,,Požičiaš mi tú čiernu kabelku?”
,,No táto, aká je krásna! Kam ideš?”
,,Mám rande.”
,,Je na vešiaku, vezmi si ju… rande?”
,,Rande.”
,,S kým?”
,,S takým chlapom… chalanom… chlapom… neviem, odkedy sa definuje chlap ako chlap?”
,,Koľko má rokov?”
,,33.”
,,Tak potom chalan.”
,,Tak potom idem na rande s takým chalanom.”
,,Pekný?”
,,Podľa mňa áno.”
,,Má bradu?”
,,Má.”
,,Veľmi či trochu?”
,,Veľmi.”
,,Ako Denis?”
,,Presne takú.”
,,Päťkilový feťáčik?”
,,Je veľký ako Maťo.”
,,Je veľký ako Maťo a má bradu ako Denis?”
,,Hej.”
,,Keby vám to nevyšlo, nemôžem s ním ísť von ja?”
,,Môžeš, doprajem ti. Ktorú šatku?”
,,Tú zelenú. A čo robí?”
,,Itečkár.”
,,Prebóha…”
,,Nemôžem zato.”
,,Bradatý itečkar?”
,,No.”
,,A Freud by ti čo povedal?”
,,Že viem celkom presne, čo chcem a keď to nedostanem zľava, skúšam to sprava.”
,,A čo chceš, Monička?”
,,Bradatého itečkara.”
,,Naozaj sa pýtam.”
,,Neviem, Kejt, chcem, aby ma niekto ľúbil, dopiče.”
,,A tento ťa bude?”
,,Tento ma snáď aspoň pretiahne, sex z frustrácie je vraj najlepší druh sexu.”
,,Má kérku?”
,,Ešte nie, ale chcel by. Opýtam sa Denisa, kedy bude mať čas, aj ja chcem ďalšiu.”
,,Si si istá?”
,,Som.”
,,Nechceš ešte počkať?”
,,A na čo, Katuška?”
,,Ja neviem, možno, že sa spamätá a…”
,,Odišiel.”
,,Ale ľudia sa niekedy vracajú.”
,,Odišiel, Katarína.”
,,Viem…”
,,Chcem podpätky či nie?”
,,Koľko meria?”
,,Skoro dva metre.”
,,Tak radšej bez, budeš mu po lakeť a príde mu to roztomilé.”
,,Poslúchnem ťa.”
,,Aj keby som ti povedala, aby si nikam nešla?”
,,Šibe ti? Na čej si strane?”
,,Na vašej.”
,,Nie je žiadne my.”
,,Pozri sa, koľkokrát sme sa ja a Kubo rozišli a zišli, veď to tak ľudia majú občas…”
,,Pri všetkej úcte, nechcem sa zbadať a zistiť, že žijem vo vzťahu, aký máte vy dvaja.”
,,Monička a ty už ho neľúbiš? Ale naozaj.”
,,Ja už neľúbim nikoho, Kejt. A keď ti to niekedy príde ľúto, vieš, kam sa ísť sťažovať.”
,,Hneváš sa na neho veľmi?”
,,Asi áno.”
,,Naozaj? Ty sa nikdy nehneváš.”
,,Myslím, že keby som bola dámou len o kúsok menej, tak mu prijebem, keby som ho stretla.”
,,Aký pekný inštrumentál si použila…”
,,Už to viac neurobím.”
,,Zavrhneš pád kvôli tomu, že ho mal rád?”
,,Aj cigary, motorky a tvaroh.”
,,Veľmi ho chceš nenávidieť, však?”
,,Nie. Len mu veľmi prajem, aby sa cítil rovnako, ako ja.”
,,To od teba nie je pekné, Monička.”
,,Viem.”
,,Čo by na to povedala karma?”
,,Karma ma môže nakladať do análu.”
,,Naozaj sa veľmi hneváš.”
,,Snažím sa ako krava a hovno z toho. Stačí. Teraz sa oblečiem, budem mať cecky pod bradou, do tej kabelky si dám náhradné nohavičky a zubnú kefku a pôjdem von. A tam budem hrať chutnú, kým ho neporazí a potom mu dám. A keď sa od neho ráno budem plížiť po špičkách, nechám mu tie použité gaťky vo vrecku saka.”
,,To znie ako plán.”
,,Prečo sa takto tváriš?”
,,Lebo tak veľmi, ako ťa to bolí teraz, ťa to nebolelo ani vtedy, keď si sa rozišla s Maťou.”
,,Myslíš?”
,,Hej, lebo… trvalo to dlho, kým prišla definitíva, bola si tým unavená. Ale toto prišlo úplne z ničoho. Ako keby zapršalo zo Slnka.”
,,Ako keby zapršalo zo Slnka…”
,,To som pekne povedala, že?”
,,Krásne.”
,,Je ti smutno?”
,,Nie.”
,,Klameš.”
,,Požičiaš mi kondóm?”
,,Ty to asi myslíš vážne, čo?”
,,Uhm.”
,,Je ti jasné, že sa ťa dotkne iný chlap a dogrciaš sa ako šteňa, však?”
,,Nie, Kejt. Pochopila som, že to nebola láska. Teda, bola, ale len z jednej strany. Z tej druhej to bol iba príjemný komfort. Egoisticky so mnou trávil čas, lebo mu to bolo príjemné a nič mu nechýbalo. Vedel, že ma neľúbi. Vedel, že niekto by ma niekde ľúbiť mohol. A aj tak ma namotával a nechal ma myslieť si, že to niekam povedie.”
,,Možno si myslel, že…”
,,Že čo?!”
,,Nič. Prepáč. Mala som ho rada…”
,,Ja tiež.”
,,Už nepríde?”
,,Nie.”
,,Ani ako kamoš?”
,,Nie.”
,,Pretože…?”
,,Pretože zapršalo zo Slnka a spálilo vo mne všetko dobro. Vďaka za ten durex, čau.”