kontroverza

Zobudila som sa do krásneho rána. S Brunom na obrazovke a holými nohami. Vravel, aby som si zatvorila okno, ale naivne som dúfala, že to príde urobiť za mňa. Radšej umrznúť, ako stratiť nádej… tak som umrzla.
,,Čo dnes budeš robiť?” spýtal sa.
,,Neviem, volá ma na rande jeden chlap.”
,,Aký chlap?”
,,Má čosi cez tridsať a je veľmi slušný.”
,,Tak to by si asi mala ísť,” objavilo sa v mojom okne.
,,Dobre. Tak ahoj,” rozlúčila som sa a zodvihla telefón.

,,Neverím, koho meno sa objavilo na mojom displeji,” znel potešene.
,,Ahoj, Braňo. Máš sekundu?”
,,Na teba aj dve, nech sa páči, ako ti pomôžem?” bol uvoľnený a veselý. Úplne som ho videla, ako v tej bielej košeli sedí vo svojom veľkom kresle a díva sa na hodinky oznamujúce krátku pauzu medzi meetingami.
,,Viem, že naposledy som ti povedala, že sa nechcem stretnúť, ale…”
,,Rozmyslela si si to?” usmial sa.
,,Áno a teraz som narade. Takže… pozývam na rande ja teba,” vydýchla som.
,,To je veľmi odvážne, Monika,” zasmial sa. Tlmene a milo.
,,Uvedomujem si to.”
,,Pozvanie na rande však neprijímam, lebo to by mal urobiť muž. Ale ak by si chcela, prinesiem ti tie Magnumy s arašidovým maslom, o ktorých už snívaš tri dni a stále si si po ne nebola. Budem mať chvíľu pauzu… a potom ťa pozvem na naozajstné rande ja, ak dovolíš,” bol taký zdvorilý a slušný, že som nechápala, kde sa vzal.
,,To znie dobre.“
,,Môžem sa zastaviť tak o polhodinu u teba, či chceme ísť niekam von?”
,,A ako ti je lepšie?”
,,Bývaš stále pri Rozhlase?”
,,Hej.”
,,Mám firmu za rohom, urobíš mi kávu? O chvíľu som u teba.”
,,Tak ťa čakám,” povedala som a zavesila.

Navliekla som sa do svojho obľúbeného outfitu. Ani neviem prečo. Chcela som robiť dojem na cudzieho človeka, čo mi prinesie nanuky… Evidentne bol môj spoločenský život naozaj v úplných troskách.
Zvonček zdola zabzučal.
,,Ty naozaj vyzeráš ako Tom Cruise,” zasmiala som sa, keď vybehol schodami a mal ruky plné Magnumov.
,,A ty máš naozaj pôsobivé,” zadíval sa mi do dekoltu, ,,oči,” usmial sa.
,,Vitaj,” rozpažila som a on ma objal veľmi jemne. Na chrbte ma chladili nanuky a na tvári hriala široká hruď.
,,Ďakujem. Musíš ich zjesť všetky a povinne,” neprestával sa usmievať a síce Cruise rozhodne nie je môj typ, tento muž bol naozaj sympaťák.
,,Pôjdeme na balkón?”
,,Rozhodne, mnoho som o ňom počul. Mimochodom, ten nový šampón vonia naozaj skvelo,” žmurkol.
,,Ďakujem,” asi som sa aj červenala alebo čo.
,,Vidím, že si pamätáš, akú pijem kávu, to je veľmi pozorné,” kývol hlavou.
Nemohol byť už viac zdvorilý. V živote som nestretla chlapa, čo by sa tak veľmi nesnažil a napriek tomu sa správal k žene ako k dáme.
,,Dáš si nanuk?” otvárala som jeden z nich natešene.
,,To si teda dám,” vzal si tiež a zahryzol doňho.
Nad Starým mestom začal lietať teplovzdušný balón.
,,Ó,” pozrela som sa naň a pohladila ho viečkami.
,,Máš rada balóny?” usmial sa.
,,Mám rada všetko, čo lieta.”
,,A bola si už?”
,,Nie, nikdy som nenašla sparinga…” povedala som smutne.
,,Tak už máš. Neviem, či sa tam smú brať nanuky, ale hádam to chvíľu vydržíš aj bez nich,” smiali sa mu veľké modré oči. Naozaj bol fešák. Akože fakticky. Nie tak prvoplánovo, aj keď… ale hej, myslím si, že by bol atraktívny pre väčšinu žien. Len pôsobil, že o tom vlastne nevie.
,,Lietaš rád?” spýtala som sa a vysávala arašidovú plnku.
,,Kedysi som lietal celkom dosť.”
,,Nehovor…” usmievala som sa tiež.
,,Skákala si niekedy?”
,,Hej, bolo to parádne.”
,,Tandem?”
,,Uhm.”
,,A šla by si znova?” zodvihol obočie.
,,To bol návrh?”
,,K tebe by som sa pripútal celkom rád,” zadíval sa najprv do zeme a potom na mňa. Tým pohľadom, čo ženám roztápa srdcia aj nohavičky.
,,To by bolo super. Ja rada lietanie…”
,,Podľa toho, čo čítam, tak nielen naozajstné. Mám rád tvoje príbehy, robia mi deň krajším, keď je toho veľa,” neprestával s tou slušnosťou a ja som sa na moment zamyslela nad tým, či takto zdvorilí muži nemajú radi sex len potichu, potme a potmaly.
,,Nemyslela som si, že na to máš čas,” mykla som ramenom polichotene.
,,Na teba si ho vždy rád nájdem.”
,,Si veľmi zlatý. Naozaj. Taký milý ku mne už dlho nikto nebol,” vzdychla som so spomienkami na udalosti ostatných dní.
,,Dostávam od teba toľko komplimentov, že keby som svoje ego nedržal na uzde, asi by uletelo ako ten balón,” smial sa.
,,Som v tomto období veľmi zraniteľná, čo ti poviem,” smiala som sa tiež.
,,Nemáš imunitu voči mužskej deštruktivite?”
,,Ani voči charizme.”
,,Rád ťa vidím usmievať sa, mal som dojem, že ti v ostatnej dobe nie je bohvieako dobre,” povedal trochu smutne.
,,Nie je, ale podstatne mi vylepšuješ skóre,” priznala som. Pravdivo.
,,To som nesmierne rád. Ešte nanuk?”
,,Áno, prosím.”
,,Máš naozaj neobmedzenú túžbu po sladkostiach,” smial sa nahlas a temer operne. Príjemný baritón mi hladil uši. Privrela som oči a len počúvala ten zvuk. Mám dojem, že na tomto balkóne sa krásny muž nesmial už veľmi dlho. Robo odišiel a viac sa neozval a mne v tom kresle začala šialene chýbať niečia tvár. Zvykla som si, že ju tam vídam. Že nefajčím sama, že sa mám na koho dívať, ako raňajkuje krémeše a zrazu som tam na nekonečne dlho ostala bez chlpatých líc a priateľských očí. Na chvíľu som si uvedomila, ako veľmi mi vlastne chýba jeho prítomnosť v mojom živote a zhlboka sa nadýchla.
,,Asi áno,” zatvárila som sa trochu previnilo.
,,Je to milé, vyzeráš pri tom šťastne a to sa mi naozaj páči,” prikývol. ,,Mimochodom, tá káva je skvelá,” odpil si znovu.
,,Nemáš teraz nejakú prácu?”
,,Ja mám prácu stále, ale ukrojil som si pre teba kúsok času. A som zato rád. Čo ešte robíš rada, okrem toho lietania v oblakoch?”
,,Varím.”
,,To znie sľubne. Mne to veľmi nejde, ale jedlo mám rád.”
,,Aké najviac?”
,,Asi talianske, chutia mi cestoviny, len ich musím striedmo. Nevládal by som behať, keby som jedol tak, ako by som chcel,” mykol ramenom.
,,Beháš veľa?”
,,Každý deň, je to nevyhnutné, inak sa nenaštartujem. Robíš nejaký šport?” spýtal sa a vôbec mu to neprišlo nemiestne.
,,Vyzerám nato?”
Zasmial sa. Nahlas.
,,Ale notak…”
,,Občas plávam. Rada. Kedysi som chodila na jogu a uvažujem, že začnem znova, lebo ma zvykne bolieť chrbát a mám v hlave peklo.”
,,Si krásne úprimná, imponuje mi to.”
No tak on pozná slovo imponuje. Počujete to aj vy? Svadobné zvony, holubice a tak?
,,Ďakujem.”
,,Čo robíš v piatok?”
,,Zatiaľ neviem, máš dôvod pýtať sa na môj program?”
,,Nó, keď sme hovorili o tom jedle…” usmial sa.
,,To znie skoro ak pozvanie.”
,,Nie. Monika, šla by si so mnou v piatok na večeru? Bolo by mi cťou,” usmial sa. ,,Až toto je pozvanie! A nemusíš mi odpovedať hneď, premysli si to. A ak by si chcela a nič by ti do toho neprišlo, budem naozaj rád v tvojej spoločnosti.”
,,Ty takto rozprávaš stále?”
,,Ako?”
,,Tak… slušne.”
Znovu sa zasmial.
,,Je to zvláštne? Áno, hovorím s tebou rovnako, ako s inými ľuďmi, hoci s nimi menej žoviálne a priznám sa, nanuk som nikdy nikomu nepriniesol,” uškrnul sa.
,,Je to veľmi netradičné. Ale príjemné, cítim sa ako dáma,” usmiala som sa.
,,Tou nepochybne si. A si aj veľmi príjemný spoločník, o to viac ma mrzí, že už budem musieť ísť, ale naozaj ma tešilo. A prosím, premysli si ten piatok. Výber reštaurácie nechám na tebe, určite máš väčší prehľad ako ja.”
,,Prestaň byť už taký milý!”
,,Lebo čo?”
,,Lebo ti budem musieť povedať áno.”
,,Tak to aby som neprestával,” uchechtol sa.
,,Ďakujem za tie nanuky.”
,,Ja za tvoju spoločnosť a výbornú kávu, vidíme sa,” naklonil sa a pobozkal ma na líce. Voňal veľmi príjemne. A keď sa za ním zatvorili dvere, cítila som sa dosť zvláštne. Mala som tak trochu pocit viny a tak trochu som bola nadšená, že sa ku mne niekto správal konečne tak, ako si zaslúžim.

Zodvihla som telefón a zavolala Nikole.
,,Micka, kde si a čo robíš?”
,,Doma, ešte som nevyliezla z postele.”
,,Hybaj k Andymu na pivo.”
,,Po včerajšku? Jebe ti?”
,,Tak na kávu a šumák.”
,,To znie lepšie. Za polhoďku?”
,,Jop.”
Vykračovala som si mestom ako pávica. Mala so po dlhej dobe pocit, že to so mnou nie je až také zlé a keďže mi dnes naozaj výnimočne krásne voňali vlasy, slnko, ktoré sa odrážalo od ich mahagónovej farby, lámalo všetky moje pochybnosti o sebe samej.
Kým som nestretla Nikolu.
,,Vyzeráš ako troska,” povedala som, keď s opuchnutými očami sedela a pila vodu.
,,Díky, Miss Dokonalé Vlasy,” zaksichtila sa na mňa.
,,Mala som trochu rande,” povedala som a objednala si veľké presso.
,,S Brunom?” ožila.
,,Čo? Nie. Isteže nie. Volá sa Braňo,” usmiala som sa.
,,Ahá. Tak to mi je jedno,” položila si hlavu na predlaktie.
,,Nikola!”
,,Dobre dobre, nie je… Bruno, Braňo… nemáš v tom zmätok trošička?” zívla.
,,Nudí ťa môj súkromný život?”
,,Nie, len ten môj. Tak vyprávaj,” mávla rukou.
,,Je veľmi milý a doniesol mi nanuk,” povedala som a premýšľala, ako divne to znelo.
,,Aha. Pedofil, či nanuk je eufemizmus?”
,,Už ti v živote nič nepoviem!”
,,Čo sa urážaš, dopiče, keď vidíš, že som citovo vyprahnutá… A čo? Bolo dačo?”
,,Rozprávali sme sa. Chodí lietať. A raz mi písal, že kedysi jazdil na motorke, ale už nie, už len lozí po skalách a skáče s padákom,” hovorila som nadšene.
,,Adrenalínový šialenec. Skvelé,” tvárila sa otrávene.
,,Teraz naozaj, čo ti je?”
,,Nechcem, aby si chodila von s hocikým okrem Bruna,” prevrátila spodnú peru.
,,Nicol, ty sa spamätaj. Bruno mi stokrát povedal, že o mňa nestojí. Vo vôbec žiadnom smere,” dala som si veľký hlt kávy.
,,Ale stojiiiii,” udrela hlavou o stôl ako dieťa, keď mu rodičia nechcú niečo kúpiť.
,,Plačeš na nesprávnom hrobe, micka. Naozaj. Nechce ma. Nie som dosť pekná, ani dosť štíhla, ani dosť… dobrá. Friend zóna je v pohode,” povedala som pragmaticky.
,,Ty hlavne nie si dosť chápavá, dopiče. A nehovor mu, že si s niekým bola,” zodvihla ukazovák.
,,Prečo? On sa na moje schôdzky pýta rád.”
,,Lebo je sprostý masochista, robí mu dobre, že ho to trápi.”
,,Nicol, poznám ho. Keby niečo chcel, tak by prišiel. Alebo by to aspoň povedal. Ale on tvrdošijne a niekoľkokrát zopakoval, že o mňa ako ženu nemá záujem a už mi je naozaj sprosté sa niekomu doprosovať,” dopila som kávu a kývla si po ďalšiu.
,,Ako si to mohla takto vzdať?” upierala na mňa smutné oči.
,,Nemám o čo stáť,” vzdychla som.
,,Je nefér randiť s niekým, keď sa ti páči niekto iný.”
,,Je hlavne nefér byť sama, keď nemusím.”
,,No ale… Bruno potrebuje len trochu času.”
,,No ale Braňo má čas teraz.”
,,Raz si spletieš meno, uvidíš. A potom pochopíš, že robíš kravinu.”
,,Máš rozum, Nikola? Mám byť nafurt sama?”
,,Nie, máš byť nafurt s Brunom.”
,,Jemu je fajn bezo mňa a ja to rešpektujem,” vysypala som si do šálky oba sáčky cukru.
,,Ja som sa rozhodla, že nekapitulujem!”
,,A čo chceš robiť?”
,,Zajtra mu niečo natočíme a on pochopí, že si super.”
,,On vie, že som super, len ma má v paži.”
,,Nebude ťa, ja točím dobre!”
,,Máš zoštíhlovací filter?”
,,Isto nájdem aj taký!”
,,V tom prípade hurá do boja.”
,,Nehovoríš to nadšene.”
,,A z čoho mám byť nadšená? Mám niekoho prosiť, aby si všimol, že existujem?”
,,Daj mu čas.”
,,A na čo?”
,,Aby pochopil.”
,,Je z matfyzu, s chápaním, podľa mňa, problém nemá.”
,,S chápaním čísel možno nie, s chápaním pocitov určite áno.”
,,V piatok mám ísť na rande s Braňom.”
,,Nikam nechoď.”
,,Stavím sa o pivo, že Bruno by chcel, aby som šla.”
,,Stavím sa o dve, že ho to bude srať a neprizná to.”
,,Stavím sa o tri, že mu to bude úplne jedno.”
,,Stavím sa o štyri, že… jebem nato, štyri nevypijem,” podoprela si tvár dlaňou.
,,Bože, Nikola, ty si sa na nás strašne namotala…”
,,Ako ty na neho!”
,,Ale ja sa s tým snažím niečo robiť!”
,,A čo s tým chceš robiť? Si myslíš, že ak vyskočíš z lietadla s cudzím chlapom, prejde ťa to, čo k nemu cítiš?”
,,Aspoň to skúsim, možno hej.”
,,Ale hovno, chceš sa zabiť pri divnom športe, len aby si mu dokázala, že na neho nie si odkázaná…”
,,A som?”
,,To nevravím, ale máš ho rada. Radšej, ako hocikoho na svete. A správaš sa, ako keby to nič neznamenalo,” bola smutná. Normálne z nás bola smutná…
,,Prídi zajtra ku mne, budeme mať dlhú noc.”
,,Teším sa na to týždeň!” konečne trochu ožila.
,,Budeme na šalát. Mám ti čo rozprávať, keď pri tom nie je verejnosť,” ukázala som na zvyšok krčmy.
,,Bruno bude s nami?”
,,Si ním posadnutá?”
,,Môžeš zato!”
,,Hej, vravel, že sa ozve…”
,,Whiiiiiiiii!”
,,Prišla som o bubienok…”
,,Môžem sa kukať, ako si píšete? Môžem? Ha? Môžem?”
,,Šak ty si neni kompletná…”
,,Ale môžem, nie?”
,,Neviem, asi hej. On mi zas nepíše nič, čo by svet nemal vidieť…”
,,To znelo smutne!”
,,Nie, to som len konštatovala.”
,,Ja si musím ísť ľahnúť, drahá, lebo skapem.”
,,Idem tiež, ešte musím nakúpiť ibalginy na zajtra.”
,,A Bystrinku.”
,,Dobre.”
Pobozkala ma, objala a šla domov vyspať svoje opilecké seansy od Andyho.

Kráčala som Starým mestom domov, dívala sa na ľudí cez veľké čierne okuliare a premýšľala, kedy sa z Nikoly stal ombudsman chlapa, o ktorom vlastne nevie nič, len to, že je v mojom živote. Aj to trochu neplánovane a v poslednej dobe mám pocit, že aj nedobrovoľne.

TEN TVOJ USMEV Z HLAVY DNES ASI NEDOSTANEM. B.

Mal by sa podpisovať inak, nech nejasám uprostred prechodu pre chodcov tak hlasno.
Nenávidím, keď má Nikola pravdu.
Ale začínala som sa tešiť na posledný Magnum v mojej chladničke.