Veľmi často sa mi stáva, že neznášam svoju fantáziu. Nehovoriac o svojej obrazotvornosti a kreativite. Ľudia v mojom okolí majú pocit, že je skvelé, keď vás živí váš mozog, ale úplne rovnako, ako vás môže živiť, dokáže vám aj vyhlodávať diery do hlavy všetkými tými utkvelými predstavami, ktorými trpíte.
,,Mám len asi polhodinu, tak spusti,“ vyzúval si tenisky.
,,Ja neviem, čo chceš počuť. Dáš si pivo?“ šla som smerom do obývačky a Hyva za mnou.
,,Čo ten nový?“ uškŕňal sa.
,,Volá sa Leo,“ podávala som mu plechovku Kozla.
,,Koľko má?“
,,34,“ sadla som si do kresla oproti nemu a prisunula k sebe misku s pistáciami.
,,Dosť starý pre teba,“ zaksichtil sa.
,,Akurát,“ mykla som ramenom.
,,Odkiaľ je?“
,,Košičan, teraz funguje v Trnave a do roka je v Bratiske,“ uškrnula som sa.
,,Bratiska je nový slang?“
,,Som počula vo Veji,“ mávla som rukou.
,,Mládež zasa kreovala,“ vzdychol. ,,A ako ste ďaleko?“
,,Dostali sme sa za osem mesiacov k jednému nočnému telefonátu.“
,,To ťa ako ešte nevzal na rande?“ zodvihol obe obočia.
,,Nemá čas.“
,,A kedy bude mať?“
,,Asi o rok,“ znova som mykla ramenom.
,,A to akože čo budeš ten rok robiť?“
,,Neviem, čakať,“ vzdychla som si a začala si v hlave premietať, ako veľa času ten rok vlastne je.
,,Nebudeš randiť s inými?“
,,Nie.“
,,Ani sexovať?“
,,Ani.“
,,Umrieš do troch mesiacov,“ rozosmial sa.
,,Povedal mi, že je to strašne rýchle, vraj trpezlivosti nedávam žiadnu šancu. Tak skúšam.“
,,Rýchle? Za osem mesiacov jeden nočný telefonát? A o čom ste sa bavili?“
,,O tom, koľko chcem detí.“
,,A koľko chceš?“
,,Asi dve.“
,,A on chce koľko?“
,,Štyri.“
,,Vie, akú máš malú šušku?“ zamračil sa.
,,K tomu sme sa ešte nedostali.“
,,Tak keď si odmyslíme to, že budeš ako krava rok čakať, čo má akože prísť potom?“
,,Ja by som randila. To by bolo pekné. By sme si mohli variť a pozerať filmy a vymýšľať veci. Aj kvety by mi mohol už konečne niekto nosiť. On je taký týpek do ateliéru, má v hlave strašne veľa šuflíčkov s nápadmi, baví ma ich otvárať. Akože, ja by som aj rada chodila do kina alebo na trhy alebo plávať… len si neviem teraz ešte predstaviť, kedy by na to mal čas. Je to workáč. Opýtaj sa ma o rok.“
,,Aj by si si ho vzala, keby chcel?“
,,Hej, ale nie tak tradične, že 300 ľudí a rezne… ja by som tak radšej v súkromí a potom možno dáky žúr pre kamošov. Niečo veselé. Vzala by som si ho v teplovzdušnom balóne, napríklad. Alebo v Rene. Lebo Vegas je príliš. Alebo by som si ho vzala v lietadle, z ktorého by sme potom vyskočili. Neviem ani, či sa chce ženiť…“
,,Tak ale keď chce deti…“
,,To je podmienka byť právne v manželskom zväzku, keď chceš dieťa? Dúfam, že sex nebude chcieť až po svadbe, lebo to si ho vezmem už túto sobotu na dedinskej matrike,“ zasmiala som sa.
,,By si ho tak veľmi dala?“ zasmial sa tiež.
,,No, neviem, ako to povedať sofistikovane, ale keby nebolo nehumánne rozrezávať ľudí a všívať do nich zips, tak by jeden dostal cez celú hruď a obliekala by som sa do neho ako do obrovských dupačiek, len aby som ho mohla cítiť celoplošne.“
,,To znie dosť psycho,“ rozosmial sa.
,,Hej, ja viem. Ale v mojej hlave je to romantická, plyšová predstava.“
,,Ty si taká gay, že až.“
,,Dostáva ma do úplnej harmónie so sebou samou. Je to taký mentálny stimul, aký som potrebovala. Posúva ma to dopredu ako človeka, aj ako autora. Nikto sa mi nemôže čudovať, že ho chcem mať doma, možno nie je dokonalý, ale je úplne ideálne nadizajnovaný na život so mnou.“
,,To znamená čo?“ odpil si z plechovky.
,,Že mu nebude vadiť, že veľa klikám, lebo aj on. Nebudú mu zavadzať haldy papiera s myšlienkovými mapami, lebo má vlastné. Máme rovnaké predstavy o vzdelávaní detí, obaja sme z funkčných rodín a naši by z neho odpadli, lebo vie variť a fandí skupinovým športom. Keby som si ho mala vymyslieť, tak to neurobím lepšie, namôjdušu.“
,,Neni to celé dáke príliš ideálne?“ zarazil sa.
,,Neni. Musím si počkať rok, či sa vôbec rozhodne, že je to pre neho prijateľná životná alternatíva.“
,,Takže sa ešte môže stať, že ti o rok povie, že friend zona?“
,,Môže.“
,,A potom čo?“
,,Nič, budem to rešpektovať.“
,,Si hrozne submisívna.“
,,Čakala som celý život na niekoho takého, rok hore-dole.“
,,V tomto vzdušnom zámku si za princeznú?“ usmial sa.
,,Hej.“
,,Tak ti snáď do roka dorastie vrkoč, nech po ňom môže vyšplhať. Dnešnú dávku naivného sentimentu mám naplnenú, idem,“ vstal, pobozkal ma na líce a keď zatváral dvere, uvedomila som si, že to bolo prvýkrát za osem rokov, čo mi na nejakú víziu budúcnosti nepovedal, že je to úplná sprostosť.
Buď on starne, alebo ja lepšie staviam.