Založ si blog

Áno, beriem

Sedeli sme pri raňajkách v záhrade hotela, do ktorého som ju zobral na večeru na naše prvé rande. Zamilovala si to tam okamžite a chodili sme tam na každé výročie, na jej sviatky a občas aj iba tak, keď som jej chcel urobiť radosť. Okolo nás behali svadobné plánovačky, vyberali najvhodnejší materiál a odtieň bielej na obrusy a ona sa prehrabávala vínnou kartou a jedálnym lístkom.

“Myslíš, že konfitovaná kačka bude dostatočne svieža?” spýtala sa.
“No to by mala byť, žiadne nehybné kačice nechceme,” povedal som a čítal si Hospodárske noviny, lebo mi bolo oznámené, že ženích má iba prísť a snažiť sa povedať správne meno. Páčilo sa mi, že nebola v strese, užívala si všetko, čo s našou svadbou súviselo, nepreplo jej z toho a nestala sa ženou, ktorú si človek na poslednú chvíľu radšej odmietne vziať, keď uvidí, ako veľmi sa pod vplyvom stresu a biologických hodín dokáže zmeniť. Chrúmala mussli v bielom jogurte.
“Kde je omeleta a spečené kusy slaniny?” zarazil som sa.
“Si hladný? Povedz dievčatám, nechajú ti niečo priniesť,” usmiala sa.
“Čo ja… Ale odkedy ty ješ takto zdravo?” zasmial som sa.
“Do tých šiat nesmiem pribrať ani deko, musím si dávať pozor,” vzdychla.
“Aké sú?”
“Čo?”
”No tie šaty,” odpil som si z kávy.
“Prekrásne,” usmiala sa a zasnene na mňa pozrela.
“Také, že odpadnem a budem si myslieť, že som v nebi?” robil som si z nej srandu, lebo mala celý čas v tvári tú túžbu malého dievčatka, ktoré celý život netúžilo po ničom inom, len veľkej princeznovskej sukni.
“Ty si v nebi tak často, že tomuto konkurovať nemôžem, ale máš moje slovo, že budem ten najsexy obláčik, aký si kedy videl,” nahla sa cez stôl a pobozkala ma. Bol som na seba pyšný, že niekoho dokážem urobiť takým šťastným. Vždy, keď sa na mňa pozrela, cítil som, ako ma spaľuje jej pohľad. Ešte sa na mňa nikto nikdy nedíval takto. Ako keby ma jej dlhé riasy chceli celého pohladiť zakaždým, keď zažmurkala. Musel som si ju vziať, inak by sa tak už nikdy nepozrela a kúpila by si mačku. Sedávala by v húpacom kresle na priedomí dákeho Domčeka v prérii a čítala Pýchu a predsudok po večeroch. Nič z toho som nechcel dopustiť.

“Bol to veľmi dobrý nápad bývať tu posledný týždeň pred svadbou, máme tu všetko a nemusím sa naháňať,” povedala, keď vyšla z hotelovej kúpeľne v bielej nočnej košeli a krémovala si ruky.
“To vonia super, bože, čo to je?” oňuchával som ju ako policajný pes.
“Čokoládové maslo,” zasmiala sa a natrela mi kúsok nad vrchnú peru. “Budeš ho cítiť celú noc,” usmiala sa.
“Mám rád, keď voniaš ako muffin,” pobozkal som ju a ona ma plesla po hlave, ale smiala sa.
“Si si istá, že chceš, aby sme si tie sľuby písali sami?” spýtal som sa, vzal si okuliare a poznámkový blok a začal premýšľať, čo by som jej mohol sľúbiť. Nebolo to iba o tom, že som mal niečo sľúbiť jej. Budem sľubovať pred jej mamou, jej priateľmi, jej ramenatým bratom a ako ona rada prízvukovala – aj pred karmou.
“Iste, bude to funky. Môže to byť krátke. Alebo vtipné. Nechám to na teba,” usmiala sa, prikryla a dívala sa do stropu.
“O čom premýšľaš?”
”O tom, ako som ťa prvýkrát uvidela,” otočila sa nabok mojim smerom, dala si obe ruky pod pravé líce a znova sa na mňa pozrela tak…tak.
“Čo si si vtedy myslela?” odložil som okuliare aj blok a otočil sa k nej. Chytil som ju dlaňou za ľavý bok a naozaj som bol zvedavý na odpoveď.
“Že máš tú najkrajšiu tvár, akú som v živote videla,” povedala úprimne. Asi som sa trochu aj zapýril. Boli sme spolu dva roky a vždy, keď mi zložila kompliment, bol som z toho hotový, lebo ona všetkým svojim hyperbolám absolútne verila. Nikdy nepreháňala.
“Láska na prvý pohľad? Na také neverím,” zaboril som jej brušká prstov do panvy.
“Máš bezchybnú sánku,” vystrela prostredník ľavej ruky a prešla mi cez kosť od ucha po bradu. Pozerala sa rovnako, ako vtedy.
“Si so mnou len preto, ako vyzerám?” uškŕňal som sa.
“Ešte preto, že si za vodou,” žmurkla.
Hodil som sa na ňu a šteklil ju, kým nezačala pišťať. Ľahol som si na ňu, chytil jej obe ruky nad hlavou a keď sa naše nosy takmer dotýkali, musel som sa zasmiať.

“You were always on my mind,
You were always on my mind,”

zanôtila potichu. Pobozkal som ju a milovali sme sa, kým nezačalo svitať. Pamätám si, že keď som ju spoznal, tak mi tvrdila, že ak niečo naozaj neznáša, je to presladená romantika. Vraj sa nerada miluje a vyhovuje jej bohapustá jebačka. A dnes mi v hotelovej izbe plnej tulipánov spieva Elvisa, leží na chrbte a bozkáva mi tvár pomaly, ako keby sa bála, že jej dôjde miesto. Neviem, či sa zmenila, alebo len ukázala svoje mäkké dievčenské srdce sama sebe.

Zobudil som sa do krásneho teplého rána, bol koniec apríla a do našej svadby ostával už iba deň. Posteľ vedľa mňa bola prázdna, ale z kúpeľne som počul zvuky.

“I know somethin’ about love,
You’ve gotta want it bad,”

stála pri umývadle a čistila si zuby v spodnej bielizni. Mykala bokmi a keď ma uvidela v zrkadle, zamávala mi.
“A ty už si raňajkovala? Šampus?” zasmial som sa a oprel ramenom o dvere.

“Tell him, that you’re never gona leave him,
Tell him, tell him, tell him, tell him right now,”

vypľula pastu a utrela si ústa. Zazubila sa na mňa, pobozkala ma a šla sa obliecť.
“Aký je plán na dnes?” spýtal som sa, lebo som nevedel, či vôbec mám byť jeho súčasťou.
“Pôjdeme ochutnávať vzorky na tortu, teda, ak sa ti chce,” otočila sa mi chrbtom, aby som jej zapol zips na šatách. Boli jemne ružové, mali hrubé čipkované ramienka a široká sukňa jej končila kdesi tesne pod kolenom.
“Teba by som si vzal aj v týchto šatách,” objal som ju.
“Óóó,” povedala uznanlivo.
”A pôjdem ochutnávať veľmi rád, lebo ty nemôžeš pribrať ani deko,” utrúsil som. Pozrela sa na mňa, ako keď som sa raz nechal počuť, že mi nechutí čokoládová zmrzlina. Takým tým pohľadom, že – no ty vieš o živote úplné hovno.

Šarmantná pani v kuchárskom rondone nás privítala v sieni plnej sladkostí.
“Konečne viem, ako vyzerá tvoje nebo,” pošepkal som jej.
“Bože, všetky ich chcem,” videl som, ako má chuť vystrieť ukazovák a zlízať okraj každej z tých nazdobených miniatúr.
“Táto je veľmi dobrá,” strčil som jej do úst vidličku.
“Fuj, tam je nejaké ovocie,” skrivila tvár a ja som sa veľmi smial, ako nasilu prežúvala, lebo vypľúvať jedlo je podľa nej najväčšie barbarstvo na svete.
“Predpokladám, že ty si tortu vybrala za nás oboch už dávno, tak to skráťme a rovno mi povedz, čo mi má chutiť,” smial som sa ďalej.
“Otvor ústa,” povedala a vložila mi dnu niečo chrumkavé.
“Je to naozaj veľmi dobré,” priznal som, lebo ona mala výnimočný vkus nielen na mužov.
“Tak máme vybraté, bude to chrumkavý čokoládový red velvet s vlašskými orechami,” prehlásila hrdo.
“Nie sú orechy rozšírený alergén?” spýtal som sa.
“Ak je niekto alergický na orechy, neviem, načo chodí na našu svadbu, práve priviezli kamión pistácií,” ukázala von z okna.

Noc pred svadbou vraj nemajú milenci spať v jednej posteli, ale ona nebola náchylná dodržiavať akékoľvek tradície. Chcela svoju záhradnú svadbu, okrúhle stoly a žiadne pytačky, čepčenie a iné sedlácke aktivity, ktoré jej boli proti srsti. Povedala, že chce spávať so mnou v túto, i každú inú noc.

Keď sme ráno vstali a ja som si skontroloval telefón, našiel som správu od jej najlepšej kamarátky. A našej hlavnej družičky. Hodil som na seba župan a zaklopal v izbe vedľa.
“Ránko, Katuška, tak som tu.”
”Jéžiš, tento muž v župane… No to už nič, poď dnu,” žmurkla. “Počúvaj, mám pre ňu prichystanú takú vec, o ktorej viem, že by z nej odpadla, ale potrebujem, aby si mi veril a robil, čo chcem,” dívala sa na mňa s obrovskými nátačkami na hlave a pôsobila, že to myslí vážne. Moja žena ju miluje ako sestru, veril by som jej čokoľvek.
“Ako povieš,” rozhodil som rukami.
“Vieš spievať?” spýtala sa trochu opatrne.
“Ale tak to už hádam sranduješ,” sadol som si na posteľ.
“Vieš?”
“Tak… neviem, či viem, ale na karaoke ma ešte nevypískali, no,” hral som skromného.
“Dobre. Počuj, viem, že toto ti príde ešte divnejšie, ale majú piloti slávnostné uniformy? Vieš, ako vojaci… Také tie, čo sa nosia na oficiálne udalosti, keď máš byť za pekného,” postavila sa oproti zrkadlu a na nos si dala dáku náplasť.
“No…načo mi je uniforma?”
“Na obrad,” vmasírovávala si tú náplasť do nosa a ja som vôbec nechápal, čo to robí, ale bol som fascinovaný ďalším objavom v ženskom svete.
“Budem mať oblek. A čo to máš na nose, preboha?”
”Náplasť proti čiernym bodkám. Roman je ešte doma, poviem mu, nech k vám skočí po tú uniformu, tu ti ju vyžehlia, už som to dohodla,” poskakovala nadšene a potom sa mi hodila okolo krku. “Ona sa zblázni,” oči sa jej leskli. Bola taká dojatá, že urobím šťastnou jej najlepšiu kamarátku, že by som súhlasil s hocičím.

Tá záhrada vyzerala presne tak, ako mi ju pred rokmi, keď sme ešte boli iba kamaráti, opisovala. Obrovská zelená plocha, že by si tam jeden aj golf zahral, uprostred biely altánok, v ktorom stál muž so šerpou a ja som na moju ženu čakal netrpezlivo vo sviatočnej uniforme.

Dlhou uličkou kráčala Katarína, v ľahkých červených šatách, s malou kyticou tulipánov a usmievala sa tak, ako sa môže usmievať len najlepšia kamarátka. Postavila sa oproti mne, za mojim chrbtom čakal brat mojej ženy v čiernom obleku a v uličke som zbadal po chvíli aj ju. Otočil som sa na môjho budúceho švagra, podal mi mikrofón a do pozadia začala hrať melódia…

“How long will I love you
As long as stars are above you
And longer if I can”

Blížila sa ku mne pomaly a šťastne sa smiala na plné hrdlo.

“How long will I need you
As long as the seasons need to
Follow their plan”

Mala šaty staromarhuľovej farby, ako mi bolo oznámené. Neviem, čo je to za odtieň, bola to taká ružovo-oranžová v bledom. Asi tak by to povedal chlap. Obrovská splývavá princeznovská sukňa sa vlnila vetrom a jej dekolt decentne zakrývala čipka. V ruke mala kyticu plnú strakatých tulipánov. Raz som sa jej pýtal, prečo má rada tulipány:
”Lebo sú to kvety, čo majú sukňu,” povedala.

“How long will I be with you
As long as the sea is bound to
Wash upon the sand”

Dokráčala ku mne, polovica hostí plakala, tá druhá sa smiala a bol som si istý, že je to prvá nevesta, ktorá sa hodila ženíchovi okolo krku skôr, ako to celé začalo.
“Áno, beriem!” zakričala na oddávajúceho, vzala mi čiapku a dala si ju na hlavu bez ohľadu na to, či sa jej zničí účes.

A tak nejako som si ju teda vzal.

Keď sa zotmelo, naši priatelia na pódiu vystriedali kapelu a pripíjali na naše zdravie plejádou príšerných historiek, pri ktorých sa naši rodičia chytali za hlavu a my za brucho.
“U nás taká obyčaj…”
Rozosmial som sa.
“Vždy som takto chcela začať vetu, prisahám… No ale… U nás taká obyčaj, že keď sa unesie nevesta a potom je ten polnočný tanec, tak posledný s ňou tancuje ženích a musí si ju vykúpiť,” smiala sa.
“Vykúpiť?”
”No. Hodí plnú peňaženku o zem a vezme si svoju ženu, aby mu ju už nikto neukradol,” povedala.
Spomenul som si na to hneď, ako som sa rozhodol si ju vziať. Hovorila mi to v parku, keď chrúmala pečené gaštany.
“Kde by si teraz chcela byť?” spýtal som sa.
“V balóne nad New Yorkom,” odvetila.
“To je veľmi presná odpoveď,” chytil som ju za ruku. “A som tam s tebou?”
”Ty ho šoféruješ!” povedala a pobozkala ma.

Niekedy okolo jedenástej sa na oblohe za nami začal objavovať balón. Moja žena sedela za stolom s našimi najbližšími, balón pristál na záhrade a keď ho uvidela, zapišťala ako na koncerte Jareda Leta. Mimochodom, dodnes som jej to neodpustil. Vstal som a prišiel k mikrofónu.
“Som si istý, že stôl číslo dva, ktorý je plný priateľov mojej ženy a marihuanového pečiva sa už chystal na únos, ale ak dovolíte, ja si moju drahú unesiem sám,” povedal som a hodil o zem peňaženku.

Chcela, aby to bol najkrajší deň v jej živote a tak som sa oň postaral. Viete si predstaviť, aká musela byť sklamaná, keď sa ráno zobudila vo svojom ružovom tričku so žirafou na prsiach a zistila, že som sa jej iba sníval?

Mačkameň-papier-nožnice

06.11.2017

Roky som tvrdila, že "Domov je všade, kde máš zubnú kefku." Časom to táto doba a niekto z kreatívnych digitálcov parafrázoval na "Domov je všade, kde sa ti wifi pripojí automaticky." Dnes mi viac »

Denník neurotickej copywriterky: Yeah, but autority

03.11.2017

Ak ktokoľvek z vás nepochopil slovnú hračku ukrytú v názve, mrzí ma to, skrsla v mojej chorej hlave veľmi znenazdajky. Ak ju pochopil admin tohto portálu a stiahne mi článok z hlavnej stránky, viac »

Tá pravá

30.10.2017

,,Vyzeráš ako herečka z nezávislého filmu,“ otvoril balkónové dvere a sadol si oproti mne do kresla. ,,Mal by si mi vrátiť kľúče,“ vyfúkla som dym a odklepla. ,,Nie si rada, že ma vidíš?“ viac »

Peniaze, jen, libra, dolár euro

Počet dolárových milionárov sa zvyšuje, svetové bohatstvo rastie

21.11.2017 11:03

Počet dolárových milionárov vo svete naďalej rastie. V tomto roku dokonca celkové svetové bohatstvo dosiahlo rekordnú úroveň 280 biliónov USD.

SaS, Sloboda a Solidarita, Richard Sulík

SaS vyzýva vládu, aby prerokovala Istanbulský dohovor a doručila ho parlamentu

21.11.2017 11:02

Vláda v auguste schválila uznesenie, ktorým odložila úlohu predložiť Istanbulský dohovor na ratifikáciu.

Robert Mugabe

Mugabe stále nevie odísť

21.11.2017 11:00

V Zimbabwe vládol od vyhlásenia nezávislosti, ale ani po takmer 40 rokoch vlády sa nemieni dobrovoľne vzdať moci. Prezident Zimbabwe 93-ročný Robert Mugabe.

deti, škola, trieda

Medzinárodné testovanie opäť ukázalo veľké rezervy slovenských žiakov

21.11.2017 10:53

Priemerný výkon slovenských žiakov v tímovom riešení problémov bol 463 bodov, čo je pod priemerom krajín OECD.

kontroverza

******************* Textrovertka - dievča, ktoré je taký formát, že sa otvorí len vo worde. ******************* facebook.com/kontroverza

Štatistiky blogu

Počet článkov: 179
Celková čítanosť: 285349x
Priemerná čítanosť článkov: 1594x

Autor blogu

Odkazy