Moje vaječníky produkovali čoraz viac lásky. Bolo citeľné, že sa vždy pohli jeho smerom, keď prešiel okolo, alebo sa otočil v posteli na druhý bok.
Chodili sme spolu mesiac. Aj keď v jeho veku sa vraj nehovorí, že s niekým chodí.
„V akom svete sa oslavuje mesiac ako výročie?“ spýtala sa ma Linda pri káve a zákusku.
„V každom. A ak neprestaneš tie vzorky žrať namiesto ochutnávania, tak neviem, prečo sme tu,“ vytrhla som jej spod úst tanierik s karamelovým veterníkom.
„Ale on si to aj tak nebude pamätať, že je to mesiac, ťažko by si zapamätal aj rok alebo dátum svadby, veď muži sú takí,“ mávla rukou.
„Ale ja si to pamätám. To je dôležité,“ nedala som sa.
Vybrala som si napokon punčový. Mne nechutil, on ho mal rád a tak neexistovala šanca, že by som mu ho zožrala, kým príde domov.
Nakúpila som všetko, čo som potrebovala, upiekla môjmu mužovi punčovú tortu, ktorá mňa bavila farbou, jeho chuťou, napísala na ňu Šťastné Výmesačie a strčila ju do chladničky.
Rovnaký nápis bol urobený malými hotelovými čokoládami na našej posteli a v obývačke bola zavesená piňata v tvare srdca, z ktorej by vypadol tiež.
Zašramotali kľúče v zámku a jeho smiech som počula už z chodby.
„Ahoj, láska,“ usmial sa a pobozkal ma.
„Vitaj,“ tuho som ho objala.
„Oslavujeme niečo, alebo je piňata od dnes súčasťou nášho interiérového dizajnu?“ smial sa.
„Piňata až neskôr… oslavujeme! Šťastné výmesačie!“ vtisla som mu bozk.
„No tak odporné slovo som ešte nepočul,“ smial sa nahlas, pobozkal ma na čelo a s povzdychom prešiel do kuchyne.
Ostala som stáť uprostred našej obývačky chvíľu úplne nehybne. Potom som sa zhlboka nadýchla, narátala do desať a strčila sa polkou tela do chladničky.
„Si hladný?“ spýtala som sa, kým som prstom zoškrabávala z tej torty nápis.
„Ani nie, dám si len dáku vodu,“ podala som mu minerálku s kusami limetky a odišla do spálne zrolovať plachtu.
„Čo tam robíš?“ kričal z kuchyne.
„Trochu upratujem, nestihla som,“ usmiala som sa vo dverách a plachtu plnú nerozbalenej čokolády strčila do koša na bielizeň.
Piňate viac nikto nevenoval pozornosť a ja som pristala na to, že tam môže pár dní visieť len tak.
Sadla som si na balkón s vidličkou a dvojkilovou ružovou tortou a jej sústa zapíjala rumovou esenciou dúfajúc, že placebo zaberie, alkohol ma urobí nepríčetnou a ja mu poviem, čo spôsobil.
Ale nestalo sa.
A ja som si myslela, že časy, keď som na výmesačia, výpolročia a výročia chodila do cukrárne sama na jeden opustený muffin, sú preč.
Ešteže tam mám zákaznícku kartu za všetky tie oslavy pre jedného.
Keby ste ma v najbližšej dobe hľadali, tak každý mesiac siedmeho budem sedieť v Danele pri red velvete, pokojne si prisadnite.
Kúpim vám koláč za nalietané míle v cukrovej opustenosti.