kontroverza

Nasťahovať si niekoho do bytu je veľké životné rozhodnutie. Musíte začať dávať lubrikant a bondážne laná do tajnej zásuvky, aby si nemyslel, že sa doteraz vo vašom byte striedali chlapi ako pri výčape na Pohode.

Uvedomovala som si to, keď vynášal krabice po schodoch a ukladal ich do chodby. Ja som sa sťahovala 13x za posledných 10 rokov. Viem, koľko zbytočností dokáže človek nahanobiť za roky slobodného života. Urobila som mu miesto v skriniach, aby sa vedľa mojich spontánnych nákupov mohli vynímať aj tie jeho.

Vybaľoval celé hodiny. Počúval pri tom diskografiu Alanis Morissette a spieval si. Mal rád ženské hlasy. Občas to bolo zľahka gay, ale zvykla som si. Premiestňoval nábytok, vešal dekorácie, rozostavoval lampy, gauče a pracovné stoly…

Pozerala som sa na neho s úžasom, ako si vytvára miesto v mojom živote. Nič iné som dva a pol roka nechcela, len aby tam bol vždy, keď sa ráno zobudím. Nech sú okolnosti akékoľvek. A teraz, keď sa to deje a je to naozajstné, s ohromením sledujem, ako muž môjho života hniezdi v mojom teritóriu. Jeho mačka sa prechádzala po miestnostiach a bola rovnako v šoku.

,,Veril si niekedy tomu, že sa to stane?“ spýtala som sa, keď som ležala opretá o jeho rameno na gauči a hladkala ho po predlaktí, kým sa hral s dronom a plašil ním zviera.
,,Jasné, veď som ti to hovoril,“ hrýzol sa do pery a snažil sa udržať lietajúci plast vo vzduchu.
,,Ja som tomu neverila,“ mykla som ramenom.
,,Prečo?“
,,Neviem, lebo… neviem. Dva a pol roka sa nič nedialo, keď sa začalo, nie celkom som tomu chcela uveriť, aby som potom nebola smutná, keby si si to rozmyslel.“
,,Nepáči sa mi, keď stále hovoríš, že sa dva a pol roka nič nedialo. Kopa vecí sa stala, šak sme toho toľko zažili! Veď sme boli spolu toľko, že som bol miestami prekvapený, že som vošiel do svojej obývačky a ty si tam nebola,“ zasmial sa.
,,Ja ten čas nedehonestujem, len… chápeš,“ pohladkala som ho.
,,Hej, nedialo sa to, čo si chcela ty. Ale to neznamená, že sa nedialo nič!“ smial sa ďalej.
,,To je pravda. A kedy sa teda začne diať to, čo chcem ja?“ zaklipkala som na neho mihalnicami a on rozpačito vzdychol.
,,Dal by som si brko,“ položil ovládač, sadol si vedľa stola a vybral z neho jointové papieriky.
,,Páči sa mi, ako vieš zmeniť tému,“ pobozkala som ho na temeno a šla si obliecť kabát.
,,I have got one hand in my pocket…“ spieval si.

Na balkóne bola príšerná zima. Sadla som si na stoličku s bielym chlpatým vankúšom a zapálila cigaretu. Vo vnútrobloku bola napadaná malá vrstva snehu a sused z piateho venčil psa kdesi medzi ružovým záhonom a detskou trampolínou z Tesca.
,,Vnútroblok,“ povedal a vložil si bejzbalku do úst. ,,To je fakt, ale fakt divné slovo,“ krútil hlavou.
,,Hej,“ prikývla som a vzala si od neho zapálený papierik.
,,Čo je?“ sklonil sa, aby sa mi pozrel do očí. Neznášam, keď to niekto robí. Keď sa priblíži tak blízko, aby sa mi mohol pozrieť do očí. Lebo očakávam, že ak to niekto robí, chce ma pobozkať. A ak toto nie je jeho zámer, tak nech sa díva zo vzdialenosti za mojou komfortnou zónou!
,,Dva roky sme sa kamarátili. Ja som sa zamilovala. Ty si mal veľa roboty, tak si to vytesnil. Potom som sa rozhodla, že už ťa nebudem ľúbiť. Teba to vydesilo. Nafetovali sme sa. Tri dni sme sa hladkali. A teraz tu bývaš,“ zhrnula som.
,,Nejako tak,“ prikývol.
,,Ideme si celkom dobrú storku,“ uznala som a kašľajúc mu podala brčko.
,,Vadí ti niečo?“
,,Okrem toho, že so mnou nespávaš?“ bola som trochu hnusná, lebo to nadržané ženy bývajú.
,,Veď ale…“ prekrútil očami a utopil sa v rozpačitom smiechu, ktorý sa rozliehal staromestským átriom.
,,Isn’t it ironic, don’t you think…“ zaspievala som si.

Rada som pri ňom zaspávala. Nikdy ma ráno nič nebolelo. Bolo mi teplo, bezpečne a voňavo. Mohla som ho cmučkať na zátylok, kým jeden z nás nezaspal a škrabkať ho po bruchu. Bol taký príjemný na omak, že sa s tým nedalo prestať. Všetky moje zmysly iba chceli. Nevedeli síce čo, ale chceli to veľmi intenzívne. Pozerať sa na neho, počúvať ho, ochutnávať, hladkať, ovoniavať… aktivoval aj šiesty zmysel, keď chcel.

,,Idete na to dosť pomaly,“ povedal mi Jakub v kaviarni cez ulicu na druhý deň. Stretli sme sa náhodou v meste a nezaobišlo sa do bez hryzanca do spodnej pery. Keď sa odo mňa odlepil, vysvetlila som mu, že toto správanie už viac nie je vhodné a on chcel vedieť viac, tak sme zapadli do prvej Putiky, ktorú sme mali po ceste.
,,Podľa mňa sa mu nepáčim,“ mykla som ramenom a sypala si do kávy trstinový cukor. Lebo ja patrím k tým ženám, ktoré si na obed dajú hamburger a cibuľové krúžky, ale keď do kávy nemajú hnedý cukor, považujú to za životnú tragédiu.
,,To si nedokážem anilen predstaviť,“ vzdychol a usmial sa.
,,Si strašne zlatý,“ usmiala som sa tiež.

Poznali sme sa osem rokov. Ešte zo školy. Bola to moja vášeň na prvý pohľad. Nie láska, k tej nikdy nedošlo. Ale v momente, ako som ho prvýkrát uvidela, môj mozog vygeneroval požiadavku, že by ho rád videl znova. Nahého.
,,Si krásna. Nie je chlap, ktorému by si sa nepáčila,“ hovoril presne to, čo som potrebovala počuť.
,,Jeb nato, lebo na teba vyleziem rovno tu,“ zasmiala som sa.
,,Nesmieš, si zadaná!“ zodvihol ukazovák.
,,A ty si prekrásny,“ vzdychla som a pohľadom láskala jeho perfektné črty. Celý bol poskladaný úplne presne. Mal súmernú tvár, široké ramená, krásnu bradu, svetlé oči, napumpovanú hruď a ploché brucho. A kérky. Veľa, veľa kérok.
,,Krajší ako Leo?“ uškrnul sa.
,,To sa nedá porovnávať.“
,,Prečo?“
,,Teba som nikdy neľúbila. Nedokážem byť objektívna,“ zamyslela som sa. ,,Divné, nie? Nikdy sme sa do seba nezamilovali…“
,,Lebo sme boli vždy kamoši.“
,,Čo spolu spali pri každej príležitosti,“ doplnila som ho.
,,Ja to beriem ako guilty pleasure. Na jednej strane je to hrozné, lebo som mal vždy frajerku a nevera je zlá a pičoviny… Na strane druhej…“ pozrel sa na mňa tým pohľadom, ktorý mi vždy sťahoval nohavičky.
,,Na strane druhej čo?“ podpichla som.
,,Je ťažké byť s tebou a nevyzliekať ťa,“ zasmial sa. ,,Rád sa ťa dotýkam. Milujem tie kozy. A skvelo fajčíš. A mne to bude chýbať,“ rozosmial sa a vyzeral miestami až dojato.
,,Prečo si myslíš, že s tým skončím?“ odpila som si z kávy.
,,Lebo taká nie si. Ty si zamilovanúšik do chalana, ktorý je vlastne celkom fajn. Naozaj, Leo sa mi páči. Trochu autista, ale tebe sa to páči. Si romantická, kým nemáš kokot v zadku a niekto ťa nedrží pod krkom,“ hovoril mi veci, ktoré mi spôsobovali sucho v ústach a mokro v rozkroku.
,,Nespí so mnou. A kým so mnou nespí, tak som single,“ vstala som, prešla na gauč oproti, obročmo si na Jakuba sadla a strčila mu jazyk do úst. Lebo robil a hovoril presne to, čo som potrebovala počuť a cítiť.
,,Vstávaj, ideme,“ pleskol ma po zadku, hodil na stôl bankovku a ťahal ma do auta.

Cestou k nábrežiu mal jednu ruku na volante a druhú medzi mojimi stehnami. A ja som sa vlnila, kňučala a škriabala ho na svalnatých predlaktiach, až sa mu robili červené ryhy z mojich nechtov.

Zastal pri Draždiaku, sklopil sedadlá a mne sa nikdy tak neuľavilo, ako keď som si na neho sadla a zapadol do mňa úplne presne. Položil si tvár do môjho žliabku, vybral mi prsia z braletu a hrýzol ma do bradaviek, až to bolelo.
,,Ty si hrozná štetula,“ vzdychol, keď som mu na vtákovi začala twerkovať.
,,Hell, yeah,“ uškrnula som sa a vyjazdila sa ako už roky nie.
Jakub ma bozkával, kmásal za vlasy, prechádzal mi po chrbte bruškami prstov a stláčal mi obe polky zadku, ako keby ma chcel odšťaviť.
,,Ako teba niekto môže nepojebať na M-ku, keď ja som mal len kávu a mám chuť vystriekať ťa až po pažerák,“ odfukoval a ja som ho zrýzla do pier a obtierala si tvár o jeho bradu.

Po polhodine nepríčetnej jebačky sme vedľa seba ležali vo vykúrenom aute a on sa slastne usmieval.
,,Pekná kérka,“ povedala som mu na nový obrázok na bruchu.
,,Mám krajšie brucho ako Leo?“ rýpol si.
,,Nie. Nikto nemá krajšie brucho ako Leo,“ usmiala som sa pri tej predstave.
,,Neviem, či si mám priať, aby ťa začal šukávať, lebo o toto sa mi prísť nechce,“ vzal mi prsník do dlane a stlačil.
Zapla som rádio a pomaly si obiekala nohavičky.
,,It’s like rain on your wedding daaaay,“ zaznelo z Expresu.
,,Bože, toto je ako karmický odkaz,“ prekrútila som očami a vypla ho.
,,Nemáš rada Alanis?“ pozrel sa na mňa Jakub prekvapene.
,,Ani nie,“ priznala som.

Prišla som domov po ôsmej. Vo vchode voňalo grilované kurča a keď som ukladala topánky do botníka, nakukla som do obývačky. Sedel za obrovským písacím stolom a spoza troch monitorov ho nebolo vôbec vidieť.
,,Ahoj,“ pozdravila som.
,,No nazdar!“ vykríkol nadšene. ,,Ako bolo v práci?“
,,Fajn. Čo ty?“ usmiala som sa a cestou do spálne si vyzliekala šaty. Kedysi by to bol akt zvádzania, ale pri tomto mužovi to bolo iba urýchlenie stavu, kedy sa zo ženy v šatách a podpätkoch stane dievča v džínach a tričku bez podprsenky, lebo toto on má rád. Nenútenosť. Obyčajnosť. Výnimočnosť v niečom inom, ako v pôsobivom nanášaní vrstiev make upu na tvár.
,,Si hladná?“ postavil sa do dverí.
,,Hej,“ prikývla som.

Vošla som do kúpeľne, dala si sprchu a von vyšla pôvodná. Ako nová. Voňavá, s mokrými vlasmi, bez latexovej chuti kondómu na klitorise. Bez Jakubovho parfému na krku. Bez viny.
Posadila som sa k tanieru a zmiešavala si šťavu z kuraťa s ryžou.
,,Dnes si si ani pusu nevypýtala, deje sa niečo?“ zasmial sa.
,,Nie, iba rešpektujem hranice,“ usmiala som sa s plnými ústami večere.
,,Pusu ti dám rád, tam nie sú hranice,“ zodvihol obočie.
,,A kde sú?“
,,Nikde nie sú,“ zvraštil čelo.
,,Dobre,“ vstala som a šla si po pohár vody. Cestou som ho pobozkala na čelo.
,,Dnes by sme si mohli urobiť pekný večer,“ povedal a pohladkal ma po ramene.
,,Nemáš veľa roboty?“ zarazila som sa.
,,Na dnes mám hotovo,“ pozeral sa na mňa akosi zvláštne. Nezainteresovanému by sa mohlo zdať, že vari flirtuje!

Postavil sa, vzal z kuchynskej linky vrecko s MDMA, vysypal ho do pohára s vodou a podal mi ho. Napila som sa a vrátila mu ho. Odpil si tiež a skrivil tvár.
,,Je to odporné,“ otvorila som fľašu minerálky stojacu na linke a zapila horkú pachuť instantnej lásky.
,,Poď,“ rozpažil a ja som mu vplávala do náruče.
,,Ale toto ešte nie je M-ko,“ zasmiala som sa.
,,Nie, to si len ty,“ nadýchol sa vône mojich vlasov a pobozkal ma.
,,Cigu?“ spýtala som sa s nosom na jeho krku.
,,Hej,“ prikývol a vyšli sme na balkón.
Mala som vyložené chodidlá na jeho stehnách a on mi ich v dlaniach ohrieval a masíroval.

Keď sme vošli dnu, z reprákov sa ozývalo „Everythings gonna be fine, fine, fine“ a on ma otočil, oprel o stenu a začal ma bozkávať na krku.
,,Fúha,“ povedala som nahlas, hoci som si to chcela len myslieť.
,,Máš námietky?“ premiestnil sa k mojim perám a druhou rukou mi vošiel do vlasov.
,,Chcel si sa koncentrovať na prácu,“ povedala som len sťažka, lebo sa pod jeho dotykmi podlamovali kolená, sny, aj vzdušné zámky.
,,Vyzleč sa a prestaň rozprávať,“ zašepkal mi a myslel to vážne.

Prešli sme do spálne, sotil do mňa a vyhrnul mi tričko. Za dva a pol roka si vystačil s jedným bozkom a zrazu potreboval byť dominantný? V mojej hlave sa tvorili stovky otázok. Pýtala som sa sama seba, či si ma chce len označkovať, aby sa ku mne nepribližovali iní lovci alebo mu už po tej dobe konečne začali fungovať hormóny. Alebo je to len môj osobný karmagedon, lebo som dnes nebola dosť silná, keď moje kvality oceňoval iný chlap.

Myseľ analyzovala a syntetizovala, ale telo robilo to, čo mu ide najlepšie. Explodovalo pod každým dotykom, bozkom, škrabancom. Keď jeho podbruško mizlo kedysi v tom mojom, zabárala som nechty do jeho rebier a hrýzla ho do kľúčnej kosti. Milovanie to bolo iba miestami. Vtedy, keď sa potreboval na chvíľu zastaviť, vytrápiť ma a oddialiť všetky tie pocity, na ktoré som čakala 27 mesiacov, 13 dní a 19 hodín.

Otočil ma ako palacinku, pleskol po zadku a ja som sa inštinktívne dala na štyri. Trvalo hodiny, kým sme vedľa seba spadli spotení, vyčerpaní a zľahka zmätení, lebo pri prvom sexe mi do nadržaných kurvičiek ešte nikto nenadával.
,,Nejako takto vravíš, hej?“ spýtal sa macho a zapálil si cigaretu.
,,Odkedy fajčíme v posteli?“ povedala som s rozklepanými nohami, hlasom aj myšlienkami.
,,Odkedy som proste Božský,“ žmurkol a nechal ma potiahnuť si.

Vyfúkla som dym, ľahla si na chrbát a zapálila si tiež. Oblaky smradľavého tabaku sa nad nami vznášali a mne sa páčilo, ako krásne som dokázala zhluknúť rôzne životné udalosti na jeden krátky deň.

Bola to moja rozlúčka so slobodu, svadobná noc a ako som sa uvoľnila a vydýchla, vytiekli zo mňa všetky zvyšky jeho potláčaných emócií.
,,Ktovie, čo všetko sa vlastne dnes stalo,“ zamrmlala som si popod nos.
,,Is that no one’s really got it figured out just yet,“ zaspieval, vstal a otvoril okno, cez ktoré vyšiel smrad cigariet, jebačky aj svedomia.