,,Teba vôbec nezaujíma, čo robím?“ spýtal sa, keď sa vrátil z kúpeľne a pozrel na svoje kancelárske kreslo, ktoré bolo v rovnakom uhle, ako keď odchádzal.
,,Viem, čo robíš. Klikáš,“ mykla som ramenom s nosom zabodnutým do vlastného počítača.
,,Klikáš ty, zlato,“ povedal takmer urazene.
,,Povieš mi, čím sa živíš?“ nepozrela som sa na neho.
,,Nie.“
,,Tak potom to nebudem vedieť,“ mykla som ramenom.
,,Nie si ani trochu zvedavá?“
,,Odkedy tu bývam, koľko je tu skrytých kamier, aby si sa mohol pozrieť, či ti lozím do počítača, keď pri ňom nie si?“ zodvihla som hlavu a on tú svoju sklopil. ,,No tak vidíš,“ usmiala som sa.
,,Čo vidím?“
,,Že nie som taká hlúpa, ako si myslíš.“
,,Že si hlúpa som si teda rozhodne nikdy nemyslel.“
,,Nepotrebujem informácie, ktoré mi nechceš dať sám od seba.“
,,Každý potrebuje všetky informácie.“
,,A vzhľadom na tento názor by si sa ani veľmi nehneval, keby som ti vliezla do compu, však?“
,,Asi tak.“
,,Aj tak by som väčšine tých vecí nemala šancu rozumieť, však?“ usmiala som sa.
,,Prečo replikuješ moje myšlienky? Je to desivé.“
,,Možno preto, aby som ťa desila.“
,,To nie, taká nie si.Taký som ja.“
,,Nemáme spoločného viac, ako si myslíš?“
,,My dvaja máme spoločné akurát to, že sme radšej spolu ako zvlášť,“ vzdychol.
,,A mrzí ťa to?“
,,Nemrzí. Myslím, že to stačí na to, aby sme mohli byť… to, čo sme.“
,,Toto nie je štandardný vzťah. Od začiatku nebol.“
,,Myslíš na to ešte niekedy? Na ten začiatok.“
,,Nie. Bolo to v minulom živote.“
,,V akom?“
,,V tom, v ktorom som sa ťa bála.“
,,A už sa nebojíš?“
,,Teraz sa bojíš ty mňa.“
,,Zlatá.“
,,Môžeš hrať drsného koľko len chceš, ale to, že som ťa milovala tak veľmi, až si, proti svojej vôli, začal milovať aj ty mňa v kombinácii s tým strachom, že raz nezvládnem tvoju prirodzenosť a odídem, ťa robí oveľa zraniteľnejším, ako by si nahlas pripustil.“
,,Len či nezveličuješ.“
,,Myslím, že nie. Bojíš sa ma, lebo si stratil kontrolu. A podľa toho, ako sa občas správaš, si myslím, že možno prvýkrát v živote.“
,,Kontrolu nad čím?“
,,Nad sebou a svojimi rozhodnutiami. Môžeš byť ku mne hnusný, môžeš sa ma snažiť odohnať, dokonca sa ti to môže aj podariť, ale kontrolu nad tým, čo ku mne cítiš, proste nemáš,“ mykla som ramenom a zodvihla pravý kútik úst.
,,A teba to teší?“
,,Teší ma, že ma ľúbiš. To, že nevieš, čo s tým, ma neteší, lebo by som bola o dosť radšej, keby si to vedel. Nebolo mojou ambíciou vyvolať v tebe lásku, nevmanipulovala som ťa do nej, hoci i to dokážem, ak veľmi chcem, ale to nikdy veľmi nechcem.“
,,Prečo?“
,,Lebo je to ako predstieraný orgazmus krát tisíc.“
,,Analyzuješ ma vždy, keď sme spolu?“
,,Už nie, zo začiatku stále.“
,,Prečo?“
,,Prečo už nie alebo prečo som to robila?“
,,Oboje.“
,,Robila som to, aby som ti dokázala lepšie porozumieť a už to nerobím, lebo som pochopila, že čomu rozumieť mám, to už dávno viem a čo neviem, to je asi dobre, že si si nechal pre seba.“
,,Ja by som nemohol mať taký prístup. Ja chcem vedieť všetko.“
,,Viem. Pochopila som pri tebe, že súkromie neexistuje.“
,,Je ti to ľúto?“
,,Trochu.“
,,Iba trochu?“
,,Zmierila som sa.“
,,Vieš, čo je to inteligencia?“
,,Mentálny vek lomeno fyzický krát sto, alebo schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam?“
,,Hm,“ prižmúril oči a usmial sa. ,,Niekedy si oveľa múdrejšia ako ja.“
,,Mám o 13 bodov menej.“
,,O šťastných 13.“
,,Asi áno.“
,,Chcela by si mať viac?“
,,IQ bodov? Jasné.“
,,Koľko?“
,,198!“
,,To je čo za číslo?“ rozosmial sa.
,,Walter O´brian má 197, chcem o kúsok viac.“
,,Si ním úplne posadnutá.“
,,V jedenástich hackol NASA. Čuduješ sa mi?“
,,Veľmi by si chcela také dieťa, však?“
,,Ktoré na prvom stupni ZŠ odvedú policajti pre ohrozenie národnej bezpečnosti? Jasné. Bola by som pyšná,“ rozosmiala som sa.
,,Ty si veľmi zvláštne dievča,“ zasmial sa tiež.
,,Ty si veľmi láska môjho života.“
Usmial sa. Rozpačito.
,,Niekedy na teba skúšam psychológiu a hovorím ti veci, ktoré sa tváriš, že nechceš počuť, ale v skutočnosti ťa ukájajú viac, ako všetko porno sveta.“
,,Myslíš, že ma vyznania lásky ukájajú?“
,,Si láskoholik. Len to skrývaš, ako len môžeš. Alkoholici si skrývajú fľaše pod posteľ, narkomani dávky do nádržky záchodov a láskoholici srdce, čo cíti 5x pomalšie, lebo signál k nemu obehne stokrát Zem, kým k nim dorazí.“
,,Ako si si na to mohla zvyknúť tak rýchlo?“
,,Na čo?“
,,Na mňa.“
,,Lebo som inteligentná,“ usmiala som sa.
,,Raz si mi hovorila o tom dychovom cvičení, ktoré ťa zobralo do minulých životov,“ urobil rukami úvodzovky a prekrútil očami, lebo na čosi také neverí.
,,Áno,“ prikývla som.
,,A vravela si, že ti to povedalo, že si bola Johanka z Arku.“
,,To mi povedala aj jedna veštica, ku ktorej ma vzala mama, keď mala pocit, že ma posadol diabol,“ rozosmiala som sa.
,,Ty tým veciam veríš?“
,,Čomu? Všeticiam? Ale maj rozum,“ smiala som sa ďalej.
,,A tej meditácii, či čo to bolo?“
,,Neviem. Verím v recykláciu energie, vedomie je energia, nestráca sa, pripúšťam teda, že vlezie kamsi inam, možno do nového tela. Ale dôkazy nemám,“ mykla som ramenom.
,,Za predpokladu, že by som tomu veril, čo nehovorím, že sa deje, ale keby áno… toto by bolo jedno z možných vysvetlení.“
,,Johanka?“
,,Áno.“
,,Máš ma za schizofrenickú pannu trpiacu zvukovými halucináciami?“
,,Takto Janu z Arku ešte nikto nenazval, to som si istý,“ rozosmial sa.
,,A vôbec nebola pekná.“
,,Ale bola to pôsobivá bojovníčka. Na tak mladé dievča. To si o tebe občas hovorím tiež.“
,,Som bojovníčka?“
,,Vo všetkých vojnách, ktoré som kedy prehral.“
,,To si povedal veľmi pekne.“
,,Rád ti kradnem metafory.“
,,Máš kameru aj v spálni?“
,,Prečo sa pýtaš?“
,,Podľa mňa áno. A keď tu nie som, dívaš sa, ako sa na teba dívam.“
,,Myslíš?“
,,Uhm. Vzrušuje ťa to? Ten pohľad plný lásky?“
,,Možno.“
,,Je to milé.“
,,To si nie som istý.“
,,Milujem ťa.“
Ten výraz tváre je na nezaplatenie…
,,Keby si sa videl,“ usmiala som sa.
,,Tak by som videl čo?“
,,Takto muži vyzerajú z podhľadu, keď si žena strčí žaluď medzi pery,“ uškrnula som sa.
,,Smeješ sa mi?“
,,Trochu,“ postavila som sa a prišla k nemu. Zaborila som mu ruky do vlasov, pobozkala ho na čelo a nechala ho počúvať tlkot môjho srdca, ktoré sa rytmicky prispôsobilo jeho dychu.
Zodvihol hlavu a zadíval sa mi hlboko do očí.
,,Ja viem,“ pohladkala som ho po líci.
,,Vieš čo?“
,,Že aj ty mňa. A nie, nemusíme o tom hovoriť,“ zhovievavo som sa usmiala a že mám pravdu mi v zápätí vyhrýzol aj so svojim podpisom do spodnej pery.
Celá debata | RSS tejto debaty