Každý mi hovoril, že si mám kúpiť psa. Nikto na svete vraj nemá úprimne rád mačky, len gayovia a staré dievky. A bosorky. Asi som tri v jednom, ale neveľmi mi to prekáža.
Kúpila som si mačku. Britskú modrú. Volá sa Jej Veličenstvo Kráľovná Alžbeta. Pre priateľov Betty. Nasťahovali sme sa do nového bytu na Palisádach pred mesiacom. Ja, Betty a Katarína. Čím viac sme v puberte sledovali Ally McBeal, tým väčšia bola naša túžba žiť v dospelosti s kamarátkou v historickej budove. Jej mačky neprekážali, keby bola ona lesba a keby sa mne páčili štíhle blondíny, určite by sme tvorili skvelý pár.
“Prosím ťa, čo je tomu zvieraťu?” stála vo dverách v prúžkovanom pyžame s Mickey Mouseom.
“Neviem, asi ťa videla v infantilnom Disney ohoze a prišlo jej zle,” povedala som rozmrzelo. Boli tri hodiny ráno a naša mačka dávila a vydávala pri tom zvuky, aké som dosiaľ počula len v nemeckom fetiš porne.
“Na treťom býva veterinár, choď ju zobrať,” mávla rukou a zapínala varnú konvicu.
“Naozaj mám zobudiť cudzieho človeka o tretej ráno? Aj ja chcem kávu,” zívla som.
“Ja si nejdem robiť kávu, zalejem horúcou vodou tri tabletky vália a dám to Jej Veličenstvu do granuliek, ak okamžite neprestane mraučať,” precedila cez zuby.
Obliekla som si župan, vzala zviera na ruky a dúfala, že moje rameno ostane bez mačacích zvratkov aspoň kým prídem k dverám toho pána, ktorý o chvíľu oľutuje, že sa vydal cestou záchrany nemých tvárí. Hoci to určite urobil len preto, aby sa jednoduchšie dostával do nohavičiek psychotických psíčkarok.
Zazvonila som trikrát, nikto neotváral.
Otočila som sa a v zámku zašramotali kľúče. Vo dverách stál niekto, koho by nevyrazili ani z castingu na chippendales, mal čierne boxerky a na pravom líci odtlačený vankúš z ikey.
“Môžem vám pomôcť?” zívol.
“Prepáčte, že vás budím, nesmierne ma to mrzí, ale vraj tu býva veterinár. Je váš otec doma?”
Zasmial sa. Hlasnejšie, ako by som o tretej ráno na chodbe s absolútnou akustikou očakávala.
“Neviem, či je môj otec doma, ak na tom trváte, môžem mu zavolať, ale on je policajt. Som doktor Dolittle, poďte dnu,” nechal otvorené dvere. Bol mladý, nahý a vtipný. A ja som oľutovala, že mám ružový župan s Miley Cyrus na chrbte.
Mal veľmi pekný byt. Ostala som stáť na chodbe a nenápadne sondovala. Krásne dubové parkety, pieskové steny so smotanovými aplikáciami, zemité farby nábytku…
“Môžeme ísť nato,” povedal a mal oblečený gumový plášť, rúšku a rukavice, ktorými sa bežne umýva záchod.
“Ono to zas nie je také zlé, asi iba niečo zjedla, nemusíte sa báť,” zasmiala som sa.
“Ale musím, som alergický na mačky,” mykol ramenom. “O tej irónii sa porozprávame neskôr, teraz mi ju skúste položiť sem.”
Jej Veličenstvo bolo vskutku rozčarované, že sa jej dotýka muž. Myslím, že prebrala mnoho mojich povahových čŕt. Dostala nejaký roztok, ktorý jej vstrekol do úst vecou, ktorú ja používam na prípravu vodka-melónu a položil ju na deku v kuchyni.
“Chvíľu tu musí ostať, aby som si bol istý, že bude v poriadku, posaďte sa. Môžem vám niečo ponúknuť?” usmial sa a pomaly si vyzliekal svoj mundúr.
“Ste milý, ďakujem, ani nie,” vykláňala som sa a dívala sa, či to moje prerastené zviera prežije.
“Bude v poriadku, nebojte sa o ňu. Ja som Matej,” usmial sa.
“Ramona,” podala som mu ruku.
“To naozaj?”
”Lepšie ako Dharma,” mykla som ramenom.
Bol nesmierne milý. Mal na bruchu šesť kociek a v šuflíku vysokoškolský diplom. Zachránil mi mačku ako hrdina! A býva iba dve poschodia podo mnou. Kým som si ja v duchu predstavovala, aké krásne budú naše deti a ako farbisto Katarína na našej svadbe bude opisovať toto bizarné zoznámenie, on sa mi díval na prsia a miestami sa zajakával.
Vstal, otvoril šuflík písacieho stola a hodil si do úst dva fenistily.
“Prevencia, tá vaša malá je dosť chlpatá,” usmial sa.
Zodvihla som pravé obočie. “Odkiaľ viete?”
Začervenal sa, zasmial a sklopil zrak. “Touché.”
Sedeli sme na jeho gauči, kým nezačalo svitať. Rozprávali sme sa, on v pravidelných intervaloch schádzal pohľadom na môj dekolt a ja som premýšľala, či by sa mi mohol reálne páčiť chlap, ktorý má na stene fotku, na ktorej mu po tvári lezie tarantula. Celý čas som premýšľala, prečo si neobliekol aspoň tričko, sedel tam vo svojom dokonale svalnatom supermanovskom tele, zachraňoval domáce zvieratá, na ktoré má alergiu a rozsieval šarm.
“Takže ty tu nebývaš dlho,” spýtal sa ponúkol mi Ferrero. “Som zalepil krídlo hlúpemu papagájovi, čo sa zakliesnil o vešiak a dostal som odmenu,” povedal s plnými ústami.
“Bývam tu len mesiac, nepoznám nikoho zo svojich susedov. Spolubývajúca mi povedala, že máme v dome veterinára,” zahryzla som sa.
“Chudá blondína z piateho?” zasmial sa.
”Áno, poznáš ju?” už som sa smiala aj ja.
“Stretol som ju vo výťahu, keď som si bral z ambulancie domov pár potkanov, pôsobivo piští,” uchechtol sa.
Áno, to sa na Katarínu podobá. Akurát nechápem, prečo mi nepovedala, ako doktor Dolittle vyzerá a nechala ma ísť na životzachraňujúcu návštevu bez mejkapu a s plátenou gumičkou vo vlasoch.
“Som rád, že mám také sympatické susedky, azda sa náš kontakt neobmedzí len na choré zvieratá,” povedal a zadíval sa mi na spodnú peru. “A čím sa živíš ty?” spýtal sa.
“Ja píšem príbehy. Knižky. Divadelné hry. Zoznamy na nákup…”
”To znie zaujímavo. Tiež budem postavičkou v tvojom príbehu?” žmurkol.
“Iba ak mi zlomíš srdce,” mykla som ramenom.
Po mesiacoch slobodného života a zvykania si na vlastnú frigiditu, sa moje vaječníky chceli vydrať von, objať ho a nikdy viac nepustiť. Vzhľadom na to, že v jeho boxerkách sa začala prebúdzať ranná mužnosť, vravela som si, že dobrá story by bolo aj jazdiť na ňom, kým by neupadol do bezvedomia. To mu azda ešte žiadna pacientka ako úplatok nedala.
Z jeho kuchyne sa ozval mačací zvuk. Príjemnejší, ako tie predtým.
“Tvoja mačka už bude v poriadku, dva dni diéty a pozor na pleťové krémy,” usmial sa.
Aha. No tak potom sa ten flirt udial iba v mojej hlave. Vstala som, zaviazala si župan a šla po Jej Veličenstvo do kuchyne.
“Vezmi si aj tú deku, inak by som ju musel spáliť,” usmial sa.
Premýšľala som, či sa iba ja cítim ako idiot, alebo sa naozaj nestalo vôbec nič. Vhupla som do svojich chlpatých šľapiek, otvorila vchodové dvere a poďakovala.
“Počkaj… nemáš začo veď. A pokiaľ ide o… ver mi, že by som chcel, ale nie som single,” stál vo dverách a ustarane sa na mňa pozeral.
“S okamžitou platnosťou by som rada zabudla na posledné tri hodiny svojej trápnosti, inak vďaka, pošli mi účet alebo tak,” usmiala som sa a bežala hore schodami tak rýchlo, že ma Kráľovná ovracala v momente, ako som otvorila dvere na svojom byte.
A tak som sa vrátila k najstaršiemu gendrovému stereotypu. K životu s kamarátkou, bez partnera a s mačkou, ktorá sa odmietala vzdať jeho hnedej deky. Fajčila som na balkóne len v noci a len v tichosti, aby ma náhodou nezačul. A do bytu som chodila po schodoch, lebo keby som ho stretla vo výťahu, fackovala by ma hanba až na piate. Katarína sa snažila môj zážitok vylepšiť a prirovnať ho k štvrtej sérii Sexu v meste, ale neuspela.
“Carry a Burger boli príšerný pár,” zháčila som sa.
”Ale zoznámili sa tak vtipne a ona si myslela, že flirtovali a on mal priateľku a potom už nemal priateľku a ona mu kúpila ten generátor cvrčkových zvukov… Veď to bolo pekné!” snažila sa byť pozitívna.
“Jeho kniha bol prepadák, pohádali sa kvôli gumičke do vlasov, ich sex bol príšerný a rozišiel sa s ňou na neónovom lepiacom papieriku, ktorý jej nechal na počítači. Chceš k tomuto príbehu dodať ešte niečo?”
“Hm… Chodenie po schodoch robí dobre tvojmu zadku, len si kúp lepšie tenisky,” potľapkala ma po ramene a zavrhla ďalší seriál, ktorý sa neoplatí prežiť inde než na webe.