kontroverza

,,Čítavam ťa každé ráno v metre.”
,,Viem. Zvyk je železná košeľa.”
,,Nepáči sa mi, čo píšeš.”
,,Klameš.”
,,Myslíš?”
,,A komu sa to nepáči? Tebe alebo Jemu?”
,,Nám obom.”
,,Prečo?”
,,Lebo žiarlime.”
,,Zvláštne.”
,,Na tom nie je nič zvláštne.”
,,A prečo žiarlite?”
,,Lebo venuješ pozornosť niekomu inému.”
,,Jemu som ju venovala štyri roky. A s tebou to ťahám už tretí. Zaslúži si aj niekto iný byť mojou postavou.”
,,Ale Bruno je zlý.”
,,A On nebol?”
,,Nie tak veľmi.”
,,Bruno nie je zlý. Len je iný.”
,,Robíš mu ombudsmana?”
,,Ako kedysi Jemu.”
,,Robíš stále rovnaké chyby.”
,,Lebo milujem svoje postavy?”
,,Miluj naozajstných ľudí.”
,,Napríklad teba?”
,,Touché.”
,,Nikdy si o to nestála.”
,,To nie je pravda.”
,,Chýba ti to?”
,,Iste.”
,,Mohla si to mať v plnej miere.”
,,Viem. Asi mi to chýba o to viac.”
,,Jednu vec máte vy traja spoločnú…”
,,A síce?”
,,Všetci sa tvárite, že o to nestojíte a pritom dúfate, že vás nikdy neprestanem milovať.”
,,Lebo tvoja láska nie je z tohto sveta.”
,,Je mi za Ním smutno.”
,,Nikdy neexistoval.”
,,Myslíš?”
,,Viem. To Ja som si ho vymyslela.”
,,Kedysi to bola moja najobľúbenejšia postava.”
,,Už nie je?”
,,Mám Bruna.”
,,To nie je fér.”
,,Prečo?”
,,Lebo On bol najlepšia postava na svete.”
,,Ale kdeže…”
,,Prosím?”
,,Vieš, v čom je Bruno lepší?”
,,V čom?”
,,Je naozajstný.”
,,Roky si si to myslela aj o Ňom.”
,,Hovorí z teba urazené ego?”
,,Trochu.”
,,Roztomilé.”
,,Čo ti Bruno dáva, čo sme ti Ja a On nedali?”
,,Má ma rád. Svojim zvráteným spôsobom ma má naozaj rád.”
,,My vari nie?”
,,Neviem. On nie, Ty možno trochu hej.”
,,Myslíš, že On ťa nemal rád?”
,,Ako ma mohol mať rád, keď nikdy neexistoval?”
,,Ja… touché.”
,,Dnes vyhrávam. Bruno ma naučil hrať lepšie, ako si myslel.”
,,Nie som si istá, či hráš fér.”
,,Fér určite. Taktne asi nie.”
,,Žiadne gentlemanské dohody?”
,,Už nikdy viac.”
,,Prečo?”
,,Lebo sama vieš, že hráč nesmie mať svedomie.”
,,Taká si myslíš, že som? Bez svedomia?”
,,Štyri roky…”
,,Ale mňa to mrzelo!”
,,A aj tak si s tým nedokázala prestať.”
,,Bála som sa, že ťa stratím. My obaja…”
,,Dostala si veľkorysú druhú šancu a pozri sa, ako si s ňou naložila.”
,,Hráš dnes naozaj bezkonkurenčne.”
,,Mám pocit, že mi dnes chceš niečo povedať, ale trčí ti to v krku.”
,,Neprestávaj ma milovať.”
,,Znižuješ môj náskok…”
,,Dlho som nehrala, dostávam sa do formy pomalšie, ale ešte som to úplne nezabudla.”
,,Nikdy si o to nestála.”
,,Že som ti to nedokázala vrátiť, neznamená, že som o to nestála.”
,,To je ale veľmi sebecké.”
,,To nepopieram.”
,,Ale veľmi úprimné.”
,,To áno.”
,,Na to od teba nie som zvyknutá.”
,,Stále si myslíš, že hráš fér?”
,,Úprimnosť za úprimnosť. Čo je viac fér?”
,,On si ťa nezaslúži.”
,,A vy áno?”
,,Neviem, či my… On možno nie. Ale ja áno.”
,,O čo viac si mi dala ako mi dáva Bruno?”
,,Dala som ti Jeho a seba. Čiže aspoň o jedno viac.”
,,O jeden dôvod na smútok viac.”
,,Nevládzem sa na to pozerať…”
,,Na čo?”
,,Na to, ako degraduješ všetko, čo si s Ním prežila. A všetko, čo si prežila so mnou.”
,,Nikdy by som nedegradovala to, čo som prežila s Ním. Každý deň som sa obliekala do jeho košieľ a prikrývala mu kríže.”
,,Vieš, čo je bizarné? Milovala si ho viac, ako si kedy milovala mňa.”
,,Trápi ťa to? Veď vy dvaja ste jedno.”
,,Ani On ani Bruno ťa nikdy nebozkávali. Ja áno.”
,,Čakala som na ten bozk sedem rokov. Možno o sedem rokov dostanem nejaký aj od Bruna.”
,,A chceš na to čakať?”
,,Asi áno.”
,,Prečo?”
,,Lebo vďaka tebe viem, že na niektoré bozky sa čakať oplatí.”
,,Takže si naň nezabudla.”
,,To rozhodne nie.”
,,A prečo mám pocit, že áno?”
,,Lebo už ťa nebozkávam.”
,,Možno by si mala.”
,,Nemôžem.”
,,Prečo?”
,,Lebo bude beztak trvať sedem rokov, kým ťa dostanem z pier.”
,,To bol smutný kompliment.”
,,Prepáč.”
,,A čo?”
,,Že ma už zobúdza niekto iný…”
,,To ti asi nedokážem odpustiť.”
,,To chápem.”
,,Naozaj?”
,,Naozaj.”
,,Ale nie je to odo mňa fér.”
,,Ja viem… tiež ťa to niekto naučil dobre hrať.”
,,Dohodneme sa na remíze?”
,,Ale iba pre tentokrát.”
,,Pat.”