kontroverza

Telefón zabzučal a Liam ho vzal do ruky až o hodnú chvíľu neskôr. Sťažka vzdychol.
,,Padla burza? Mám si niečo želať?“ uškrnula som sa.
,,Láska, vieš hrať golf?“ spýtal sa unavene.
,,Šípim ďalšiu hi-so party?“ potešila som sa.
,,Neznášaš to rovnako, ako ja, čo sa čechráš?“ zamračil sa.
,,Je to roleplay. Mám rada roleplay.“
,,To nie je roleplay, to je moja rodina,“ povedal zúfalo a ja som sa nahlas zasmiala, lebo síce viem, že tieto akcie nemá rád, ale zúčastňovať sa ich musí. Lebo rodina. Lebo biznis. Lebo ľudia s priezviskom Kramer by mali poznať všetky čísla golfových palíc.
,,Golf je len divný druh prechádzky, bude to fajn,“ prišla som k nemu, pritisla si jeho tvár k hrudi a pobozkala ho na čelo.
,,Hrala si to už?“
,,Uhm.“
,,Kedy?“
,,Pred pár rokmi.“
,,Čo to bolo za chlapa?“ zvraštil čelo.
,,Nerob scény, Viliam,“ povedala som a pohodila rukou tak, ako to robí jeho mama.
,,Odpovieš mi?“
,,Mala som frajera s podobným rodinným zázemím,“ mykla som ramenom.
,,Bolo to hrozné?“
,,Bolo to fajn, poznám 35 druhov vína a viem, čo je trojka železo,“ usmiala som sa.
,,Občas by som bol rád, keby som o tebe nevedel vôbec nič,“ vzdychol.
,,Tak sa nepýtaj…“
,,Neurážaj sa, láska.“
,,Mi tu neláskuj!“
,,Ale ale…“ vstal, usmial sa a pobozkal ma na nafúknuté líca.

Ráno som sa zobudila a dívala sa na jeho spiacu tvár. Nemohla som sa udržať a začala som mu bozkávať horúce líce. Ošíval sa, robil grimasy a nechcela som ho síce zobudiť, ale nesmiať sa bolo nemožné.
,,Dobré ráno,“ usmiala som sa.
,,Koľko je hodín?“ spýtal sa rozospato.
,,Pol ôsmej,“ pobozkala som ho.
,,Bože, veď je noc,“ otočil sa mi chrbtom.
Pritúlila som sa k nemu a toľko mu cmúľala ušný lalôčik, až sa prebral.
,,Si príšerná ľudská bytosť a skončíš v pekle,“ otočil sa naspäť ku mne a usmial.
,,Ja viem, ale ty si taký voňavý,“ usmiala som sa.
,,Vieš, čo mám na tebe najradšej?“
,,Povedz!“
,,Ten spôsob, akým ma ľúbiš,“ pohladkal ma ukazovákom po nose.
,,Egoista!“
,,Vôbec nie. Trochu. Dobre, som,“ mykol ramenom, pritúlil si ma k hrudi a ja som hlbokými nádychmi nasávala jeho vôňu. ,,Fetišistka,“ zasmial sa.
,,Nič nevonia tak ako ty.“
,,To je ako?“
,,Neviem to definovať. Je to ako pokožkový kokain,“ zadívala som sa mu do očí a vždy, keď som to urobila, zjemneli mu črty.
,,Dnes je ten golf,“ povedal bezemočne.
,,Aha, čo mám!“ vstala som, otvorila skriňu a vybrala z nej golfovú sukničku, ružovú polokošeľu a baretku.
,,Zase budem jediný v džínach?“ prekrútil očami.
,,Nebudeš, pôjdeme nakupovať.“
,,To sa rozhodne nestane, zlato,“ postavil sa z postele a prešiel do kúpeľne. ,,Tvoja mama bude naozaj rada, ak aspoň raz prídeš a nenarobíš rozruch,“ oprela som sa o zárubňu a dívala sa, ako si umýva zuby.
,,Žiješ so mnou alebo s mojou mamou?“ povedal s kefkou v ústach.
,,Ak poviem, že v golfovom svetríku budeš sexy, kúpiš si ho?“
,,Nie.“
,,Ak ti ho kúpim ja, oblečieš si ho?“
,,Nie.“
,,Načo tam ideme, keď máš voči tomu takýto odmietavý postoj?“
,,Máš to odmietať so mnou!“ povedal a prešiel si uterákom po tvári.
,,Nauč sa zabávať na akciách, ktoré sú tak nudné, že máš chuť si spôsobiť lobotómiu tupým predmetom, len čo na ne pomyslíš. Ak sa pekne oblečieš, sľubujem, naozaj sľubujem, že sa budeš baviť,“ prišla som k nemu, prehodila mu ruky okolo krku a usmievala sa, kým sa neusmial tiež.
,,Neznášam, keď mnou manipuluješ,“ uhryzol ma do nosa.
,,Niekedy musím, aby z teba tvoja mama nebola smutná!“ uhryzla som ho tiež, obliekla sa a šla mu kúpiť veci, ktorými svoju rodinu nepobúri aspoň na pohľad.

Popravde, v béžových nohaviciach a vestičke s kosoštvorcami vyzeral trochu smiešne. Ak by som to priznala, už nikdy by sme nikam nešli, takže som mu afektívne opakovala, aký je krásny a ako ho milujem za to, čo pre mňa robí.
,,Vyzerám ako debil,“ opakoval s pokrovým výrazom v tvári.
,,Nevyzeráš. A ja pre teba niečo mám,“ žmurkla som.
,,Načo ti je ten košík, by ma zaujímalo, si ako Karkulka,“ uškrnul sa.
,,Na piknik pri jazere.“
,,Pri akom jazere?“
,,Tamtom,“ ukázala som pred seba.
,,To je vodná prekážka, láska.“
,,Ja viem. Poď,“ kývla som smerom k jazierku, rozprestrela pri ňom deku a poukladala mištičky okolo nás.
,,Môj otec nebude šťastný,“ rozosmial sa.
,,Ale ty áno, tak si sadni,“ otvorila som dózičku s mačacími labkami.
Liam si ľahol na deku vedľa mňa, chrúmal koláčiky a kdesi v pozadí som tušila jeho rodinu, lebo Rebekino „Panebože“ znelo celým rezortom.
,,Viliam, ty snáď žartuješ!“ povedala jeho mama pobúrene, keď k nám docupitala.
,,Ahoj, mami,“ usmial sa a ponúkol jej kakaový keksík.
,,Drahá, urobte s ním niečo,“ sklonila sa ku mne a pobozkala ma na líce.
,,Prepáčte, pani Kramerová, toto je daň za to, že neprišiel v džínach,“ mykla som ramenom.
,,Bože, naozaj. Viliam, konečne vyzeráš ako Kramer!“
,,Díky, mami,“ vystrúhal urazenú grimasu.
,,Tvoj otec a pán Druga už na nás čakajú, zbalte tento výstrelok a poďte,“ pokynula.
,,Ja to ani neviem hrať,“ ohradil sa.
,,Viliam, nemôžeme o tom hovoriť zakaždým!“
,,Je tu Ďuro Druga?“ spýtala som sa.
,,Poznáte ho?“ začudovane sa na mňa pozrela jeho mama a Liam vlastne tiež.
,,Tak trochu,“ vstala som a uškŕňala sa.

Liamova mama nás tam nechala a ja som začala baliť misky do piknikového košíka.
,,Čo to robíš?“ spýtal sa Liam.
,,Poďme si zahrať veď,“ mykla som ramenom.
,,Chodila si s Drugom?“ napínal sánku.
,,Preboha, ešte to,“ rozosmiala som sa, až sa vtáky pri jazierku vydesili.
,,Tak odkiaľ ho poznáš?“
,,Robila som pre neho,“ usmiala som sa.
,,Je to chuj,“ vzdychol.
,,Vlastne je celkom fajn,“ mykla som oboma plecami.
,,Vravela si, že to bude zábava!“ povedal a v tej chvíli sa ku nám zakotúľala loptička. ,,Nerob to,“ pozrel na ňu a videl mi do hlavy.
,,Prečo?“ zodvihla som ju a ukázala mu ju.
Partia ľudí za nami skríkla hlasné Nieee. A Liam sa konečne rozosmial.
,,Vidíš, už to je zábava. Poď, ešte dakoho pobúrime,“ žmurkla som, vzala ho za ruku a ťahala smerom k jeho vyštafírovanej rodine.

V hlúčiku ľudí stál Sebastian s Rebekou, Liamovi rodičia a Ďuro s novou frajerkou.
,,Dobrý deň,“ usmiala som sa.
,,Skapem!“ skríkol Ďuro a tuho ma objal. ,,Ty sa mi snívaš, či už si, nedajbože, Kramerová?“
Spoločnosť stíchla. Úplne.
,,Hej, mal si pravdu, až taká sranda to nie je,“ povedala som potichu Liamovi do ucha. Zasmial sa s rukami vo vreckách dívajúc sa do zeme. ,,Na sugestívne otázky bez právneho zástupcu neodpovedám, Juraj,“ žmurkla som.
Sebastian s Rebekou sa vyjavene dívali na náš dialóg a ako sme postupovali od jednej jamky k druhej, Liamov otec a Bas viedli s Ďurom biznisové debaty.
,,Páči sa mi, ako sa Sebastian s Rebekou na mňa pozerajú. Ako na úplnú lúzu. Keby tušili…“ zasmiala som sa a hrala sa s palicou.
,,Patríš sem viac, ako oni dvaja, ale neviem, či je to dobre alebo zle,“ vzdychol.
,,Je to dobre, v tomto vzťahu môžem zastrešovať tieto akcie ja.“
,,Naozaj?“
,,Iste, mne to vôbec nevadí, mne je to smiešne,“ zasmiala som sa.
,,Smiešne?“
,,Preboha, pozri sa okolo, ľudia v handrách za desať litrov, s palicami za dvadsať a autami za sto, sa prechádzajú po umelej tráve a tvária dôležito. Veď to nik nemôže brať vážne,“ zvraštila som čelo, Liam sa na moment zamyslel a potom sa zasmial. Dal mi ruku okolo ramien, pritisol si ma k sebe a pobozkal na ľavý spánok.
,,Ja ani neviem, proti čomu bojujem,“ vzdychol.
,,Ja viem. A chápem ťa. Ale je to len pár hodín tvojho života, skús sa na tom zabaviť ako sa len dá,“ zastavila som ho, podkopla mu nohu a keď spadol, zvalila som sa na neho a začala ho bozkávať po celej tvári hystericky, kým sa nezačal smiať. A kým sa celý pelotón neotočil a odsúdeniahodne na nás nevrhal pohľady.
,,Pardón,“ povedala som smerom k jeho rodine s úsmevom na dva prsty. ,,Ja som trochu nešikovná, išli sme a spadla som Liamovi perami na tvár,“ mykla som ramenom.
,,No, kým nie rozkrokom, stále to nie je také faux pas,“ povedal Bas a prekrútil očami.
,,Sebastian!“ okríkla ho ich mama.
,,To je v poriadku, pani Kramerová, Bas je iba smutný, že obdobie, keď ho jeho priateľka bezbreho milovala, je už preč. Ale to nič, Sebastian, aj tento nervydrásajúci stereotyp je určite krásnym predpeklím vzťahu,“ postavila som sa, usmiala a podala Liamovi – špinavému od trávy a smejúcemu sa, ako keby nejakú aj požil – ruku.

Sebastian stíchol, Rebeka pobúrene otvorila ústa, Ďuro sa uškŕňal, div nevybuchol a Liamov otec sa rozosmial na plné ústa. Ich mama sa pridala ku mne a Liamovi a kráčali sme trochu vzadšie.
,,Prepáčte, pani Kramerová, viem, že to nebolo vhodné, ale Sebastian je idiot,“ povedala som úprimne.
,,Nič si z toho nerobte, drahá, niekto mu to už povedať musel,“ žmurkla, chytila ma okolo ramien a zašepkala mi, že by si dala cigaretu.
,,Tu sa asi nesmie fajčiť, čo?“ spýtala som sa.
,,Môžete to skúsiť, ale asi to bude znamenať, že sme tu všetci naposledy,“ rozosmiala sa.
,,Bola by to až taká tragédia?“ pozrela som sa na ňu spiklenecky a z vrecka malej sukničky som vytiahla mentolovú slimku.
,,Že mi to nenapadlo už pred rokmi… nenávidím golf,“ prekrútila očami, vzala si z balíčka jednu, zapálila, vyfúkla dym a ja som vo výraze jej tváre videla Liamov vzdor.

Otočila som sa, pozrela na Liama, žmurkla a on si sadol, zložil ruky na pokrčené kolená, díval sa na nás a uškŕňal.
,,Čo je?“ spýtala som sa.
,,Čakám, akú reakčnú dobu majú tunajší SBSkári a ako veľmi bude otec kričať, keď príde o členstvo v klube. Mala si pravdu, bavím sa úplne parádne,“ rozosmial sa a konečne som mala pocit, že sa rodinná akcia vyvinula podľa jeho predstáv.