kontroverza

Som úplne namotaná na Halinu Pawlovskú. Má nehorázne prsia a brutálnu riť. Páčia sa mi veľké rite na ženách. Asi preto, že tá moja je úplne neúmerná telu a v podstate ju vôbec nevidno. Vždy som chcela mať riť ako kombajn. Ale teda, nie o tom som chcela. Mám rada Halinu aj preto, lebo je to šikovná scenáristka a vtipná žena. Vtipné ženy sú najlepšie, lebo sú vlastne ako chlapi, len majú vagínu.
Kúpila som si na Obchodnej jej knihu – Pravda o mém muži. Vydala ju po jeho smrti a bola veľmi pekná. Čítala som ju na lavičke na SNPčku a zazvonil mi telefón. Volal mi Peťo, môj najlepší kamoš, právnik a najvychýrenejší bratislavský homosexuál. Pozvali ma na zahájenie novej vínnej sezóny do Spiritu a ja som prijala, lebo jednak to tam mám rada, aj keď nepijem a jednak som ho aj s jeho rozkošným frajerom už dlho nevidela. Rada s nimi trávim čas, lebo sú ako Frasier naživo.

Som už strašne dlho sama a nebaví ma to. Tak som sa nahodila, obliekla som si nové šaty, ktoré stáli viac, ako auto môjho otca a štekle ma robili aspoň primerane vysokou. Bola som strašná jeba. Potom som vyšla von a zistila som, že pravdepodobnosť dažďa sa priamoúmerne zvýši v momente, ako vyjdete z domu v lodičkách s otvorenou špičkou. Bola som mokrá, zajebaná od blata a zvlhli mi vlasy, takže som okamžite upustila od nápadu niekoho dnes zbaliť.

Vináreň bola úplne preplnená, homosexuálne mávajúci priatelia mi držali miesto pri stole a čašníčka na mňa ľútostivo pozrela.
„Som ti stokrát hovoril, že najprv sa osprchuješ, potom sa oblečieš. A ty furt dojebeš poradie,“ vzdychol Peťo a dal mi pusu na líce. Jeho frajer na druhé a chytil ma za ruku.
„Moja krásna micinečka, čo sa ti to porobilo? Ako sa máš? Stále zle?“ snažil sa byť milý a nikdy mu to nevyšlo. Títo dvaja sa museli dlho hľadať. Pozerala som sa na nich, jak sa naťahujú o fľašu cabernetu a okázalo degustujú.
„Dani, aha,“ povedal Peťo a ukázal smerom k baru.
Otočila som sa a bola som rada, že nemám žiadnu tekutinu v ústach. Pri bare sedeli dvaja chlapci. Chlapi. Neviem, odkedy sa muž definuje ako muž. Mohli mať tak okolo 30ky a boli už riadne pripití. Jeden mal briadku a červené líca a druhý mal modrú mikinu a vyzeral ako môj bývalý frajer. Úplne. Videli ste už rozkošného feťáka, ktorého nebaví život? Tak presne tak vyzeral. Vstala som a ospravedlnila sa. Musela som sa ísť pozrieť bližšie, lebo ma celkom zhypnotizoval. Ako sa môžu dvaja ľudia tak veľmi podobať?

Postavila som sa k jeho barovej stoličke a čašníčka sa na mňa široko usmiala.
„Tuším ťa stihol dážď, Danka. Ale si kočka,“ žumurkla.
„Ak toho dnes vypijem viac, ako by bolo vhodné, vezmem to ako ponuku,“ prehodila som smerom k nej a ona sa rozosmiala.
„Čo ti dám?“
Pozrela som sa na dvojičku môjho bývalého frajera a spýtala sa, čo má on.
„Dvojitý biely strik,“ usmial sa.
„Tak potom dvojitý biely strik, Jani,“ mykla som ramenom a ona zodvihla obe obočia a uškrnula sa, lebo vie, že si tam vždy dávam len kávu s ľadom a gorgonzolu s proschutom.
V ten večer som si dala dvojitý biely strik ešte asi trikrát a môj gay párik nado mnou krútil hlavou. Nielen preto, že boli v šoku, že pijem, ale dávať sódu do vína je niečo ako dať eidam na lososa. Mali by vás za to, minimálne, popraviť a podľa možnosti dosť nelichotivým spôsobom.

Po ďalšom striku som vyšla von a zapálila som si mentolovú slimku, ktoré fajčí Peťo, lebo moje marlborky lightky zmokli. Povedomý chlapec stál pri stene vinárne, jednou nohou sa o ňu opieral a fajčil. Ofina mu nedbalo padala do očí a ja som mala chuť, pod vplyvom tej emócie a pomerne veľkého počtu strikov, vziať jeho tvár do dlaní a strčiť mu jazyk tak hlboko do krku, až by mu upchal príchlopku. Ale iba som si decentne vypýtala oheň a dúfala, že začne konverzovať sám. Vyprsila som sa na neho najviac, ako sa len dalo a on ma úplne ignoroval.
Zahodila som ohorok na zem, lebo to je také slovenské, otvorila som dvere a on sa zasmial.Normálne ma vysmial.
„Je vám niečo smiešne?“ spýtala som sa slušne.
„Môžeme si tykať. Je mi smiešne, že si dvaja dospelí ľudia nedokážu povedať pravdu, napriek tomu, že sú cudzí. Ja som Richard a ty máš perfektné kozy,“ zodvihol pohár so strikom a ja som tam len stála a šokovane sa na neho dívala.
„Ja som Danica a ty vyzeráš ako môj bývalý frajer,“ vzala som mu ten pohár a odpila si z neho.
„Bol to kokot?“
„Tak trochu,“ mykla som ramenom.
„To by sedelo,“ prikývol a niekde tam sa začal náš zvláštny a ťažko definovateľný vzťah.

Ešte som sa v ten večer dozvedela, že s frajerkou chodí osem rokov, je platonicky zamilovaný do jej najlepšej kamošky, ktorá teraz čaká s mužom tretie decko a že sa obáva, že má hrčku na semenníku, lebo keď ich naposledy ohmatával, boli nejaké čudné. Chcel, aby som mu do mobilu napísala moje číslo a uložila sa ako PREPÁČ, lebo sa mi vraj ráno bude chcieť určite ospravedlniť za všetky veci, ktoré mi opitý povedal. A naozaj tak urobil, ráno mi pípla smska „prepáč, Prepáč.“ a naobed už sedel v mojej kuchyni a pil šumáka na opicu.

„Nemám s kým ísť na dovolenku,“ povedal, keď som mu postavila pod nos vývar z hovädzích kostí.
„Kam?“ sadla som si na linku a dívala sa, ako si lyžičkou krája mrkvu na malé pravidelné kolieska.
„Mám dve letenky do Ameriky, poď so mnou,“ sŕkal a na brade sa mu zastavil slíž. Ten človek ma potreboval.
„Kedy?“
„V stredu,“ usmial sa. Prisahám, že čakal, kedy cúvnem.
„Dobre,“ mykla som ramenom.
Poznali sme sa asi 15 hodín a chystali sme sa stráviť spolu 15 dní na úplne inom kontinente. Celkom som sa tešila, čo z toho bude.

Sedeli sme v lietadle na linke Praha-Lisabon a on si čítal Storočného starčeka. Milujem tú knihu, aj keď je to bestseller.
„Mohla by si sa na mňa prestať pozerať? Cítim sa trápne jak Karol Csino na premiére Immortalitas,“ povedal pokojne a ja som sa rozosmiala a štuchla do neho. „Tých, kerí vyprávajú enem právdu, tých sa any neoplatý očúvat,“ prečítal z prebalu knihy a ja som prikývla.
„Asi to tak bude. Rozprávkarov má každý rád,“ oprela som si hlavu a on sa z ničoho nič nado mňa nahol a pobozkal ma. Zakňučala som a on prestal.
„Tento zvuk už nikdy nesmieš vydať, rozumieš?“ povedal výhražne.
„Prečo?“
„Lebo som zadaný,“ odkašľal si a čítal ďalej.
„Bozkávaš cudziu ženu v lietadle smer USA,“ skonštatovala som.
„Taký je život,“ mykol plecom a čítal, kým sme nepristáli.
O ďalšie dve hodiny sme mali naväzujúci let a bol nekonečný. Jeho hlava pravidelne padala na moje rameno a držal ma za ruku, až kým sme nepristáli.

Ten vzduch bol neopísateľný. Smrdel. Hlavne.
„Prečo si ma pustil?“ spýtala som sa, keď si strčil ruky do vreciek.
„Lebo ťa nepoznám a už nie sme v lietadle. Bojím sa výšok, robím v strese čudné veci,“ mávol na taxík.
„Prestaň byť arogantný, si na to starý,“ sadla som si do žltého auta a muž za volantom sa vôbec nestotožňoval s fotkou, ktorú mal pripnutú na registračnom lístku na späťáku.
Vysadil nás na južnej strane jazierka pri Central parku, pred nie veľmi vysokým domom. Boli sme asi v najcentrovatejšom centre a bolo tam úplne ticho. Vybehol po schodoch a z vrecka teplákov vytiahol kľúč.
„To kam ideme?“
„Do bytu, v ktorom trávim každé leto. Poď,“ mávol rukou a na tretie poschodie bez výťahu sme kráčali úplne potichu.
„Je to tvoj byt?“ spýtala som sa.
„Vyzerám, že môžem mať byt v centre New York City?“
„Nie.“
„No tak vidíš,“ odomkol a pustil ma dnu.
Bola to taká diera, v akej som v živote nebola. Smrdela tam tuchlina a prisahala by som, že tam už niekedy niekto niekoho zabil.

Po dvoch dňoch a šiestich gramoch trávy som si zvykla. Po ďalších dvoch dňoch a ďalších gramoch trávy sa mi tam začalo dokonca páčiť. A začal sa mi páčiť hlavne on. Bol to taký inteligentný, depresívny, mlčanlivý idiot, ktorý nemá nikoho rád, ale zas úplne sám byť nechce.

Rozprával mi o svojej frajerke. O tom, ako ho nebaví s ňou žiť a vlastne to robí len z ľútosti. O tom, že vždy, keď sa milujú, musí myslieť na jej najlepšiu kamošku, ktorá je aj v šiestom mesiaci tehotenstva viac sexy ako jeho frajerka. O tom, že často a rád pije a púšťa si Pixies. A aj o tom, že hneď, ako som sa vtedy vo vinárni postavila k baru, tak vedel, že ma pretiahne.

„A prečo to teda neurobíš?“ smiala som sa zlovestným marihuanovým smiechom a tancovala po obývačke zavšiveného bytu medzi popadanými plechovkami od piva.
Vstal, prišiel ku mne, pritiahol si ma za boky k panve a pritlačil ma ku stene. Kolenom mi rozovrel stehná, odtiahol na bok lem nohavičiek a búšil do mňa, ako keby zajtrajška nebolo. Keď skončil, podlamovali sa mi kolená a za nechtami som mala omietku.
„Už si spokojná?“ odklepol si popol do neumytej šálky od rannej kávy.
„Nateraz mi to stačí,“ utrela som si z vnútornej strany stehna jeho semeno a vyšla na balkón.
Toto mesto je nádherné. Chcela by som ostať v tomto špinavom a smradľavou doupěti hádam aj navždy. New York má toľko podôb, farieb, vôní, chutí a zvláštností… keď ste videli New York, videli ste vlastne celý svet. Tak veľmi je kozmopolitný.

„Daj si sprchu, vyzeráš ako herečka z nezávislého filmu,“ povedal v jeden večer, keď sa mi díval na rašiace chlpy na nohách.
„Vysal si zo mňa všetok život a ešte som sa stihla aj namotať,“ povedala som nezainteresovane a dívala sa von oknom. Začínalo sa stmievať, postavila som sa a keď som sa pozrela okolo seba, prišlo mi zle. Vyzeralo to tam ako v Trainspottingu. Podlaha bola špinavá, okná zatemnené, kuchyňa v podstate nepoužiteľná a do sprchy som šla v teniskách, lebo ten penicilín, čo sa na nej tvoril, som nebola ochotná ani schopná akceptovať.

Oholila som sa jeho strojčekom na tvár. Všade. No a čo, veď sme si blízki. Ľahla som si k nemu na rozkladací gauč a asi som celkom zabudla na to, kto to vlastne je, lebo zo mňa vyletelo neuvážené: „Ľúbiš ma?“
„Verí kapor na život po Vianociach?“ spýtal sa.
„Čo?“
„Myslel som, že hráme hru, kto komu položí prijebanejšiu otázku,“ otočil sa na bok smerom ku mne kým jeho prsty kmitali medzi mojimi stehnami, uprene sa na mňa díval bez náznaku akejkoľvek emócie. A ja som bola tiež úplne bezemočná. Po chvíli ho už začala bolieť ruka.
„Fajn, ľúbim ťa,“ povedal a moje lono explodovalo.
Pokrútil hlavou, vybral mi ruku z nohavičiek, otočil sa a zaspal.

Cestou domov ma v lietadle zasa držal za ruku a môj limbický systém odmietal prijať fakt, že hneď, ako sa vrátime na Slovensko, sa táto zvláštna avantúra skončí. Pretože je zadaný. Pretože nechce nikomu ublížiť. Pretože má rád len sám seba. A ďalších jeho tisíc výhovoriek.

Povedala som si, že pre jeho frajerku bude lepšie, keď ho nebude mať. A pre mňa zasa bude lepšie, keď ho budem mať, lebo je to môj kus histórie, ktorý sa mi vrátil do života a ja si ho užívam rovnako, ako vtedy, keď som mala 19 a potrebu fungovať v deštruktívnom vzťahu. Bola som rozhodnutá jej kvetnato opísať, čo sa medzi nami stalo a aj všetko, čo o nich dvoch od neho viem. Musí predsa pochopiť, že má na viac a vykašľať sa na neho. A potom bude už len môj. A hotovo.

V letiskovej hale sa mu okolo krku hodila útlučká blondínka. Pišťala od radosti, keď ho zbadala a pevne ho zvierala. Ostala som chvíľu stáť kúsok od nich a dívala som sa.
Nemohla som jej povedať nič.
Nie teraz. Nie takto. Nie všetko.
Dnes sa tá žena nedozvie pravdu o mojom mužovi.