kontroverza

Verte či nie, pripadal mi aj zozadu taký krásny, že som mu niekoľkokrát počas prvého mesiaca, spôsobila mierne pridávenie lyžičkou od čaju, keď som sa na neho pritisla, kým klikal a sŕkal zároveň, a nečakal moje prsia na svojom zátylku.
,,Ty si ale strašne kontaktná,“ zasmial sa. Nikdy to nemyslel ako výčitku, bolo to iba konštatovanie. Páčilo sa mu, že som taká kontaktná, viem to!
,,Si hotový z toho, aká som z teba hotová?“ bozkávala som ho na ušný lalôčik.
,,A si zo mňa hotová?“ otočil sa na kresle a posadil si ma na koleno.
,,Ja sa na teba len pozriem a som hotová!“ prehodila som si obe ruky okolo jeho krku a pobozkala ho.
,,Ešte nikdy v živote som nevidel nikoho tak šťastného. Veľmi rád sa na teba pozerám,“ usmial sa.
,,Liam?“
,,Áno, láska?“
,,Dáme si bongo?“ zašepkala som.
Rozosmial sa. Nahlas a roztomilo.
,,Bongo je vždy dobrý nápad,“ prikývol.

Postavila som sa, prešla ku konferenčnému stolíku a z jeho šuflíčka vytiahla všetky naše inštrumenty na húlenie. Za ten krátky čas sme dali dokopy obe naše zbierky a plný stôl drtičiek, fajok, bublačiek a papierikov, vyzeral, ako keby sme mali stále 20.
,,Ja si dám brčko, chceš bongo či fajku?“ spýtala som sa.
,,Fajku chcem vždy!“ žmurkol.
,,Marihuana je vážna vec, teraz nebuď lascívny!“ pozrela som na neho prísne.
,,Si najlepšia frajerka na svete, vieš?“ zasmial sa.
,,Lebo s tebou toľko húlim?“
,,Lebo som vďaka tebe zasa na výške. Nič ma nebolí, nič ma netrápi a keď ma niekto sere, viem, že aj teba, tak si môžem beztrestne zapičovať,“ dal si ruky za hlavu a oprel sa o koženú opierku kancelárskeho kresla.
,,Stálo ma veľa práce dostať ťa sem!“ povedala som víťazoslávne.
,,Ja si to inak uvedomujem. A popravde, príde mi to nefér, lebo ja som vlastne neurobil nič, okrem toho, že som ťa nechal bojovať za nás,“ vzdychol.
,,To tak malo byť.“
,,Myslíš?“ zodvihol Liam pravé obočie.
,,Uhm. Ja som mala za nás bojovať, aby sme boli my. To bola moja časť práce. A ty za nás už budeš bojovať navždy,“ mykla som ramenom.
,,Ale ja už nemám za čo, všetko si urobila.“
,,Tak ten oheň už len udržiavaj a necikaj do vatry,“ usmiala som sa a poslala mu vzdušný bozk.

Na balkóne bola zima. Strašná, kúsavá zima. Liam nemal rád zimu. A nemal rád ani to, že ja ju mám rada, preto sa mu nepáčilo moje dlhé vysedávanie na balkóne a vždy, keď som trochu zakašľala, bez ohľadu na to, že mi iba zabehla ryža, nezabudol poznamenať, že to mám z toho balkóna!
,,Sľubujem, že ti nebude zima, rob, čo ti poviem, dobre?“ pripravila som ho, keď sme vyšli na balkón.
,,No to som zvedavý.“
,,Sadni si.“
,,Kto má hojdacie kreslá na balkóne v centre Bratislavy, to v živote nepochopím…“ zašomral.
,,Sú mega pohodlné. Pohodlie je dôležité. Sadni si už,“ povedala som, prikryla ho elektrickou hrejivou dekou a na ruky mu natiahla bezďácke rukavice, z ktorých trčali len končeky prstov. Zodvihla som mu kapucňu a podala červené vedro, plastovú fľašu s dierou a alobalový kotlík.
,,Aký full servis. Cítim sa ako na výške, fakt. Bongo, potetovaná baba a život gombička,“ zasmial sa.
,,Teleportuj sa do roku 2008 a ticho,“ sadla som si oproti nemu, vyložila nohy na jeho kreslo a kým som si poťahovala z jointa, dívala som sa, ako snobské decko, čo raňajkovalo so striebornými lyžičkami od nepamäti, prikladá pery k plastovej fľaši vytiahnutej z kýbla. Myslím, že to som na ňom milovala najviac. Ten kontrast svetov, ktorý sa v ňom odohrával.
,,Ty si taký Kurt Cobain našej generácie,“ vydýchla som.
,,Vidím, že toto je dobré matro,“ rozosmial sa a zakašľal.
,,Nie, fakt. Ale buď rád, že Courntney Love odišla,“ zasmiala som sa.
,,Courtney Love?“ rozkašľal sa znova.
,,Máš pravdu… bolo to, akoby Cobain žil s… Kate Middleton.“
Liam sa rozosmial na celé Staré mesto.
,,No… hej,“ rozhodil rukami. ,,Aký je to pocit, keď vieš, že sme sa rozišli kvôli tebe?“ spýtal sa priamo.
,,Skvelý,“ usmiala som sa.
,,Fakt?“ usmial sa tiež.
,,Nehodila sa k tebe. Ja hej. Tak čo?“ mykla som ramenom.
,,Ty si aká drsná. Kde je empatia a súcit?!“ teatrálne sa chytil za čelo.
,,Pičovala, keď si húlil?“
,,Hej.“
,,Tak mlč a buď rád, že tu už nie je,“ žmurkla som.
,,Mala si niekedy frajera, ktorému to vadilo?“
,,Ja som mala iba takých. Preto viem, aký šťastný za mňa si. Asi ako ja za teba,“ naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Chytil mi tvár oboma rukami v tých bezďáckych rukaviciach a chutil ako moja obľúbená odroda… človeka.

Svet vyzeral zrazu celkom inak. Tá bublina, do ktorej sme sa zatvorili, bola iba naša. Mohli sme si v nej robiť čokoľvek sme chceli a nikomu sme sa nemuseli zodpovedať. Ani rodičom, ani kamarátom, ani súrodencom, ani úzkoprsej frajerke či neurotickému frajerovi. Nastolili sme si taký stupeň pohody, aký nám vyhovoval. Vedeli sme o sebe všetko, nebol priestor na domnienky, hádky alebo pocity krivdy.
,,Prvýkrát mám pocit, že sa môžem pri niekom uvoľniť. Nič ma nebolí. Nemusím napínať svaly, aby som v sebe udržala tajomstvá, lebo žiadne nie sú,“ prehodila som si nohu cez nohu a zapálila zhasnutý joint.
,,Žiadne nemáš?“
,,Nie, o všetky si ma pripravil,“ mykla som ramenom.
,,Je ti to ľúto?“
,,Prijala som to také, aké to je. Je to daň za to, že tu dnes môžem byť,“ usmiala som sa.
,,Ty máš veľmi zvláštne vnímanie reality,“ zahľadel sa kamsi na nebo.
,,Chcela by som sedieť na newyorskom mrakodrape.“
,,A čo tam?“
,,Rozprávať ti o hviezdach a skočiť.“
,,Skočiť?“
,,Uhm. S padákom, ak veľmi chceš.“
,,Čo máš rada na skákaní?“ usmial sa.
,,Tú ľahkosť. Keď skočíš a pod nohami nemáš vôbec nič, nevieš, ako to dopadne. Môžeš zomrieť, pristáť, polámať sa… ale v tej chvíli skoku už to je jedno, neovplyvníš to, nemusíš sa nad tým teda trápiť. Len plávaš vzduchom, ľahko, voľne, slobodne… nadychuješ sa iného vzduchu,ako tí ostatní ľudia, lebo si vyššie ako oni. Dostal si to privilégium, ktoré sa nepodarilo dostať komukoľvek. Je to zmes adrenalínu, vášne a výnimočnosti,“ usmiala som sa.
,,Ty si opisovala lietanie a pre mňa to bol dokonalý opis tohto vzťahu,“ načiahol sa ku mne, vzal mi z ruky rozpálené brčko a potiahol si.
,,Nešľukuj, bude ti zle,“ uškrnula som sa.
,,Necituj Evitu, bude ti zle,“ uchechtol sa, pobozkal ma a ja som zacítila čosi…