kontroverza

Keď sa povie „reklamná agentúra“, veľa ľudí má pocit, že je to niečo prestížne. Niektorí si dokonca myslia, že reklama je forma umenia. Je pravda, že umelec nie je ten, kto vytvorí, ale ten, kto predá, no napriek tomu si dovolím masívne nesúhlasiť. Ak máte ambície tvoriť umenie, prosím, zabudnite na reklamu. Budete zbytočne nešťastní a ľudia, ktorí milujú komerciu, z vás budú zasa zbytočne nervózni.

Som v novej práci presne 60 dní. Svoje pozorovanie som si dovolila spísať. Pre tých, ktorí chcú vedieť viac o fungovaní copywritera v reklamke, aj pre tých, ktorí majú skreslené predstavy o komerčnom svete. A v neposlednom rade pre tých, ktorí si chcú len prečítať niečo ku káve.

Deň 1.
Hľadám východ z veľkej zasadačky.

Deň 2.
Zisťujem, že existuje aj malá zasadačka.

Deň 3.
Prekladám leták z angličtiny, ktorého obsahom je predovšetkým bravčové pliecko.

Deň 4.
Dívam sa do svojej pracovnej zmluvy a o prekladoch z angličtiny sa tam fakt nič nepíše.

Deň 5.
Asi by som mala niekomu povedať, že po anglicky som sa naučila z porna a počítačových hier.

Deň 6.
Máme tri kuchynky! Neuveriteľné. Tá, v ktorej som si robila kávu doteraz, vraj nie je určená na tieto účely.

Deň 7.
Ľudia si tu nadávajú do píč, kokotov, kuriev a debilov. Pravdepodobne je to štandardný miestny dialekt. Pochytila som ho okamžite.

Deň 8.
Vraj som „BTL-kový človek v ATL-kovej agentúre“. Google mi vysvetlil, čo to znamená.

Deň 9.
Vyfajčila som 25 cigariet, lebo som celý deň nemala čo robiť.

Deň 10.
Nestihla som obed, lebo si accounti spomenuli, že do hodiny treba odoslať 12 strán textu.

Deň 11.
Môj zahraničný kolega ma začal objímať. Neviem, či to mám chápať ako harašment, alebo vyzerám tak zúfalo, že to potrebujem.

Deň 12.
Nebol to harašment, bola to ľútosť.

Deň 13.
Stretla som novú kolegyňu. Na otázku, ako sa má, povedala: „Som tu dva týždne a ešte som neplakala.“

Deň 14.
Stretla som kolegyňu zo včera. Mala rozmazanú maskaru a na otázku, či fandí Jokerovi, povedala, že nevie, kto to je.

Deň 15.
Zisťujem, že spevák z mojej obľúbenej kapely pracuje vo vedľajšej kancelárii!

Deň 16.
Spevák z mojej obľúbenej kapely neznáša moju obľúbenú skladbu. Musela som si zmeniť zvonenie.

Deň 17.
Môj klient nevie, aká je to „svieža vôňa“. Som zmätená a premýšľam, ako posielať mailom aromaterapeutické pomôcky.

Deň 18.
Bolo mi oznámené, že najväčším benefitom tejto firmy sú zlacnené sladkosti v predajnom automate.

Deň 19.
Od rána mi je zle zo sendviča, ktorý som si kúpila za dve päťdesiat.

Deň 20.
Prestala som nosiť podpätky a česať sa, lebo som vytŕčala z kolektívu miestnych fashionmámvpičistov.

Deň 21.
Uvažujem, či sú tu niektorí ľudia zamestnaní iba preto, že fakt dobre vyzerajú.

Deň 22.
Teória zo včera sa začala rúcať, keď som zistila, že niektorí ľudia sú pekní a napriek tomu v kontakte s mozgom.

Deň 23.
Sťažujem sa recepčnej, že ľudia sa tu spolu škaredo rozprávajú. Vysvetľuje mi, že žijem v divnom mikrosvete, v ktorom spolu ľudia komunikujú na úrovni a to sa v reklame nenosí.

Deň 24.
Poslala som recepčnú do piče. Povedala, že sa učím rýchlo.

Deň 25.
Začínam mať pocit, že najkompetentnejšieho človeka zamestnávajú na recepcii. Zaujímavý biznis model.

Deň 26.
Čím hlučnejší je príchod accounta na kreatívu, tým väčší je počet kreatívcov odchádzajúcich na cigu.

Deň 27.
Na recepcii stretávam krásneho muža. Po rozkríknutí tohto faktu mi 25 kolegýň, ktoré sa na neho šli pozrieť, oznámilo, že je to riaditeľ našej dcérskej reklamky. Začínam premýšľať, či nepracujem v nesprávnej agentúre.

Deň 28.
Klient tvrdí, že „slová sú OK, ale ich použitie treba zmeniť“. Nabetón pracujem v nesprávnej agentúre.

Deň 29.
Môj kolega navrhol na propagáciu neologizmov do kampane pre mobilného operátora otázku pre dôchodcov: „Viete, kto sú to bičiz?“ Možno som sa unáhlila, som tu správne.

Deň 30.
Ten istý kolega na accountovo zhrozenie: „Klient bol pobúrený!“ tresol rukou do stola a zvolal: „Vďakabohu!“ Pre takéto dni sa oplatí vstávať z postele.

Deň 31.
Vyhodnotila som, že množstvo mojich kolegov by malo mať animovanú verziu. Potajomky ich fotím a posielam do Lokal TV.

Deň 32.
Zisťujem, že okrem obscénnych fotografií sharujeme aj hygienické návyky. Viem presne, ktorý kolega má problém s kakaním, a ktorý sa už týždeň nesprchoval.

Deň 33.
Už rozumiem, prečo sa niektorí ľudia tvária ako introverti. Odrádza to extrovertov a minimalizuje to tak možnosť akejkoľvek interakcie. Geniálny plán. Začínam aktívne mlčať.

Deň 34.
Bobríka mlčania som oholila po tom, čo ma klient napomenul, že vo voiceoveri „diskriminujem kašeľ“.

Deň 35.
Premýšľam, ako si nenápadne preniesť stôl do kancelárie k digitálcom. Povedala som si, že sa uskromním a bude mi stačiť len pero, papier a vankúšik v rohu.

Deň 36.
Presun nevyšiel, klient stále trvá na tom, že bravčové pliecka sú moja doména. Začínam rozumieť všetkým vegánom. Tento fakt ma patrične vydesí.

Deň 37.
Dnes je Halloween. Témou sú „Kultové postavy z reklám.“ Obliekam si svoj „Never say no to panda“ kostým a začínam piť. Zisťujem, že niektorí moji kolegovia / kolegyne / časti výzdoby / sa naozaj dobre bozkávajú. Na otázku taxikára: „Vy ste asi mali nejaký večierok, však?“ odpovedám s čiernobielym pomaľovaným ksichtom: „Nie, prečo?“

Deň 38.
Po príchode do kancelárie nachádzam kolegu polonahého ležať na mojom tulivaku obliateho litrom Jamesona. Prikrývam ho dekou a napomínam ostatných kolegov, aby nekričali, nech sa môže v pokoji vyspať.

Deň 39.
Začínam chápať, ako to tu funguje. V medzičase si prezerám Profesiu.

Deň 40.
Mám urobiť reklamu na melódiu z Jingle bells, ktorú zaspieva Ďuro Kemka. Cítim nutkavú potrebu ospravedlniť sa rodičom za to, že toľké roky platili školné.

Deň 41.
Navrhujem kampaň plnú plyšových vnútorných orgánov. Milujem svoju prácu!

Deň 42.
Apendix – večne zapálený pre vec – sa niektorým kolegom zdá trochu moc. Neznášam svoju prácu a chcem sa zabiť.

Deň 43.
Nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Cudzokrajný kolega už nie je jediný, kto ma na chodbe objíma.

Deň 44.
Je to definitívne. Som v tejto firme využívaná ako antistresová pomôcka. Byť príjemná na omak má aj svoje nevýhody.

Deň 45.
Snažím sa firemného psa prinútiť, aby claim napísal za mňa. Začínam uvažovať, či by som nemala začať chodiť do práce až v utorok.

Deň 46.
Prvýkrát nahrávam televízne spoty. Spoznávam produkčnú, ktorá pre nás už asi pracuje dlho, lebo v zmysle firemnej rétoriky naposielala všetkých do piče. Páči sa mi. Asi si ju nechám.

Deň 47.
Mám priveľa roboty, prestala som si variť. Podstupujem cestu do miestnej vývarovne a po tomto zážitku mi pokazený sendvič z automatu už vôbec nepríde ako problém.

Deň 50.
Bolo mi oznámené, že na vypracovanie dvoch celoročných stratégií mám 48 hodín. Vrecúško kokaínu v zadaní nebolo. Sondujem, kde sa mohlo stratiť.

Deň 51.
V prvej stratégii sa v aute líčia blogerky, v druhej sa v Baumaxe stavia iglu. Naisto ma vyhodia.

Deň 52.
Človek, ktorý tu pracuje 10 rokov, stále nepozná mená svojich podriadených. Hovorím teda o vymyslených ľuďoch, ktorých by mal dávať do kópie mailu a čakám, či na to príde. Neprišiel.

Deň 53.
Najzenovejší desktopák kopol do steny a povedal škaredé slovo. Čakám, kedy svet zahalí veľké biele svetlo a všetko sa ponorí do tmy.

Deň 54.
Nový klient prináša produkt, ktorý máme promovať. Po ochutnávke usudzujeme, že produkt viac, ako reklamu, potrebuje zmenu receptúry. Najčastejšie využívané slová v kreatívnej stratégii sú „riediť“, „zdravé“ a „špecifický“.

Deň 55.
Dvaja moji kolegovia odišli na dovolenku. Je pol deviatej a v mojej mailovej schránke je 32 jobov. Googlim, či by ma skok z prvého poschodia mohol zabiť.

Deň 56.
Idem domov z kancelárie o pol jedenástej. Taxikár sa ma pýta, kde som doteraz bola. Vraj v noci pracujú len zlodeji a štetky. Priznávam, že som tak trochu od každého a premýšľam, či si to napísať aj na vizitku pod slovo „copywriter“.

Deň 57.
Včera som tu bola zbytočne do pol jedenástej, celú stratégiu mali už mesiac hotovú, len ju nevedeli nájsť. V myšlienkach sa ponáram do hodín zoológie zo strednej školy a uvažujem, či by ma jack russel dokázal pohryznúť tak, aby mi preťal aortu.

Deň 58.
Na stole mám 15 strán v angličtine na preklad, jeden tender a dve celoročné stratégie. Púšťam si videá s mačiatkami na Instagrame a vravím si, že v Bille za kasou to vlastne vôbec nemusí byť také zlé.

Deň 59.
Všetci ľudia, ktorých mám z tejto firmy rada, tu buď permanentne nie sú alebo majú kľúčik od predajného automatu.

Deň 60.
V automate došla Vinea. Sťahujem vzor výpovede z internetu.

Ak by ste mali pocit, že realita nemá v mojom živote žiadne miesto, počkajte si na časť, v ktorej vám rozpíšem autentické feedbacky od marketingových riaditeľov firiem, pre ktoré pracujem.

Reklama je ako stará vyžitá kurva. Nechutná, ale vie presne, ako to máte radi.