Drahý Hugo,
sama sebe som prikázala ozývať sa ti častejšie a keďže sľuby plním už len zo zásady, tak som tu.
Je koniec februára. Ako dieťa som mala knižku O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo. A tým tajomstvom bolo, že ľudia nemali radi november. Vtáčik vedel prečo, ale ja som to nikdy nedočítala, lebo mi je jedno, prečo ľudia nemajú radi ten-ktorý mesiac. Ale február je fakt najzbytočnejší mesiac vôbec. Stalo sa niečo prevratné vo februári? To je mesiac, na ktorý nemáme ani osobné spomienky, lebo kto by sa už vydával či rozvádzal v zime… Každopádne, som rada, že je o chvíľu preč, trvá nekonečne dlho. Ako moje frustrácie.
Idem na svadbu. Nemám rada svadby, lebo to zahŕňa úplne všetko, čo mi spôsobuje vyrážky – rodinné stretnutia, rezne a drahý alkohol, ktorý robí z ľudí lacných komikov. Tentokrát sa ale teším, pretože to bude najbizarnejšia svadba, na akej som kedy bola a žiadne pokrvné príbuzenstvo sa tam nebude nachádzať. Žení sa Mišo. Berie si Luciu. Oddávať budem ja s Milanom. Milanova Denisa nechce ísť, ale keďže idem ja a moja +1 bude Katarína a ide aj Jerry a jeho +1 bude Ladižo, určite ju ukecáme, že si to nemôže nechať ujsť. Mišo chcel, aby som priviedla priateľku a na chvíľu som si skúšala predstaviť, že by som to navrhla tej, ktorú som kedysi mala a celkom som zabavila samú seba predstavou jej reakcií. Až ma mrzí, že už nie sme spolu, aby som si mohla vypočuť tých 17 rôznych výhovoriek, prečo nemôže ísť. Každopádne, budem stáť pred sto ľuďmi a hovoriť o láske pri páre, ktorý je, prinajmenšom, bizarnejší než cirkusové čísla siamských dvojčiat. Teším sa.
Ale svadba je až v lete. Čo je však o dosť skôr, sú voľby. Tento rok, Hugo, čo ti poviem… Keby si žil, mal by si plný Facebook vlastných karikatúr na to, koľkými spôsobmi sa dá vhodiť prázdna obálka s obscénnym vtipom v pravom dolnom rohu. Milan napísal dosť dobrý článok o tom, prečo nevoliť SaSku. Ja na to nepotrebujem článok, ja viem presne, prečo ich nevoliť. A prečo nevoliť ani ostatných mi pripomenul Sajfa.
Ozaj, mám ťa pozdravovať od Kataríny. Je jej veľmi ľúto, že ťa nestihla spoznať, často jej o tebe rozprávam. Asi by som aj tebe mala všeličo porozprávať o nej. Ale bolo by lepšie to zhrnúť – veľa pije, dosť húli a nedokáže sa rozchádzať s mužmi, lebo má záhadný fetiš na penisy. Takže to málokedy ťahá len s jedným. Stredovekí psychopati z Pravdy ma skoro ukameňovali, keď som sa vyautovala, ale ja som aspoň čisto monogamná, na rozdiel od bohabojných heterákov v mojom okolí. Hoci, rozumiem, tiež v tom asi bude náboženstvo – keď do nej vstúpi pán, ona si skrátka nemôže pomôcť.
Pamätáš si, ako sme si na nábreží zvykli vykladať sny? No tak skús, mám pre teba výzvu. Ostatnú noc sa mi snívalo, že bol u mňa na čokoládový cheescake Mišo Szatmary. Nebolo by na tom nič čudné, keby v tom koláči nebolo zapečené živé batoľa miniatúrnej veľkosti. Som len hladná alebo potrebujem odbornú pomoc?
Budem končiť, vymieňajú mi náplň do infúzky. Ozaj! Budú ma operovať. Budem v plnej narkóze. A prajem si ťa stretnúť! Bez tunela a svetla, na cétečko som si už zvykla. Prídi ma pozrieť a porozprávať mi pár vtipov z Klubu nespravodlivo plešatých. Mám ich najradšej.
Opatruj sa.
M.