Tvrdiť, že sme spolu chodili, by bolo prehnané, lebo väčšinu času sme boli zatvorení v byte… ale tvorili sme pár, povedzme. Bola som u neho častejšie, ako u seba, chodievala som z práce do Ružinova, namiesto do Starého mesta a pôsobilo to, že mu to nevadí. Každé ráno som sa ho spýtala, či mám po práci prísť a on prikývol. Tak som teda vždy prišla.
Raz večer sme si ľahli do perín a mne sa pod nos dostal vlas. Dlhý a nie mojej farby. Vytiahla som si ho spod líca a zasvietila lampičku. Držala som ho v ruke a veľavravne sa pozrela na Bruna.
,,Čo je?“ spýtal sa naoko nechápavo.
,,Môj nie je, tvoj tiež nie a blond psa nemáme,“ preglgla som.
Mlčal.
Vstala som, prešla do obývačky a hľadala kabát.
,,Kam chceš ísť?“
,,Domov.“
,,A teraz si akože kde?“
,,Na návšteve v tvojom súkromnom bordeli, evidentne.“
,,Prestaň…“
,,Nepredpokladala som, že by sa z teba stal monogamný zamilovaný trtko, ktorému stačí jedna žena, ale v našej posteli? Na mojom vankúši? Fakt?“ cítila som, že ak hneď neodídem, rozplačem sa. A to som sa nechcela. Nie pred ním.
Obliekla som si kabát na pyžamo, nazula čižmy a vyšla von. Za prvým rohom sa mi zodvihol žalúdok a vyšlo zo mňa toľko žlče, až sa mi zatmelo pred očami.
Kráčala som v tej zime s nezapnutým kabátom a pýtala sa sama seba, čo som vlastne čakala, veď ho poznám lepšie, ako ktokoľvek iný… ale evidentne mal stále schopnosť prekvapiť ma.
Po pár dňoch mi prišla smska.
DARWIN JE ASI CHORY. ODKEDY SI ODISLA, NECHCE NIC ZJEST. MYSLIM, ZE MAM PSA V DEPRESII A VIEM, ZE SA NA MNA HNEVAS, ALE BUDEM POTREBOVAT POMOCT. S POCITMI SI NEVIEM RADY A ON VYZERA NAOZAJ ZLE.
Obula som sa a šla. Vošla som do bytu a smutný weimar ležal uprostred chodby a kňučal.
,,Darwinko?“ sadla som si k nemu.
Pozrel sa na mňa, vstal, skočil mi prednými labami na ramená a zvalil ma na zem. Olizoval mi tvár a krútil chvostom.
,,Nie, tvár nie, Darwin!“ metala som sa na zemi.
Bruno na neho kričal, ale prvýkrát ho ten pes vôbec nepočúval. Postavil sa a chytil ho za obojok.
,,Povedal som stačí!“ zagánil na neho. ,,Vďaka, že si prišla,“ usmial sa.
,,Poď, Darwo, dáme papu,“ povedala som a pes šiel za mnou a šťuchal mi do zadku ňufákom. Otvorila som mu jeho VIP granule, na ktorých som sa vždy smiala a z vrecka kabátu vylovila malú psiu piškótu.
,,Sadni si,“ povedala som milo. Darwin nič.
,,Povedala som, aby si si sadol. Hneď!“ skríkla som a Bruno sa posadil na gauč. Chcela som sa zasmiať, ale nezaslúžil si. Darwin poslúchol, dostal odmenu a potom som mu misku s jedlom položila na podložku pri balkóne. Posadila som sa na barovú stoličku a dívala sa, ako je.
,,Je najedený, myslím, že môžem ísť,“ povedala som Brunovi a vstala.
,,So mnou sa už nikdy nebudeš rozprávať?“ spýtal sa smutne.
,,Prídem každý druhý deň, nakŕmim ho a pohrám sa s ním. Vopred sa ohlásim. Ahoj,“ povedala som a snažila sa vyjsť z dverí, ale hlasný psí nárek ma zastavil.
,,On nechce, aby si odišla a ja tiež nie,“ povedal a odkašľal si.
,,Čo chceš ty mi je ukradnuté,“ otočila som sa a pozrela na smutného psa ignorujúc smutného chlapa.
,,Darwinko, musím ísť domov, ale ja zasa prídem, sľubujem,“ kľakla som si k nemu a objala ho. Položil mi hlavu na rameno a labu na druhé. ,,Ty si sa naučil hug me povel? Ty si super,“ hladkala som krátku jemnú šedú srsť. V momente, ako som sa postavila, znova začal nepríčetne kňučať.
,,Máš nejakú novú deku?“ spýtala som sa Bruna bezemočne.
,,Tú bielu ikeácku, čo si chcela rozbaliť až na Vianoce.“
,,Tak mi ju, prosím, prines,“ povedala som a Bruno mi vhovel.
Rozprestrela som ju na gauč a ľahla si.
,,Poď, Darwin,“ kývla som a 42 kilový pes si na mňa ľahol. ,,Posuň sa, ty mrena,“ vzdychla som a prevalila ho vedľa seba. ,,Dnes tu ostanem, ale nenechám sa vydierať čoklom,“ povedala som Brunovi.
,,Načo ti bola tá deka?“ zvraštil čelo.
,,Neviem, kde všade si ju jebal, ale je mi v tomto byte dosť nechutne, ak mám byť úprimná,“ mala som pocit, že mi vybuchne hrudník.
,,Aha,“ tváril sa urazene. Kopanec do hlavy by ho isto prebral, pomyslela som si.
,,Zhasni mi, prosím.“
,,A ak kúpim novú posteľ, budeš spať zasa so mnou v spálni?“
,,Nie.“
,,A ak kúpim nový byt?“
,,Kúp si nový mozog a penis, potom sa o tom môžeme porozprávať. Dobrú.“
,,Dobrú…“
Celá debata | RSS tejto debaty