ma nevoláš!“
,,Dobrý zásah, ale aj tá je plná jej chlpov, takže tento problém by to nevyriešilo,“ zasmial sa.
,,Ten bazén chcem. Na terase pri veľkom grile.“
,,Nám by stačila terasa vlastne,“ zamyslel sa.
,,Aj ja si myslím,“ pritakala som.
,,Auto chceš aké?“ usmial sa.
,,Také, ktoré budeš šoférovať ty.“
,,Prečo?“
,,Rada s tebou jazdím. Nenútiš ma zapnúť si pás a môžem počúvať čo chcem. A môžem u teba v aute fajčiť, to mi ešte nikto nedovolil.“
,,Nemám rád, keď sú ľudia fixovaní na materiálne pičoviny.“
,,To sa mi na tebe páči,“ žmurkla som.
,,A čo ešte?“ spýtalo sa jeho ego.
,,Ruky.“
,,Ruky?“ zvraštil čelo.
,,Chcela by som mať doma tvoje predlaktia ako masturbačnú pomôcku,“ zadívala som sa na jeho navreté žily.
Ľahol si do trávy a smial sa ako šialenec. Mala som rada tie chvíle, keď o nič nešlo. Len o ten čas strávený spolu, hoci neuroticky stále pozeral na hodinky a v hlave mal kopu vecí, ktoré bolo treba urobiť.
,,Dobre mi dávaš, už to nehúl,“ vzal mi z ruky zapálený papierik a priložil si ho k perám.
,,Už chcem kamennú redakciu,“ zakvílila som.
,,Ja viem. Industriálnu halu s ikeáckymi stolíkmi a tulivakmi.“
,,A bežiacim pásom, mikrofónom a hojdačkou.“
,,Má to byť redakcia magazínu či Google?“
,,Ak poviem Google, dostanem tú hojdačku?“
,,No poď, ty hojdačka,“ postavil sa. ,,Ideme.“
,,Kam?“
,,Ku mne, niečo ti uvarím.“
,,Keď ma budeš kŕmiť, budeš si ma musieť nechať.“
,,Nevidel by som to tak tragicky, aj tak budeš furt v bazéne,“ uškrnul sa a náš vzťah sme znova nedefinovali nad plnou misou tvarohových guličiek, ktoré hnietil, kým som mu ja šťuchala ukazovákom do žíl a mlela pantóm o tom, že kvôli vzdelávačke zahodil skvelú kariéru nádejného narkomana.