,,Neveril som, že ťa ešte niekedy uvidím, tobôž na Valentína,“ povedal Bruno a sadol si na lavičku vedľa mňa.
,,Vďaka, že si ten odkaz pochopil a prišiel.“
,,Chcela si niečo súrne?“
,,Len ťa vidieť. Si krásny. Stále. A unavený. Už zase,“ usmiala som sa.
,,Šťastný a smutný zároveň.“
,,Aj ty mi chýbaš,“ naklonila som sa a pobozkala ho na líce.
,,Budeš aj plakať?“ spýtal sa neisto.
,,Ja by som strašne nechcela, ale sľúbiť ti to nemôžem,“ mykla som ramenom.
,,Ako sa máš, Dobro?“ chytil ma za koleno a pozrel na mňa ako na starého parťáka z vojny. Ten vzťah tam bude navždy, lebo mu za niečo ďakuješ, ale je ťažké ho vidieť, lebo ti to mnoho pripomína. Z obdobia, ktoré nebolo vždy pekné.
,,Rovnako. Šťastná a smutná zároveň. Všetko sa mení,“ vzdychla som si.
,,To je dobre, nie?“
,,Mám rada stabilitu.“
,,Viem.“
,,Chcela som ti dnes povedať, že môžeš mať objektívne aj subjektívne výhrady, ale sama za seba… Bruno, nikto ma nikdy nemiloval viac,“ už som klipkala mihalnicami v snahe zastaviť sentiment.
,,Naozaj? Dal som to?“
,,Jak pán.“
,,Milovať ťa je hrozne ľahké.“
,,Iba pre ľudí, ktorí vedia ako.“
,,Touché.“
,,Mimochodom, to možno povedať aj o tebe.“
,,Stal som sa lepším?“ spýtal sa váhavo a zarazene.
,,Všetkým tým, čím si prešiel za posledného polroka? Pochybuješ?“ rozhodila som rukami.
,,Vďaka, že to vravíš…“
,,Vždy tu budeme jeden pre druhého…“
,,,,,aj keď žiť budeme s tretím a štvrtým,“ ozvala sa vo mne populárna literatúra a romantická predstava o neblahej realite nášho vzťahu.