kontroverza

Môj dedko bol múdry muž. Neviem, či naozaj, ale rozhodne tak pôsobil. A v časoch svojej najbujarejšej puberty (keď sa city menili a Britney Spears bola jediná, to mi rozumel), som chodievala na cintorín k jeho hrobu a kládla som mu otázky. Čím viac som sa pýtala, tým viac odpovedí ku mne prichádzalo. Generovala som si ich z pohnutých listov na zemi, alebo z oblakov, ktoré vyzerali ako hlava Elvisa Presleyho. A potom som si vždy sadla pod starý ihličnan, zapálila cigaretu a premýšľala, či je vôbec slušné fajčiť na cintoríne.

Už roky som na cintoríne nebola a neviem, či je to tým, že som vyrástla a rady do života si pýtam od ľudí, ktorí ešte nezomreli, ale dnes som sa bola prejsť. V cudzom meste, na cintoríne, na ktorom neleží nikto, kto by mi niekedy bol milý. Bola už tma a jasno, myslím, že miestami aj mrzlo. Prechádzala som sa medzi spomienkami na tých, ktorí to už majú za sebou. Vzala som si zelenú čajovú sviečku a zapálila ju pri hrobe Štěpánie Eisenbergovej a Ladislava Kašpara. Neviem, kto tí dvaja sú, ale mohli byť kýmkoľvek.

Ona bola možno židovka, ktorej rodičia umreli počas druhej svetovej a on lekár, ktorý ju v tom čase zachránil a vychoval. Alebo to mohli byť milenci, čo sa nikdy nevzali. Možno mali kopu detí a možno vôbec žiadne, ale zato mali psa. Možno sa milovali tak veľmi, až ich z toho každé ráno bolelo v hrudi, keď sa pozreli na tú druhú stranu postele. A možno sa vôbec nemali radi, len zákon kázal, že vraj – patrí sa – aby i po smrti spoločne ležali jeden vedľa druhého.

Neviem, aký príbeh mali naozaj títo dvaja. Ale pred ich hrobom bola malá vyrezávaná lavička a tak som si na ňu sadla, vytiahla cigaretu a rozprávala im o tom, aký príbeh žijem ja. O tom, že robím hlúpe veci a potom ma bolí duša. O tom, že môcť naozaj veľmi ľúbiť je prekliatie. O tom, že verím na karmu.

A potom som vyšla z toho cintorína a skoro ma zrazilo auto.

Neviem, či to bolo znamenie toho, že si nezaslúžim žiť, alebo toho, že karma naozaj existuje. Alebo toho, že sa mám lepšie pozerať, keď prechádzam cez cestu bez reflexných prvkov.

Každopádne, dnes je deň, kedy som skoro vypustila dušu, ale… Bolo jej asi trápne tento sviatok pokoja zničiť húkajúcimi sanitkami.

Tak ja umriem niekedy inokedy. Sľubujem.