Nebolo ešte ani osem hodín.
,,Paťka? Zvykneš skladať puzzle?“ spýtala som sa kolegyne pri vedľajšom stole.
,,Uhm, občas, so synom. Prečo?“
,,A stáva sa ti niekedy, že máš len kúsky a potom dostaneš jeden konkrétny a zrazu vieš, kam patria všetky ostatné?“ prižmúrila som oči, ako som si to vizualizovala.
,,Táto schopnosť značí dobre vyvinuté analytické myslenie. U teba nič neobyčajné,“ usmiala sa.
,,Hej.“
,,Dokončila si nejaký obraz?“ spýtala sa so záujmom, s akým túto otázku môžu položiť len absolventi VŠVU.
,,Vlastne hej. Uvedomila si si niekedy, že internet nie je nič viac, len virtuálny mozog? Jedna informácia ovplyvňuje tisíce ďalších. Niekedy sa ti stane, že ak máš jednu, tak máš všetky.“
,,Zaujímavý pohľad,“ uznanlivo kývla hlavou.
,,Ľudia sú zvláštni. House mal pravdu – everybody lies,“ vzdychla som.
Od stola na druhej strane kancelárie sa ozvalo nesúhlasné odfrknutie.
,,Koľkokrát som ti povedal – nepredpokladaj! Nikdy nemôžeš predpokladať zodpovedne konanie ľudí, ľudia sú každý deň iní,“ mykol ramenom Alex.
,,Ako mesiac,“ doskladali sa mi okraje.
,,A že to povedala Moon, to má svoj význam,“ žmurkol.
,,Znamená to teda, že si ľudia zaslúžia iba jednu šancu, ale každý deň?“ spýtala som sa.
Ostalo ticho. Každý z nás sa nad tou otázkou zamyslel po svojom, lebo odpoveď nebude konštantná.
,,Platím ťa ako kreativistu, ale teda, že to dospeje až sem,“ zasmial sa.
,,Vieš čo, Alexy, vytvoril si mi také kreatívne pracovné prostredie, že inak sa mi nedá,“ zasmiala som sa.
,,Ja som sa nad nami dnes zamyslel, my sme tu jaká partička,“ pokrútil hlavou.
,,Liga neohrozených,“ ozval sa Konny láskavo hladiac plyšového jednorožca sediaceho na hŕbe kníh.
,,Nepreháňala by som, ty len nemáš všetky informácie,“ žmurkla som.
,,Nó, inak, to si teraz môžeš povedať na čokoľvek,“ zasmial sa Alex.
Priestorom znela vianočná skladba od Penta…čosi.
,,Ako ste sa mali dievčatká?“ otočil sa k nám Konrád.
,,Ja som mala super víkend, normálne, že super! Po rokoch sa mi kamoška ozvala, príde ma pozrieť, nadšená som,“ rozhadzovala rukami Patrícia. ,,A vy ste sa ako mali, zlatíčka?“
,,Ja som upratovala… najprv skrine, potom život,“ mávla som rukou. ,,Konny?“
,,Ja som sa už tak nudil, že ma skoro porazilo,“ hodil rukou. ,,Moon a ako? Upratané?“ usmial sa.
,,Vieš čo…“ mykla som ramenom.
,,Daj tomu čas. Niektoré veci treba nechať odmočiť,“ žmurkla Paťa.
,,Slogan na dnes vyhráva Patrícia, poďme robiť,“ vzdychla som, uznali sme porážku a ponorili sa do svojich mikrosvetov.