,,Ahoj,“ povedal tlmene, keď mi vliezol na balkón bez ohľadu na to, že kľúče som mu nikdy nedala.
,,Bruno,“ usmiala som sa schúlená pod dekou a našpúlila pery.
,,Vyzeráš unavene a vôbec nie prekvapene, že ma vidíš,“ sadol si do kresla oproti mne a vzal mi z ruky zapálený joint.
,,Unavená som. A prekvapená veľmi nie, priala som si ťa. Možno si len prelud,“ usmiala som sa.
,,Ako sa máš?“ spýtal sa trochu smutne a trochu ustarane.
,,Dobre,“ mykla som ramenom a venovala mu ďalší úsmev.
,,Určite?“
,,Chýbaš mi. Ako sa ti darí? Si šťastný?“
,,Asi hej,“ mykol ramenom pre zmenu on.
,,To ma teší,“ privrela som oči.
,,Čo tvoj ľúbostný život?“ odkašľal si.
,,Žiaden nemám.“
,,Randíš?“
,,Nie.“
,,Sex?“
,,Nie.“
,,Chodíš s Oscarom?“
,,Preboha, nie,“ rozosmiala som sa.
,,Neviem, čo je na tom smiešne, páčite sa jeden druhému od momentu, ako ste sa stretli.“
,,Bolo to len chvíľkové pominutie zmyslov. Nič medzi nami nie je ani nebude, ale je rozkošné, ako žiarliš, hoci ja som single a bez sexu a ty… šak vieš,“ vzdychla som.
,,Nie je to fér, viem. Ale ja by som ti nevyčítal, keby si niekoho mala, naozaj.“
,,Ja viem, Bruno. Ale už by si sa tu nezastavil hocikedy a ja o tú možnosť asi nechcem prísť,“ tlačili sa mi do očí slzy.
,,Dokážeš sa so mnou aspoň raz rozprávať bez toho, aby si plakala?“ usmial sa.
,,Skúšam to…“
,,Nevadí mi, keď plačeš.“
,,To nie je dobre. Najväčšou prehrou každého muža sú slzy jeho ženy. Vraj.“
,,Ale toto nie sú slzy smútku. Si len šťastná, že som tu a vydesená, že odídem.“
,,To je pravda… pôjdeme dnu?“
,,A čo tam?“
,,Pod deku,“ vstala som a chytila ho za ruku.
Ľahli sme si na gauč, ja som sa schúlila v jeho náručí a dívala sa mu tak uprene do očí, ako keby som v nich niečo hľadala.
,,Si prekrásny,“ vzdychla som.
,,Si jediný človek, ktorému verím, že si to naozaj myslí. Vždy, keď to povieš, vylieva sa ti z pohľadu naozajstno,“ uškrnul sa.
,,Neexistuje nič, na čo by som sa dívala radšej, ako na túto tvár.“
,,Ani na Trubanovu osobnú korešpondenciu?“ zasmial sa.
,,Keby som po nej zatúžila, tiež mi ju vie sprostredkovať ten istý balíček služieb, ako orgazmy a skvelé jedlo, ktoré treba iba trošička dosoliť,“ pobozkala som ho.
,,Ja som balíček služieb, hej? A netreba nič soliť, len ty nie si schopná zvyknúť si na reálnu chuť potravín. Koľkú fľašku kari tento mesiac míňaš?“
,,Štvrtú a nehovorme o tom!“
,,Skončili sme pri tom, že som krásny,“ odkašľal si a obaja sme sa zasmiali.
,,Vieš, prečo mám rada tvoje oči?“
,,Povedz.“
,,Lebo podľa nich viem, aký práve si. A keď je v tebe priveľa deštruktívneho zla, stačí sa ti do nich hlboko zadívať a povedať ti, že ťa ľúbim a je zasa všetko v poriadku. Ale keď máš len trochu svojho štandardného brunovského zla, tak to nerobím. To ti nechávam.“
,,Prečo?“
,,Lebo sa bojím, že z teba bude white hat, ak to s dobrom preženieme,“ zašepkala som.
A on sa veľmi zasmial.
,,Toho sa báť nemusíš,“ objal ma a pobozkal do vlasov.
,,Mama, I’m in love with a criminal…“ zasmiala som sa.
,,Je to sexy, nie?“
,,To, že sa musíš zakrádať kvôli paranoji a my všetci s tebou? Hej, je,“ uznala som.
,,Čo máš na mne najradšej?“ oprel sa o veľký vankúš a zahrabol mi rukou do vlasov.
,,Tvoj mozog.“
,,A čo moje prachy a veľký kokot?!“ rozhodil rukami.
,,Prepáč, som povrchná bitch.“
,,To si. Ide ti len o moje IQ!“
,,Milujem všetkých päťdesiat odtieňov tvojej šedej kôry,“ pobozkala som ho.
,,Preto si mi dovolila ubližovať ti viac, ako by si to dovolila iným ľuďom? Lebo som múdry?“
,,Je to ako vziať si psa z útulku, Bruno. Najprv kúše a je zlý, lebo sa bojí… a keď zistí, že mu nechceš zle, lebo ho ľúbiš, tak ťa začne budiť lízaním tváre,“ usmiala som sa.
,,Myslím na teba každý deň.“
,,Pozri sa, čo robíš,“ ukázala som na slzy, ktoré sa mi vyliali z očí ako na povel v momente, ako to povedal.
,,Prečo vždy plačeš, keď ti poviem niečo pekné?“
,,Ja vôbec neviem. Asi je vo mne toho citu priveľa a neviem ho inak odfiltrovať. Je to ako grgnúť si z duše…“ usmiala som sa, uvelebila v jeho zovretí a urobila mu ďalšiu škvrnu na jeho dosiaľ basic tričku.
Aj basic živote…