“Myslíš, že aj iné mamy chodia takto ráno po rožky?” spýtala som sa môjho brata, keď som mala asi 12 rokov. Začal vtedy chodiť do školy a mal roztomilé tučnučké líca.
“Jasné, to robí každá mama,” mykol ramenom.
Dnes má môj brat 20 rokov a keď sa náhodou stretneme doma všetci spolu, neveriacky krúti hlavou nad tým, že sa našej mame chce chodiť o pol šiestej ráno po teplé rožky a kým sa zobudíme, všetko, čo máme radi, je na stole. Pre mňa kakao a chleba vo vajci, pre otca pečená slanina a volské oká a pre brata škoricové mussli a odtučnené mlieko, lebo už nemá tučnučké líca.
Sedím za stolom a dívam sa, ako otec číta noviny, brat odpisuje na facebookové ataky od kamarátov, ktorí lajkujú jeho food porno obrázky a mama stojí pri linke a kladie svoje obvyklé otázky.
“S čím chcete to mäso? Budem robiť aj polievku? No môže byť aj sladké a čo sladké? Ty chceš na raňajky šampus? Po zápase prídeš domov? Treba ti oprať? Koľko tej knedli mám robiť? Nebude ti zima, keď si tak naľahko?”
Brat sa už v polovici otázok stráca, otec začína byť nervózny a ja stále chrúmem ten chlieb vo vajíčku, masť mi steká po brade a zapíjam to kakaom a smejem sa, lebo jej rozumiem. Lebo mamy také proste bývajú a s tým sa nič nedá robiť.
S poľutovaním zisťujem každý deň, že môj brat vtedy nemal pravdu. Nie všetky matky sú také. Dokonca takých je naozaj veľmi málo. Niektoré chcú od svojich detí, aby im platili za jedlo z chladničky. Niektoré chcú peniaze zato, že strážia svoje vnúčatá. Niektoré hovoria svojim dcéram, že sú škaredé, hlúpe a tučné. A sú aj také matky, ktoré svoje deti principiálne nenávidia tak, že sa ich snažia zabiť. A občas sa stane, že toto všetko sa zomkne do jedného človeka a ja premýšľam, prečo to tak je. Prečo sú matkami ženy, ktoré si to nezaslúžia? Prečo nie je trestné byť zlou matkou? Prečo rovnako, ako keď niekoho zabijete, nie je trestné nemilovať a nechrániť svoje dieťa?
Ja žiadne deti nemám, ale mám ženu, ktorá by nejaké chcela a vždy, keď sa na ňu pozriem, hovorím si, že ak sa to raz stane, tak naše dieťa bude mať dve najlepšie mamy na svete. Lebo jedna vie, aké to je mať zlú mamu a ničomu takému by dieťa nevystavila a tá druhá vie, aké je to mať dobrú mamu a ak by nebola rovnakou, musela by sa za seba hanbiť. Moja žena hovorí, že by sa nášmu dieťaťu mohli iné smiať, lebo má dve mamy. Ja si myslím, že dieťaťu, ktoré má dve dobré mamy, by sa smiali len tí, ktorí nemajú ani jednu dobrú mamu. A to veru nie je nasmiech.
Prajem sebe i vám, aby ženy pochopili, že byť matkou je výsada, nie možnosť.