kontroverza

Boli ste už niekedy v Košiciach? Je to mesto s najväčšou smolou na svete. Napriek tomu, že je krásne, by v ňom nikto príčetný nechcel žiť, lebo je to v úplnej psej riti ďaleko od civilizácie a všade naokolo sú neprispôsobivé typy, ožrani a Ukrajina. Raz za päť rokov som sa tam zvykla vybrať, pretože ma k tomu mestu viaže spomienka na niekoho, kto už neexistuje.

Zaparkovala som pred najlepším barom v galaxii a zbadala dievča v legínach, teniskách a námorníckom tričku. Mala prekrížené nohy, pod pazuchou zvierala kabelku a z času na čas si prehrabala dlhé tmavé vlasy. Vyzerala ako Kate Middleton. Bola krásna. Stále sa nepokojne dívala na telefón a ja som ju chvíľu pozorovala. Bola som od nej asi 30 metrov, no aj tak bolo zreteľné, že sa jej potia ruky. Stále si prekladala nohy, aby nespadla a ja som mala sto chutí ju plesnúť po jej dokonale okrúhlom zadku. Nešlo mi do hlavy, ako môže niekto, kto vyzerá ako hviezda, trpieť tak nízkym sebavedomím. Vôbec sa nemala rada. Možno by som ju mala zato do toho zadku nakopať.

Vystúpila som a zamierila si to k nej. Nesmelo sa usmievala a pýrila. Bola taká rozkošná, že skôr, ako som ju pozdravila, som ju musela tuho objať a zlízať jej decentný mejkap z pravého líca.
„Čo keby som to nebola ja? Bozkávaš cudzích ľudí na ulici!“ povedala pobúrene.
„Akože kto iný by v Košiciach vyzeral ako vojvodkyňa?“
„Dovoľ, to ona vyzerá ako ja!“
Chytila som ju okolo ramien a viedla do dverí.
Som si istá, že tu nikdy nebola.
„Nikdy som tu nebola,“ rozhliadala sa po pofidérne vyzerajúcom interiéri. „Tie maľby sú riadne hnusné,“ skrivila nos a nad ním sa jej urobila hlboká vráska. Je tak stará ako ja, ktovie, kde k nej prišla.
„Robia tu najalkoholickejší drink v galaxii. Dáme si?“ žmurkla som.
„Ani jedna z nás nepije,“ pripomenula mi.
„Nemôžeme na prvom rande piť kávu, je to trápne,“ prekrútila som očami a Hana sa zasmiala a prikývla.

Dali sme si viedenskú kávu a poldeci vaječného likéru. Sme úplne nemožné.
Zoznámili sme sa na diskusnom fóre k Aronofského filmom. Mala nick Black a ja Swan, tak sme sa uzniesli, že to asi nebude náhoda. Písali sme celé dni a noci. Nikdy nikam nechodila, nemala rada davy ľudí. A ja som nikam nechodila, lebo som nemala rada svetlo a slnko. Leto bolo pre nás obe ideálnym obdobím na podrobné spoznávanie. Hana bola veľmi hanblivá. Uzavretá, zablokovaná… nedokázala mi najprv odpovedať ani na to, aká je jej obľúbená farba, akoby sa bála, že to niekomu poviem. Vždy, keď sa mi s niečím chcela priznať, vyzeralo to rovnako.
„Vieš udržať tajomstvo?“
Prikývla som.
„Snívalo sa mi o nahom Filipovi!“
„A čo ste robili?“
„Nič, ale bol nahý!“ zašepkala s dôrazom.
Takto nejako vyzerali tie jej tajomstvá a ja som sa pri tom usmievala, pretože mi to prišlo rozkošné. Krásna, dospelá, vzdelaná žena, ktorej sa sníva o jej nahom frajerovi. Bolo to také milo-infantilné. Čisté. Neuveriteľné.

Stali sa z nás najlepšie priateľky takmer okamžite. Napriek tomu, že sme od seba boli štyristo kilometrov. Po troch mesiacoch som to už nemohla vydržať, sadla som do auta a dohodli sme sa, že sa konečne stretneme. Po mesiaci mojej virtuálnej terapie bola schopná napísať slovo „penis“. Po dvoch mesiacoch sa toho penisu aj dotkla. A týždeň predtým, ako som prišla, Filipa konečne vyfajčila. Mala som blahodárny vplyv na nich oboch.

Dom jej rodičov bol prázdny.
„Naši sú na dovolenke, budeme tu len my a psy,“ len čo to dopovedala, tri obrie labradory sa prirútili a začali okolo nás skákať.
„Budem celá od chlpov, daj ich preč,“ snažila som sa im vyhnúť, ale boli dotieravé. Pes vraj cíti, kto je dobrý človek. Je to úplná pičovina, môj bývalý vyrástol v koterci a je to hajzel. Psy sú sprosté. Ale nepoviem jej to, lebo ich má rada.
„Máme práčku s pet programom, nestresuj,“ povedala a kývla hlavou smerom ku kuchyni.
Sadla som si k barovému pultu a strčila prst do okrúhleho akvária s klaunom očkatým.
„Máte morské akvárium s jednou rybou?“
„Áno. Raz som vypila s otcom deci domácej a napila som sa z neho. Je fakt slané,“ mykla ramenom.
Rozosmiala som sa a ryba sa skryla pod umelú burinu.
„Ako sa volá?“
„Roman.“
„Prečo?“
„Prečo nie?“
Krájala lasagne a neobratne ich nakladala na tanier. Neverím, že kvôli mne varila. Obvykle varí len pre psov a sebe zalieva vifonky. Naliala mi plný pohár ľadovej sódy a sadla si oproti mne.
„Ty nebudeš?“
„Nie, ale chcem sa pozerať na teba, ako ješ,“ vypadlo z nej a hneď, ako to dopovedala, sa zapýrila.
„Hanička, ty si debil,“ zašušľala som a pobozkala ju. Zasa sa zapýrila.

Ležali sme v posteli, pozerali film a ja som už celkom rezignovala na odháňanie jej psov. Jedného som mala pod hlavou a druhý mal hlavu v mojom lone. Tretí bol natiahnutý cez Hanino brucho a ona sa s ním rozprávala. Vedela som, že psíčkari sú zvláštni, ale jej: „Rúfus, neviem, ako ti mám vysvetliť, že mi tlačíš brucho, láskavo sa nehraj na nechápavého a ľahni si inak!“ ma dorazilo.

Keď bola tretia reklama, začala som driemať… Hana je jediný človek, ktorý stiahol film z uložto aj s markízackymi reklamami. Nikdy predtým nevidela Bridget Jones. A ja som nikdy predtým nevidela človeka, ktorý by to nevidel.
„Spíš?“ zašepkala do tmy.
„Skoro. Čo sa deje?“
„Nikdy som nespala v posteli so ženou,“ povedala tónom, akoby sa spovedala.
„Mám ísť na gauč?“
„Čo ti šibe? Chcela som sa len spýtať, či… no…“
„Mohla by si sa vymačknúť?“
„Máš viac sexuálnych skúseností ako ja.“
„Nepáči sa mi, kam speje táto konverzácia,“ otočila som sa jej urazene chrbtom.
„Chcela by som vedieť, aké to je so ženou, no!“
Otáčala som sa pomaly a premýšľala, či už spím a halucinujem, alebo to naozaj povedala tak, ako som to počula…

Keď raz prídete na chuť zábave v posteli, trvá pár mesiacov, kým to začnete považovať za rutinu a už vás to tak nenadchýna. A ona tomu prišla na chuť po 25 rokoch iba pred mesiacom, nemohla som jej povedať, že to znie divne. Poznala moje sexuálne skúsenosti. Vedela, koľko som mala chlapov. A žien. A chlapov a žien. A žien a žien. A…tak.
Široko som sa usmiala a pobozkala ju. Rozkošne zakňučala. Psy neboli evidentne ochotné sa toho divácky zúčastniť, tak zliezli z postele a odcupitali po schodoch do svojich brlohov ako na povel. Hana úplne ožila. Rýchlo stisla môj prsník a ja som sa rozosmiala. Bola strašne nedočkavá a vzrušená. Psy dolu začali štekať a po schodoch ktosi vyšiel. Otvorili sa dvere na Haninej spálni a v nich stál Filip s výrazom, aký by vám adekvátne demonštroval iba jeden icq smajlík.

Boli sme po krk zakryté a Hana stále v dlani zvierala môj prsník.
Opatrne otáčala hlavu od dverí smerom ku mne a potichu šepla: „Vieš udržať tajomstvo?“