Drahý Hugo,
už je to veľmi dlho, čo som ti naposledy písala list. Viem, že ťa zanedbávam a mrzí ma to, ale v poslednej dobe to nie je nič ojedinelé, zanedbávam aj seba.
Január som prežila, vždy si tvrdil, že ak sa mi podarí to, tak už prežijem ďalší rok, lebo vraj zakaždým oslavujem svoje narodenie príliš bujaro. Neviem, kto sa tu zobudil po pár pivách na brutálnom záťahu do Mexika! (Viem, Sheldon, ale znelo by to skvelo ako príhoda, žehej?)
Pokiaľ ide o mňa, odkedy som sa ozvala naposledy, všeličo sa zmenilo. Napríklad som sa rozhodla odísť zo školy, pretože to proste nemalo zmysel. A ešte aj preto, lebo to tam tak divne páchne kombináciou staroby, moču a indulony.
Okrem iného, som zasa single. Úplne vidím, ako si sa udrel dlaňou do plešiny. Hej hej, nevychádzalo mi to s chlapmi a už mi to nejde ani so ženami, no a čo! Keď tak nad tým premýšľam, je to tvoja vina. Vždy si mi hovoril, aby som si kúpila mačku… Zasadil si mi do podvedomia starodievkovstvo? Priznaj sa! (Jeden mráčik na nebi ak áno, dva ak nie.) Inak, ak by si tam mal nejakú fešnú anjelicu, nech mi príde večer niečo pošepkať do uška. (Ale len ak vyzerá ako tí anjelici s Victorias secret, inak sa nehrám.)
Ozaj, stretla som tvoju sestru. Stále rovnako neznesiteľná a panovačná. Chýbaš jej. Nemá kto vyrovnávať harmóniu v rodine. Premýšľam, či je to so súrodencami vždy tak. Že jeden je zlý a druhý dobrý a len ak sú spolu, je rodinný vesmír v rovnováhe. Zamyslím sa a keď na niečo prídem, dám ti vedieť.
Ozaj, sťahujem sa. Dva bloky odtiaľ, kde sme sa spoznali! Budem z okna vídať ten dom kultúry, na ktorý sme rýmovali a z prízemia ma naveky bude strašiť tabuľka “Gynekologická ambulancia”. Odchádzam aj s Katkou. Len my dve a naša emočná záťaž. Budeme potrebovať väčšie kufre, keď nad tým tak premýšľam.
Ak by som mala zhrnúť ten rok, počas ktorého som sa nemala čas ozvať, tak by som povedala, že sa skurvilo úplne všetko, čo sa mohlo. Bývam v strašnom byte, v ktorom malí prachoví mužíčkovia v noci vyliezajú z dier a všade po podlahe umiestňujú chuchvalce, študovala som na škole, ktorá okrem historickej budovy a hysterickej študijnej nemá nič spoločné s umením a žila som vo vzťahu, v ktorom… Táto veta si nezaslúži dokončiť.
Takže, drahý Hugo, opäť je to tu. Opäť ti závidím, že ty tu už byť nemusíš, aj keď to nie je pekné. Nemám rada migráciu priateľov, ani na Onen svet.
Maj sa dobre a občas sa ukáž.
M.